Stretnutie s prezidentkou

Festival Konvergence ponúkol takú zvláštnu kombináciu: Moderovanú diskusiu Zuzany Čaputovej, Daniela Pastirčáka a Mareka Váchu na tému Čo sa to tu deje? Vypočuť si prezidentku naživo sme si nemohli nechať ujsť, a tak sme sa vybrali do Novej Synagógy.  

Pastirčákove odpovede rôznymi spôsobmi divergovali, hudobné čísla nikoho z nás piatich tentokrát veľmi neoslovili, ale Čaputová aj Vácha rozprávali dobre. Trochu bola škoda, že na poslednú otázku “Čo povedať 15 ročnému synovi o svete, v ktorom je kríza demokracie, klimatická kríza, bezpečnostná kríza…” už Čaputová nedostala priestor. Vácha to zakončil síce optimisticky (nábožne-optimisticky), ale povrchne.

Potešilo nás, že po skončení programu prezidentka hneď neodišla, ale bola možnosť sa s ňou stretnúť. (Z môjho pohľadu síce čudné, ale väčšina ľudí sa pobrala preč, za čo sme boli vďační, lebo keby ostali všetci, tak to by prakticky jednoducho nešlo.) Poprosili sme ju o podpísanie knižky jej rozhovorov s Erikom Taberym, ktorú sme čítali na pokračovanie počas dlhých jázd v aute.  

Erik Tabery: Keď vás čaká […] náročné vystúpenie, máte nejaký rituál pre šťastie?

Zuzana Čaputová: Mám takú svoju modlitbu alebo prosbu, ktorú si hovorím pred ťažkým rokovaním alebo prejavom. Vzniklo to v čase, keď sme riešili kauzu skládka. Vtedy som mala vystúpiť na pódiu počas protestov, čo bola pre mňa úplne nová rola. Napadla mi taká trojprosba, ktorú si zvyknem hovoriť, keď je nejaká mimoriadna vec. Prosím o múdrosť, aby som mohla byť užitočná veci, prosím o pokoru, aby moje posolstvo mohlo byť prijaté, a prosím o schopnosť prijať to, čo ma postretne. 

Kiež by sme mali niekedy opäť prezidentku “takéhoto typu”.

Related posts:

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.