HRIC Prípadová štúdia: Slovensko

Toto je case study, ktorú som na jeseň posielala Human Rights in Childbirth:

Tri najväčšie problémy Slovenského pôrodného systému sú

1. porušovanie ľudských práv žien a detí pred pôrodom, počas pôrodu a v šestonedelí
2. používanie rutinných a/alebo škodlivých intervencií počas starostlivosti o tehotné a rodiace ženy a ich deti
3. normalizácia násilia na ženách a deťoch – vrátane skreslenej verejnej mienky o tom, čo je “normálne”

Prakticky všetky pôrody na Slovensku prebiehajú v nemocnici pod dohľadom lekára-pôrodníka. Napriek tomu, že podľa platnej legislatívy môžu pôrodné asistentky samostatne odvádzať fyziologické pôrody (v nemocničnom prostredí), v praxi sa tak deje len veľmi zriedka. Väčšinou asistujú lekárom a laická verejnosť ich obyčajne považuje za zdravotné sestry. Napriek tomu, že Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby pri nekomplikovanom tehotenstve poskytovali starostlivosť pôrodné asistentky, v našej krajine sa k nim ženy veľmi zriedka dostanú, aj v prípadoch, keď sa o to aktívne snažia. Dôvody, prečo je to tak, sú:

  • primárna starostlivosť poskytovaná pôrodnými asistentkami u nás neexistuje.
  • rozpor medzi teoretickými a praktickými kompetenciami pôrodných asistentiek
  • nedostatočná atraktivita tejto profesie (či už finančná alebo spoločenská)

Porušovanie ľudských práv

Ženám tak ostáva jediná možnosť – rodiť v nemocniciach s pôrodníkom. Často prichádzajú k pôrodom so svojimi pôrodným plánmi alebo pôrodnými želaniami, ktoré sú niekedy dopredu odsúhlasené, ale častejšie značne zredukované primármi pôrodníckych a novorodeneckých oddelení. Napriek týmto plánom, ženy nie sú rešpektované a často sú dokonca zneužívané. Nie je zriedkavé stretnúť sa v slovenských pôrodniciach s

  • fyzickým násilím (Kristellerova expresia, zašívanie bez anestézy, rutinný nástrih hrádze, manuálne rozťahovanie krčka maternice bez zdravotnej indikácie na urýchlenie pôrodu …)
  • chýbajúcim informovaným súhlasom (ženy sú informované, že nemôžu odmietnuť intervencie, lekárske zásahy sú vykonané aj keď ich ženy odmietli, súhlas je získaný pod nátlakom alebo po poskytnutí nepravdivých informácií; informovaný súhlas nie je správne získaný pred sterilizáciou…)
  • s tým, že nie je rešpektované súkromie a intimita (aj fyzicky, aj čo sa týka osobných informácií)
  • s psychologickým a emocionálnym zneužívaním (smiech na účet ženy, manipulácia, vyhrážanie sa, nerešpektujúce správanie…)
  • so separáciou zdravých matiek a ich zdravých detí (rutinné odsávanie, kontroly, balenie detí; matky často nevidia svoje zdravé deti celé hodiny po narodení)
  • a inými škodlivými praktikami.

Celkovo, za všetkými týmito porušeniami práv vidíme zakorenené a rozšírené správanie väčšiny slovenských zdravotníckych pracovníkov: akonáhle rodiaca žena prekročí prah pôrodnice, správajú sa, akoby jej telo a pôrodný proces boli ich vlastníctvom (napríklad je bežné dotýkať sa, vykonávať vaginálne vyšetrenia a iné procedúry na rodiacej žene bez akejkoľvek snahy dopredu si vypýtať súhlas alebo aspoň slovne oznámiť zámer). Toto správanie je tak zakorenené, že sa väčšinou deje automaticky a je považované za normálne aj z pohľadu zdravotníkov aj z pohľadu mnohých rodiacich žien.

Niektoré ženy, ktoré chcú aktívne chrániť svoje práva, sa rozhodnú pre pôrod v zahraničí. Vidíme napríklad rastúci trend v západnej časti Slovenska, kde ženy chodia rodiť na kliniku v rakúskom Hainburgu alebo do českých nemocníc, ktoré sú blízko hraníc a sú známe prirodzenejším prístupom k pôrodom. Toto je, samozrejme, rozhodnutie iba privilegovanej skupiny žien, ktoré si to môžu finančne aj logisticky dovoliť.

