Slnovrat

Zima má tento rok pomalý nástup, takže po víkendoch nelyžujeme, ale robíme v záhrade aspoň niečo z toho, čo sme nestihli na jeseň. Aj dnes sme odtrhli deti od obrazoviek a zobrali algoritmom trochu času, kedy sa ich snažia zastaviť, aby nebodaj nečítali, nepísali, nemysleli, nerozprávali sa s rodičmi, nevyberali si, čo budú robiť a prečo… a nechali sme ich zízať do ohňa. 

Nebolo jednoduché ho zapáliť, lebo všetko bolo vlhké, ale keď sa už raz rozhorel, tak sme ostali až do tmy. Ja som bola ako teenagerka na niekoľkých akciách, kde sme vonku (v lete) udržovali oheň horieť celú noc. Takúto skúsenosť moje deti zatiaľ nemajú a neviem, či niekedy budú mať. Je to trošku škoda, lebo komorné debaty o tretej nad ránom pri ohni, ktorý nemá vyhasnúť, by som dopriala každému, ale tak sme si aspoň trošku pofilozofali takto.  

Teším sa na postupný návrat svetla po najdlhšej noci.       

Related posts:

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.