Minulý týždeň som dostala kyticu, že ďakuje, že som to s ním tri roky (manželstva) vydržala. Spýtala som sa, že či to už je zlatá svadba. A on na to, že to budem musieť vydržať ešte chvíľu. A ja na to, že dobre. Ale veľa sa toho za tie tri roky zmenilo.
Zmenili sme krajinu a dúfam, že niekedy okolo ďalších troch rokov ju zmeníme znovu. Zmenila som zamestnanie a školu – a to tiež dúfam, že do troch rokov bude treba opäť meniť. Menili sme aj bývanie – na jeseň to budú dva roky, čo bývame v tomto byte a nejaký čas ešte ostaneme, ale už začínajú nezáväzné debaty, že kam potom.
Ale najväčšie zmeny sa udiali len nedávno. Niekto veľmi dôležitý odišiel a aj keď nezmyselné otázky o tom, “čo by bolo keby…” pomaly prechádzajú, smútok ostáva. A niekto dôležitý prišiel – a spokojne si odfukuje vedľa. Je len strašná škoda, že sa nestretli.
