Už dva dni dumám nad týmto článokom z New York Times. Je o rodičoch, ktorí absolvovali umelé oplodnenie a keď zistili, že čakajú dvojičky, rozhodli sa jedno z nich “ukončiť”. Z lekárskeho hľadiska je takéto rozhodnutie obzvlášť zmysluplné, pokiaľ sa ujme veľa embrií (tri, štyri, päť alebo viac*), lebo tie zostávajúce majú oveľa väčšiu šancu prežiť tehotenstvo a narodiť sa v poriadku. Avšak pri dvojičkách lekári už váhajú, lebo dve deti zdieľajúce maternicu majú v dnešnej dobe (vo vyspelých krajinách) veľmi dobré vyhliadky.
Samozrejme, toto rozhodnutie sa nerobí iba z lekárskeho hľadiska, ako vidno v článku (a komentároch). Rodičia pripravení privítať do rodiny (ešte) jedno dieťa nemusia byť nutne pripravení privítať dve.
Ja sa netajím tým, že som veľkým zástancom telesnej autonómie. Žena má právo rozhodnúť sa, či a koľko detí donosí a porodí. Prečo ma potom ten článok tak znepokojuje a neviem o ňom prestať rozmýšľať? Keď súhlasím s tým, že žena má právo ukončiť tehotenstvo, či už sú jej dôvody zdravotné, finančné, rodinné alebo iné**, prečo mi potom vadí predstava “zredukovania” dvoch plodov na jeden? Ako v článku píšu, výsledok je rovnaký – o jedno narodené dieťa menej.
Ale akosi ma znepokojuje, že tam je ten výber, ktoré dieťa ostane. Lebo pokiaľ sú na tom zdravotne rovnako dobre, tak ihla pôjde za tým, ktoré je ľahšie dostupné? Že by to bolo ono? Neviem.
Pre rodiny to je neľahké rozhodnutie. A aj napriek tomu, ako je to naformulované v článku, si myslím, že oveľa častejšie sa robí práve zo zdravotných dôvodov ako z hocijakých iných. Ale zjavne s pokrokom v medicíne prichádzajú aj nové etické dilemy.
…mať viac možností na výber je istým spôsobom pre ženy väčšie bremeno, lebo sa stávame tvorcami svojich okolností, zatiaľčo predtým sme boli ich príjímateľmi. Nehovorím, že by sme nemali mať možnosť rozhodovania; hovorím, že možnosť rozhodnúť sa nie je vždy taká oslobodzujúca a silu-dodávajúca, ako dúfame, že bude.
* Aj keď rozumiem tomu, že rodičia a lekári chcú maximalizovať pravdepodobnosť úspechu, stále sa mi zdá, že osobne by som si nenechala implantovať viac, ako som reálne ochotná vychovávať.
** Pokiaľ by sa tak rozhodla napríklad preto, že čaká chlapca, ale chce dievčatko alebo preto, že (v hypotetickej situácii) vie, že dieťa bude modrooké, ale ona chce hnedooké, tak by som síce škrípala zubami, ale stále by mala moju podporu v tom, že nikto od nej nemôže žiadať, aby pokračovala v tehotenstve proti svojej vôli.