Ako sa celý rozžiariš, keď ráno uvidíš mňa alebo tata alebo Kiku. Je to dobrý pocit, keď ma ešte rozospatú, strapatú privítaš v duchu “rád Ťa vidím, to bude zase skvelý deň”. Aj keď sa niekedy zobúdzam unavená, toto ma dokáže naštartovať. Nech Ti to vydrží, čo najdlhšie.
Tvoj smiech. Je nákazlivý a smeješ sa veľmi rád.
Ako ma chytáš za prst, keď piješ mlieko. A keď Ti ho náhodou zabudnem dať, tak sa zakvačíš o moje tričko. A ešte ako s otvorenými ústami mykáš hlavou zo strany na stranu hľadajúc bradavku, keď si hladný.
V noci len čo sa napiješ, hneď zase zaspávaš. A často zaspávame spolu. Ja sa potom niekedy časom zobudím a v šere sa dívam, ako ešte stále pricucnutý spíš. Toto a pohyby bábätka v bruchu sú dva pocity, ktoré dúfam nikdy nezabudnem.
Podobáš na mojich bratov Mira a Didiho. (Zdá sa mi, že možno trochu viac na Mira, ale jeho si ako bábätko nepamätám.)
Rád sa nosíš v nosiči. Keď si sa naučil držať hlavu, tak sme presedlali zo šatky na Ergo nosič, lebo je tu ešte stále teplo a šatka je pomerne hrubá. Máš odtiaľ výhľad a keď Ťa tam dám, ani nepípneš, iba kukáš na obidve strany alebo si oprieš o mňa hlavu a spíš.
Objavil si ruky. Ešte Ťa celkom neposlúchajú, ale už si nimi vieš trafiť do úst, keď zaspávaš, vieš nimi plácať do drevenej hrazdy, na ktorej Ti visia hrkálky, do knižiek, ktoré Ti porozkladáme okolo, keď trénuješ na bruchu, do hocičoho, čo sa ocitne v dosahu, keď Ťa položím na zem v Kikinej izbe. Tam chodíš veľmi rád a pozorne ju sleduješ, čo porába. Teším sa na čas, keď sa budete hrať spolu.
Ako vyzeráš v červených kraťasoch. Netuším, prečo som Ťa tak zatiaľ neodfotila, lebo si v nich neodolateľný.
Ako sa s nami “rozprávaš”. Veľmi to baví to aj nás aj Teba.
Ako niekedy pučíš oči. Vyzerá to, akoby si hovoril “Fíha, to fakt?”
A tu sú tie veci, ktoré nemám až tak rada.
One comment