Zápal močových ciest, lebo si musel brať antibiotiká (hnusný sladký sliz z kvapátka; Nechápte ma zle, za antibiotiká som veľmi vďačná. Čo by za ne matky pred sto rokmi dali?). Ale z nich si dostal hnačku, lebo okrem e. coli vyhubili aj všetky priateľské baktérie v črevách. Doktorka povedala, že nič jogurtovité, probiotické, acidofilné Ti nemáme dávať, takže návrat k oranžovej horčici v plienkach je veľmi pozvoľný (ani nejdem opisovať, čo tam máš teraz).
Hlad. Toto buď s Kikou nebolo alebo som na to už úspešne zabudla, ale tým, že Ťa kojím, tak som stále hladná. Za štyri mesiace si zdvojnásobil svoju váhu (na úctyhodných takmer 9kg) plus to, čo z teba vylezie, plus to, čo minieš na prevádzku. A to všetko máš odo mňa. Keď to takto napíšem, tak to znie cool a stojí za odloženie do priečinku “ženské telo je úžasné”. Ale ten hlad. Ten HLAD.
Večerné uspávanie. Je niečo upokojujúce na tom, keď človek zoberie vreštiace bábo a uhojdá ho na pleci tak, že rev prejde do “sťažovania”, potom do spokojného vrnenia a potom do spánku. Pokiaľ to nie je každý večer šesťkrát.
Viac nemám. (Ale tu sú tie druhé.)
One comment