Iná skupina žien, keď cíti, že nemá inú možnosť, sa rozhodne pre pôrod doma. Toto nie je ideálne rozhodnutie obzvlášť vzhľadom na spomínanú chýbajúcu starostlivosť pôrodných asistentiek v domácom prostredí a chýbajúce protokoly pre prípady, keď je potrebný transfer do nemocnice. Toto všetko by malo vyvolať vážne zamyslenie a zmeny nielen v slovenských nemocniciach ale aj vo verejnej mienke.

Škodlivé/rutinné intervencie

Vo všeobecnosti je postup slovenského zdravotníctva smerom k starostlivosti založenej na vedeckých poznatkoch veľmi pomalý. Spomenieme len niektoré príklady:

Chýba včasný bonding – novorodencov položia matkám na hruď len na malú chvíľku (ak vôbec) a potom ich rýchlo berú preč aj v prípadoch, že matky chcú mať svoje deti pri sebe a napriek tomu, že stále sa ukazuje viac a viac dôkazov, že kontakt koža na kožu po pôrode je prospešný aj pre matku aj pre dieťa.

Nástrihy hrádze – Slovenskí pôrodníci stále tvrdia, že nástrih hrádzu chráni a zabraňuje neskorším problémom s únikom moču a stolice. Sú nemocnice, ktoré majú vyše 90% mieru nástrihov; priemer je 67% (svetová zdravotnícka organizácia odporúča 10%, Slovenské dáta sú z Regionálnej analýzy Slovenských pôrodníc za rok 2011).

Zvyšovanie počtu cisárskych rezov – Podiel pôrodov cisárskym rezom síce nie je v absolútnych číslach taký vysoký, ako v niektorých iných krajinách sveta (Grácko, Brazília), ale rýchlo stúpa – z 19.2 % v roku 2004 na 29.4% v roku 2010, čo je najväčší nárast za toto obdobie zo všetkých krajín Európskej únie (zdroj: EU 2010 Peristat report).

Ak zvážime tieto dve intervencie spolu, žena rodiaca na Slovensku má len veľmi malú šancu, že z nemocnice odíde bez chirurgického zákroku.

epi a cs

Smerovanie k zdravotnej starostlivosti založenej na vedeckých poznatkoch je navyše komplikované faktom, že zber a reportovanie dát je veľmi problematické. Nemáme niektoré základné údaje na úrovni pôrodníc a aj poskytnuté dáta sú často nepresné. To sa premieta aj v správe Europeristat 2010, kde veľa ukazovateľov za Slovensko chýba.

Normalizácia násilia

V predchádzajúcich dvoch častiach sme sa zaoberali tým, čo sa deje za dverami pôrodníc, ale problém je aj mimo nich. V slovenskej spoločnosti panuje názor, že pôrod ako taký je nepríjemná a bolestivá záležitosť, že trvá pár hodín a čo sa za tých pár hodín stane, treba pretrpieť a rýchlo na to zabudnúť.

Takže keď ženy odchádzajú z pôrodníc, vedia, že niečo nie je v poriadku. Ale spoločnosť im povie, že takto to chodí. Ich jazvy po cisárskych rezoch a nástrihoch môžu chvíľu bolieť, ale majú zdravé dieťa a za to majú byť vďačné. Takýmto spôsobom sa zlá situácia normalizuje a je veľmi ťažké ju zmeniť.

Prípad pani Jany

Aj v prípadoch, keď je jasné, že niekomu sa ublížilo, je veľký problém s tým niečo urobiť.

Prvé dieťa pani Jany (meno je zmenené) sa narodilo cisárskym rezom. Druhé porodila vaginálne pred dvoma rokmi. Tento druhý pôrod bol rýchly, bez komplikácií a zdravotníci aj tak použili Kristellerovu expresiu (silný tlak na brucho). Pani Jana má fotky modrín, ktoré jej po zákroku ostali, nafotené hneď po pôrode. Lekárka vykonala aj nástrih hrádze bez informovaného súhlasu a zašívanie bolo bez dostatočnej anestézy napriek aktívnym protestom matky.

Pani Jana podala sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad jej sťažnosť zamietol s tvrdením, že poskytnutá zdravotná starostlivosť bola podľa zdravotnej dokumentácie a písomných výpovedí zdravotníkov v poriadku. Odvolala sa a doplnila odvolanie konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa informovaného súhlasu a práva na odmietnutie zdravotnej starostlivosti. Sťažnosť bola opäť zamietnutá, bez možnosti ďalšieho odvolania a jej otázky ostali bez odpovedí.

A ona je len jedna z mnohých.

