imagining objects and moments into existence
Na sanicu to rozhodne nie je, ale v sobotu nám chumelilo cely deň. Výsledkom bol iba jemný poprašok, lebo všetko sa to hneď topilo a až podvečer už bola zem studená natoľko, aby niečo aj ostalo. A tak sme vybrali zimné topánky, na prechádzke sme videli, ako začínajú predávať stromčeky a pod dverami sme si našli leták, že túto sobotu…
ďalej...
… alebo spím ako bábätko. Vrtuľa je nová Kikina prezývka, lebo sa nám pred týždňom naučila točiť už aj z bruška na chrbát. Teraz je jej najobľúbenejšou činnosťou prevaľovať sa tam a naspäť. Potiaľto fajn. Ale vedľajší účinok je ten, že sa to snaží trénovať aj v noci, keď sa zobudí v postieľke. To už nie je až tak fajn….
ďalej...Tichú noc…
ďalej...
Dnes má Kika pol roka, predvčerom bol deň vďakyvzdania a ja som ďakovala, že ju máme. Moriaka sme dostali za nazbierané body v našich potravinách. A to mi tiež pripomenulo Kikine narodeniny. Trochu odbočka (odchádzam na dotyčnicu), ale vydržte to so mnou chvíľu… Ono totiž tie naše potraviny takúto akciu robia dvakrát do roka – raz na Thanksgiving a raz…
ďalej...
V novinách písali, že tohtoročný október bol jeden z najdaždivejších, aké si New York pamätá. Niečo na tom bude, lebo boli dni, keď sme veru nevedeli, čo vymyslieť namiesto našej každodennej prechádzky. Ale prišiel november a aj keď nie je práve najteplejšie, aspoň je celkom pekne. A tak s Kikou vymetáme detské ihriská v okolí. Vyskúšali sme totiž hojdačku a…
ďalej...
Pôvodne som myslela, že nadpis k tomuto článku bude Osobný špárač v nose, ale potom sa mi zdalo, že to by asi bolo trochu divné, takže preto jednoducho o nosoch. A nie je pravda, že by som bola ja Kikin špárač v nose, oveľa častejšie sa hrabe ona v tom mojom. Totiž keď sa kŕmi, tak akurát dočiahne na môj…
ďalej...
Minule som hľadala jeden obrázok a popri tom som našla fotku z júna, ako Kika sedí v hojdačke. Nedalo mi a odfotila som ju v nej aj včera. Riadny rozdiel… nemôžem povedať, že by rástla nejako potajomky, lebo už sa nejakú dobu sťažujem, aká je ťažká na nosenie len tak na rukách a chrbát pobolieva, ale už som zabudla, aká…
ďalej...… kým nespadnem.
ďalej...
Včera sme boli v Hobokene pozrieť Halloweenový (karnevalový) sprievod a výzdobu. Neboli sme sami, lebo v meste boli snáď všetci, všetky decká v kostýmoch a s vedierkami chodili od dverí ku dverám pýtajúc sladkosti. 1. Sme staré kone, ktoré nepoznajú súčasné rozprávky. Všetci tí superhrdinovia (Superman, Batman, Spiderman a kopa ďalších, o ktorých nemám šajnu, ako sa volajú) a postavičky…
ďalej...Toľko írečitej slovenčiny takto na večer. Aj keď teda mám vážne pochybnosti o slove plazúň, ale keď lezúňa ešte nemáme… Tu skáče a vykrikuje: Tu sa trochu plazí: Tu hádže pohľad a la “čo čumíš?” asi v tretine videa:
ďalej...