life in progress

Kubo má 14

A je veľmi fajn. Má kopu, často neštandardných, rečí (Noky, to je vlastne hranolka v guľke…), niekedy aj vtipných.  Za posledný rok veľmi veľa narástol. Už na svoje minulé narodeniny bol odo mňa tesne vyšší, ale teraz už dobieha Miša. Hovoríme mu, že by už pomaly stačilo, ale asi ešte nie je hotový. A mne je už teraz ľúto, aký…

ďalej...

Bociany sa vrátili

Zahájili sme korčuliarsku sezónu. A celá natešená som pozorovala stožiar pri Mojši, kde sa už opäť ubytovali bociany.  Akurát cesta naspäť bola menej nadšená. Už z diaľky som videla, že chodník blokujú dvaja cyklisti a chystala som sa, ako im poviem, že by sa mohli postaviť viac na kraj. Ale až keď sme prišli bližšie, tak som zistila, že jeden…

ďalej...

Tentokrát pochod

Po zhromaždeniach na námestí, sme sa tentokrát stretli na protestnom pochode. V Štúrovom parku to vyzeralo trochu smutne, lebo hlúčik ľudí nebol veľmi veľký, ale kým sme sa vybrali a aj počas počas pochodu sa pridávali ďalší a kým sme prišli na námestie, bolo nás už celkom dosť.  Tentokrát som vyvenčila aj rapkáč – poslúžil bývalému kolegovi.   Príhovory boli…

ďalej...

Majstrovstvá stredných škôl v šachu družstiev

Viac ako 600 detí hralo v športovej hale v Ružomberku v troch kategóriách (prvý stupeň ZŠ, druhý stupeň ZŠ, SŠ). Kika bola nadšená. Neumiestnili sa, ale bola rada, že sa jej podarilo zorganizovať školský tím, byť tretí na krajských majstrovstvách a môcť ísť na tieto celoslovenské.  Ešte ju čakajú majstrovstvá Slovenska v rapide jednotlivcov a družstiev v Poprade, kam pôjde…

ďalej...

Žltá jar a kopa dreva, ktorá zmenila miesto pobytu

Po bielych kvietkoch sa v záhrade ukázali žlté prvosienky. Na to, aká je to malá drobnosť, mi to robí veľkú radosť.   Ale neobdivovala som ich dlho, lebo sme mali plné ruky práce (dreva). Mišo požičal auto s vyklápacou vlečkou a previezli sme dve kopy niekam, kde z neho bude úžitok. Kubo medzitým pálil, čo mu oheň stačil, to, čo…

ďalej...

Protest – tentokrát hlavne ústami žien

Opäť sme boli v piatok na námestí. Tentokrát organizátori pozvali samé rečníčky – okrem moderátora. Vyjadrovali sa hlavne k novému problematickému zákonu o mimovládnych organizáciách a lobingu.   Hovorila Soňa Holúbková z Nadácie Krajiny harmónie, ktorá v Žiline organizuje akcie na začleňovanie ľudí s postihnutím, ale nielen ich, jej cieľom je budovanie inkluzívnych komunít. Ešte ako stredoškoláčka som chodila pomáhať…

ďalej...

Slepý učiteľ

Jeden Kikin učiteľ je slepý. Už dávnejšie som sa vypytovala Kiky, ako jeho hodiny vyzerajú, lebo to mohlo byť kdekoľvek od katastrofy po off-the-charts. (Pred rokmi som stretla jedného slepého fyzika/programátora, ktorý tú latku, že čo je možné, nastavil naozaj vysoko.) Toto sa ukazuje byť niekde medzi, ale nedávno bolo zaujímavé si o tom prečítať z jeho perspektívy v školskom…

ďalej...

Na Slovensku vs v Slovensku

Opäť v piatok na námestí. Tentokrát nebola zima, ani tma. Akurát ľudí bolo málo. Prvá rozprávala Soňa Ferienčíková, bolo počuť, že na takéto verejné prejavy nie je zvyknutá, ale bolo to ľudské, úprimné. Len mi bolo ľúto, že sa Žilina “vyznamenala” – zjavne niekto považoval za potrebné spraviť si plagát a prísť ju ním rozhodiť. Aj ona, aj ľudia zareagovali…

ďalej...

Biela jar

Sneh je už zo záhrady preč, ale znovu je tam bielo: vykukli snežienky, bledule a krokusy. Pre mňa je to fascinujúce, ako sa zjavia, potom zmiznú, zvyšok roka o nich človek nevie, akurát dúfa, že prežili zimu a že sa ukážu znovu. Jar týmto už považujeme za odštartovanú.  

ďalej...