Potreba zmeny

Súčasná situácia v slovenskom pôrodníctve je neakceptovateľná aj z pohľadu starostlivosti založenej na vedeckých poznatkoch (evidence based medicine), aj z pohľadu rešpektovania ľudských práv.

Je pravda, že čoraz viac tehotných žien sa informuje aj prirodzenom pôrode, o svojich právach a aktívne si žiadajú rešpektujúcu zdravotnú starostlivosť. Aj informácie o prístupe založenom na vedeckých poznatkoch sú omnoho dostupnejšie ako ešte pred pár rokmi – aj vďaka neziskových organizáciám, ako je tá naša, alebo Slovenské duly a Mamila.

Avšak, ako vidno aj podľa posledných vyjadrení Ministerstva zdravotníctva (v tlačených médiách a odpovediach na jednotlivé žiadosti žien), Slovenská vláda neakceptovala rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že žena má právo zvoliť si okolnosti svojho pôrodu: “MZ SR v najbližšom období neplánuje legislatívne opatrenia umožňujúce odvádzanie pôrodov v domácom prostredí, avšak je pripravené na vecnú a odbornú diskusiu, ktorá by mala smerovať k vytvoreniu podmienok optimálneho prostredia v zdravotníckych zariadeniach a humanizácii starostlivosti pri pôrode. Ak sa žena rozhodne pre plánovaný pôrod v jej prirodzenom sociálnom prostredí a odrodí sama alebo v prítomnosti inej osoby je to jej slobodné rozhodnutie s plnou trestnoprávnou zodpovednosťou.”

Ešte máme pred sebou veľa práce.

Reakcia na článok o bezbolestnom a programovanom pôrode v Pravde

napísala Silvia Galátová

Vo Vašom článku lekár Mudr. Španko otvorene priznáva, že pôrodníci nemajú radi, ak si ženy k pôrodu zostavia svoj pôrodný plán, v ktorom formulujú svoje požiadavky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas normálneho pôrodu. Avšak ústavným právom všetkých prijímateľov zdravotnej starostlivosti v našej krajine je právo rozhodovať o svojom tele. Podľa ústavy nemôže byť žiaden zásah do tela človeka vykonaný bez informovaného súhlasu tohto človeka. Zdá sa však, že náš zdravotný systém je voči týmto základným právam človeka – rodiacej ženy, úplne slepý. Dokonca natoľko slepý, že pôrodníci nevidia žiadne ohrozenie svojej kredibility, ak otvorene pre médiá priznávajú, že neradi vidia, ak chcú ženy spolurozhodovať o svojom tele a zásahoch doňho, čiže ak chcú pri pôrode uplatňovať svoje základné ľudské práva.

Ako dopadla hromadná pripomienka

V decembri som vás prosila o podporu hromadnej pripomienky. Minulý týždeň prebehlo rozporové konanie, ale pripomienka tam nebola akceptovaná. Tu je spoločná tlačová správa zúčastnených mimovládnych organizácií:

Rozporové konanie jasne odhalilo, že slovenské zdravotníctvo zatiaľ problematiku postavenia žien v pôrodniciach a starostlivosti o ne či už počas pôrodu alebo bezprostredne po ňom vlastne do hĺbky nereflektuje – ani na úrovni riadiacich zložiek, ani v praxi v zdravotníckych zariadeniach. Kompetentní vyhlasujú, že ženy môžu svoje práva v plnom rozsahu realizovať a nikto ich v pôrodnici násilím nedrží, avšak v realite ženy zažívajú pravý opak.

Dôvod predloženia novely v oficiálnej dôvodovej správe nie je uvedený. Ani na rozporovom konaní ho zástupca a zástupkyne ministerstiev nevedeli presvedčivo vysvetliť. „Argumentácia ministerstiev je zmätočná a nelogická. Ak argumentujú potrebou ochrany zdravia žien a detí aj proti ich vôli, potom to nie je v súlade s rozhodnutím ministerstva zdravotníctva neaplikovať novú právnu úpravu na odchody z pôrodnice na reverz. Ak ministerstvá argumentujú ochranou detí, ktoré matky nechajú v pôrodnici a viac sa po ne nevrátia, potom je otázne, prečo sa má nová právna úprava vzťahovať aj na situácie, kedy žena odchádza z pôrodnice s dieťaťom alebo sa po dieťa vráti.”

