life in progress

Kubove výtvory a hlášky

Porade zľava: – Na slovenčine mali napísať opis domáceho zvieraťa. Kubo si vybral Cheeta, kocúra našich kamarátov. Všetko fajn, ale do pozornosti dávam druhý riadok: na to koľko s nimi cestujeme, to nezanecháva na nich až toľko stôp, ako by sme si priali… – Na narodeniny som od Kuba dostala kupón na lokše. Keď som si ho potom išla uplatniť, doniesol…

ďalej...

Zahájenie lyžiarskej sezóny

Posledné tri zimy sme toho veľa nenalyžovali, ale keďže teraz znovu bývame blízko pri kopcoch, tak sme si s nádejou kúpili sezónne lístky. A keď potom hlásili na nedeľu síce zimu, ale slnečno, tak sme ich rovno išli vyskúšať.   Zima bola iba mne (na prsty, aj cez dvoje rukavice), nebolo veľa ľudí, výhľady boli parádne, deti si ešte pamätali,…

ďalej...

Portál do inej dimenzie

Niektoré veci nemusím vidieť. Napríklad, keď môj otec učil Kuba štiepať sekerou drevo… Outsourcovali sme aj ďalšie zručnosti a prihlásili Kuba na vedecko-technický krúžok, kde keď zrovna niečo nepodpaľujú, sa učia píliť, vŕtať, pájkovať… výrobky si nosia domov, takže nám teraz najnovšie pribudla lampa/portál do inej dimenzie… keby sme si potrebovali odskočiť. (Okrem toho chodí ešte na floorbal a na…

ďalej...

Ostrva

Po mliečnom výlete v Súľovských skalách sme si povedali, že ak chceme na turistike slniečko, treba ísť vyššie. Tak sme pred zimnou uzáverou chodníkov stihli ešte vyšlapať do sedla pod Ostrvou. Na chodníku zo Štrbského Plesa na Popradské to vyzeralo ako na hlavnej promenáde – súvislý prúd ľudí, neboli sme zjavne jediní, kto mal tento výborný nápad. Ale switchback-mi do…

ďalej...

Konečne krabice

Tri mesiace. Tri mesiace! Tri mesiace to trvalo, kým sme sa zvítali s krabicami, s ktorými sme sa rozlúčili v polke júna. Už to začínalo byť napínavé, lebo v kufroch sme si doniesli len letné veci a zopár nutností. Mišove dlhé nohavice? Všetky v krabiciach. Detské školské tašky? V krabiciach. Polovica mojej kuchyne? Tiež tam. Už sme si robili srandu,…

ďalej...

Šach v synagóge

Žilinská synagóga je veľmi zaujímavý priestor. Na konci augusta som mala možnosť ísť tam s kamarátmi mimo otváracích hodín, len tak pozrieť, s trochou výkladu o synagóge a trochou o aktuálnej výstave, ktorá sa hrá so svetlom. (Na ten výklad som vyfasovala na ruky 7-mesačnú Noru, dcéru nášho sprievodcu, ktorá na počudovanie bola celý čas úplne spokojná.)  A o pár…

ďalej...

Znovu na rodnej hrude

Domov sme išli per partes, najprv ja s deťmi a o dva týždne po nás aj Mišo. Mala som pocit, že sme ako taká menšia karavána, lebo zvyčajne sa snažíme cestovať naľahko, ale teraz sme my traja mali tri veľké kufre, jeden malý, dva batohy a jednu kabelku. Keď mi letuško v Newarku ten malý príručný kufor odvážil, zahlásil, že…

ďalej...