life in progress
Parkovisko na kočíky

O myšiach a ľuďoch

Nie, o Steinbeckovi písať nejdem, len o tých myšiach. Kde sa vzali, tam sa vzali, jedného dňa tu boli. A po všetkých peripetiách, čo sme s bytom mali (za všetky len spadnutý strop), to bola tá posledná kvapka, ktorá nás vyhnala hľadať niečo iné. Ale po poriadku. Jedného dňa robiac niečo na počítači, zachytila som kútikom oka na dlážke v…

ďalej...
Skener

Ako sa nakupuje o polnoci v Apple

Ťažko. A nie je to tým, že by mali zavreté. Štýlový obchod na piatej avenue je otvorený 24/7 a práve tam sme sa na začiatku septembra vybrali. Že prečo o polnoci? Lebo s mojím drahým je niekedy veľmi ťažko sa zosynchronizovať vzhľadom na jeho besné ordinačné hodiny. Ani zďaleka sme tam však neboli sami. (Nátresk aj o polnoci je ten…

ďalej...

Dva muzikály

Úplne, úplne iné, ale obidva veľmi dobré. Na Levieho Kráľa sme sa boli pozrieť pár dní po dovolenke a na Color Purple včera s Borkou. Leví kráľ bol rozprávkový, farebný, veľkovýpravný a Color Purple južansko, gospelovo smutná. Čo sa týka spevu, tak tým okrem opičej šamanky v levom kráľovi nikto neohúri, ale veľký potlesk si vyslúžili bubny a to, akým…

ďalej...

Elán a Genesis

… alebo ako sme boli na dvoch koncertoch. Nie, nie naraz, len to tak vyšlo, že krátko po sebe. Na Elán sme išli minulý piatok do Carnegie Hall. Nebolo to síce až také, ako písali noviny, ale bolo to dosť dobré. Carnegie Hall je známa koncertná sieň, aj keď sa väčšinou spája s vážnou hudbou. Koluje napríklad vtip, ako sa…

ďalej...
Loptičky

US Open

Tak tam sme sa chceli ísť pozrieť. Lenže minulý týždeň (keď boli ešte lístky za prístupnú cenu) sa nám nepodarilo časovo zosynchronizovať a teraz cez víkend, keď aj bol čas a aj sa hrali zaujímavé zápasy, zase bola problém cena. Tak sme si len trochu obzreli Flushing Meadows a poprechádzali sa v parku. Musím priznať, že ja som mala takú…

ďalej...
Cami

Maloletí bez doprovodu

Unaccompanied Minor – tak nazývajú letecké spoločnosti dieťa, ktoré letí samo. Jedno také k nám začiatkom mesiaca prišlo – 12-ročná Camille z Colorada. Ešte nebola v New Yorku a navyše sa naskytla príležitosť stráviť tu 4. júla – sviatok nezávislosti – takže dorazila celkom nadšená. Mama ju v Denveri posadila na lietadlo a Mišo ju tu v New Yorku vyzdvihol….

ďalej...
Strop

Stále nás udržujú v pozore

Náš strop je už zase tam, kde patrí – to znamená hore a nie na dlážke v spálni. Vyšlo to naozaj “perfektne”, lebo spadol dva dni predtým, ako prišli Kika s Feldom a domaľované bolo v ten deň, keď odišla Cami. Človek by si mohol myslieť, že si z nás niekto robí srandu. Očakávali sme, že týmto sa naše kalamity…

ďalej...
Strop

Ako nám spadol strop

To že Američania stavajú papierové domy sme vedeli. To, že sa nám začne rozpadávať ten náš – ktorý koniec koncov má aj tehlové steny – sme však nečakali. Včera ráno sa vyhrabeme z postele, že ideme na plaváreň – tento týždeň robíme rovnako – a kým ja v kúpeľni balím uteráky a chémiu, Mišo sa vyberie postlať. A potom už…

ďalej...
Gitara

Zvláštne objednávky

Som si donedávna myslela, že takí americkí zablúdilci ako my sú pre svojich známych dobrí z dvoch dôvodov – na prespanie/výlet v New Yorku a na kúpu elektroniky, ktorá sa tu ešte stále oplatí. Ukázalo sa však, že naše spektrum je omnoho širšie. Nedávno sme dostali tri zaujímavé objednávky. Najprv písal kamarát, že či sem môže poslať gitaru. Že sa…

ďalej...
Krevety

Les Miserables

Hneď úvodom odkaz pre naše budúce návštevy, toto si nerobíme reklamu, len sa chceme podeliť o zážitok. Keď sme tu totiž mali tri týždne Mišových rodičov, tak okrem návštevy turistických miest sme ich predsa nemohli pustiť domov bez toho, aby sme ich zobrali na Broadway na muzikál. Aj sme chvíľu vyberali, čo by to malo byť. Chceli sme niečo, čo…

ďalej...