„Novela navyše nijako nereflektuje ani dôvody, pre ktoré sa ženy rozhodujú z pôrodnice odísť, napríklad ak sa žena potrebuje starať o ďalšie deti doma, pociťuje výrazné nepohodlie v nemocničnom prostredí, zažíva časté nerešpektujúce a ignorujúce správanie personálu či nemôže byť v nepretržitom kontakte s novorodencom ona alebo jej najbližšia rodina. V prípade rómskych žien sa mnohé z týchto dôvodov ešte znásobujú a často vyúsťujú do vytvárania nepriateľského prostredia a celkovo diskriminácie. V takejto situácii nie je ohlasovanie žien, ktoré z pôrodnice legitímne odchádzajú, ich ochranou, ale ďalším trestom pre ne aj ich deti,“

Uvidíme, ako to nakoniec dopadne.

Surfovanie

Víkend sme strávili vo Vrátnej, tak linky tentokrát prichádzajú s malým oneskorením.

kvíz o knihách – v každom slove názvu je jedno písmenko zle (je to ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá…)

Stephen Hawking: Čierne diery nie sú

Most physicists foolhardy enough to write a paper claiming that “there are no black holes” — at least not in the sense we usually imagine — would probably be dismissed as cranks. But when the call to redefine these cosmic crunchers comes from Stephen Hawking, it’s worth taking notice. In a paper posted online, the physicist, based at the University of Cambridge, UK, and one of the creators of modern black-hole theory, does away with the notion of an event horizon, the invisible boundary thought to shroud every black hole, beyond which nothing, not even light, can escape.

pápež o dojčení na verejnosti

The pope urged mothers to breastfeed their babies in church or anywhere else “without thinking twice”

Cate Blanchett calls out red carpet camera, asking “Do you do this to the guys?” (dobré video)

Village council in India accused of ordering rape

A young woman in West Bengal was gang-raped this week on the order of a village council, to punish her for planning to marry a man from outside the village, according to the Indian police.

the cruelest pregnancy

It’s an artificially maintained ecosystem, an incubator for a fetus that has somehow been given precedence over all other concerns: the pain of Marlise’s husband and parents; their wishes to put an end to this; their best guess about what her desires would have been; her transformation, without any possibility of her consent, into a mere vessel.

Víkendové surfovanie

kruhový objazd pre peších (vďaka Borke za tip)

Kruhový objazd

počty narodených detí v jednotlivé dni roka (vďaka Renči za linku)

ako si internet predstavujú väzni, ktorí s ním nikdy neprišli do kontaktu

Through books, presentations, and printouts, they gained a theoretical understanding of the web, but not a practical one. While they still haven’t been online, this basic understanding made it easier for them to articulate just how far off their first impressions were. Here’s what they told me:

I envisioned the web to be like this infinite space filled with information about everything under the sun. I was confused about how you got from one piece of info to the next and I was clueless in terms of the lingo used to describe it all… The technical aspects of it make me go, Hmmmm? I realize everything is getting faster and moving toward mobile, so I often wonder about who’s doing all this stuff and where is it all taking place?

—Chrisfino Kenyatta Leal, 44; entered prison in 1994

unlikely… but not impossible

Turecký premiér chce, aby mali ženy “aspoň tri deti, najlepšie päť” Hádajte akým spôsobom to chce dosiahnuť?

Víkendové surfovanie

veľmi šikovný profesionálny vreckový zlodej (rýchly ešte aj v spomalenom zábere):

za komunistov sme sa mali lepšie…? (ale chýba tam bývanie)

rock’n rollová mapa Manhattanu

#NOTBUYINGIT: The Problem Is Far Bigger Than Audi’s #BraveryWins

At some point during the evening, the German company Audi debuted a PSA arguing against bodily autonomy, with some pretty transparent product placement snuck in…

How would your feelings have changed if the boy hadn’t been thin, white, and conventionally attractive? What if the commercial contained an epilogue where all the partygoers who ever felt attracted to the girl he kissed queued up behind him, waiting their turn? How would you feel if every single person who felt sexually attracted to you, regardless of your preferences or desire, felt entitled to spin you around and do whatever they pleased to you?

 20 zaujímavých vizitiek

Asimov's business card

free but not cheap

All the stuff that has to be done for kids, though, those things are jobs. Changing diapers, researching carseats, driving to soccer practice, washing clothes, catching vomit with your hand, putting to bed, filling out forms, searching out a replacement wubbie on the internet,  making lunches, making dinner, making breakfast, making snacks. Many of those tasks are not that brain-intensive, and are not valued highly, across all societies. That’s why a) motherhood sucks so much, b) it’s devalued so much, and c) wealthy women have always outsourced as many of those tasks as they could, until recently, so they got the relationship but not the jobs.

Do you want the relationship enough to suffer through the jobs? And that’s not a small question. The jobs almost break some of us. The jobs almost break almost all of us with kids under 3. And how you come through the jobs as your children age and the jobs change is not guaranteed, and it’s different for everyone.

mix and match parental leave plan (UK, od Zuziny)

  • New parents will be able to share 52 weeks of leave, taking time off together or alternating
  • Business groups warn the plan could create a headache for employers

Get to the Good Part: In Praise of Shortened Attention Spans

Potratové tabletky sa podieľajú na genocíde obyvateľstva – zatiaľ sa na Slovensku nedajú ani predpísať, ani kúpiť, ale už teraz majú ľudia ako tento bobky, že nebodaj by ženy mohli chcieť samy rozhodovať o sebe a svojich telách

Kuffa vyzval všetky ženy, aby tieto tabletky neužili, lebo sa nimi dejú dve veci. “Jednou tabletkou zabiješ svoju dušu a zabiješ telo dieťaťa. Je to vážna vec, má to psychosomatické dôsledky na matku. Táto tabletka znižuje dôstojnosť ženy a ohrozuje jej zdravie. Demografický vývoj je nepriaznivý a toto podmienky ešte zhorší. Nemôžeme sa podieľať na genocíde nášho obyvateľstva,” apeloval.

most women would rather divorce than be a housewife

Here’s some great news.  The vast majority of young people – about 80% of women and 70% of men across all races, classes, and family backgrounds — desire an egalitarian marriage in which both partners share breadwinning, housekeeping, and child rearing… In practice, however, egalitarian relationships are difficult to establish.  Both work and family are “greedy institutions,” ones that take up lots of time and energy.  Many couples find that, once children arrive, it’s impossible for both to do both with equal gusto. With this in mind, Gerson asked her respondents what type of family they would like if, for whatever reason, they couldn’t sustain an equal partnership.  She discovered that, while men’s and women’s ideals are very similar, their fallback positions deviate dramatically.

a ešte toto:

How to avoid rape

Víkendové surfovanie

pozri, nedržím sa – o autách bez šoférov; vyzerá, že akurát, keď mi šoférovanie začne naozaj ísť, už ho nebudem potrebovať

hádžeš ako dievča?

Janet Hyde, a professor of psychology and women’s studies at the University of Wisconsin at Madison, has studied the gender gap across a broad spectrum of skills. She believes that men and women aren’t as different as they are often portrayed, and she has mined data on social, psychological, communication and physical traits, skills and behaviors to quantify the gap. After looking at 46 meta-analyses, Hyde found what she defined as a “very large” difference in only two skills: throwing velocity and throwing distance.

To understand why a girl “throws like a girl,” it’s necessary to define just what throwing like a girl is. According to Thomas, a girl throwing overhand looks more like she’s throwing a dart than a ball. It’s a slow, weak, forearm motion, with a short step on the same side as the throwing hand. A boy’s throw, by contrast, involves the entire body. Thomas describes a skillful overhand throw as an uncoiling in three phases: step (with the foot opposite the throwing hand), rotate (with hips first, then shoulders) and whip (with the arm and hand).

o tom, prečo tak veľa filmov neprejde Bechdelovej testom

Only to learn there was still something wrong with my writing, something unanticipated by my professors. My scripts had multiple women with names. Talking to each other. About something other than men. That, they explained nervously, was not okay. I asked why. Well, it would be more accurate to say I politely demanded a thorough, logical explanation that made sense for a change (I’d found the “audience won’t watch women!” argument pretty questionable, with its ever-shifting reasons and parameters).

At first I got several tentative murmurings about how it distracted from the flow or point of the story. I went through this with more than one professor, more than one industry professional. Finally, I got one blessedly telling explanation from an industry pro: “The audience doesn’t want to listen to a bunch of women talking about whatever it is women talk about.”

ako zabíjame sny

Dôsledok našich vzdelávacích postupov môžeme vidieť pri jednoduchej úlohe: kým u detí funguje vo veľkej časti predstavivosť a absentuje strach z omylu, s pribúdajúcim vekom môžeme pozorovať zvýšenú tendenciu o popísanie niečoho, čo sa reálne (podľa nás) popísať nedá a bojíme sa toho, že to popíšeme zle. Nakreslite šťastie. Pre deti na základnej škole hračka, rovnaká úloha môže na humanitnej fakulte pokojne zaznieť aj v rámci štátnic a oblek dotyčného sa prepotí v rádoch milisekúnd.

Trestáme chyby (viac omylov = horšia známka = pomalší postup vzdelávacím systémom, niekedy aj vylúčenie z procesu), potláčame predstavivosť (piamočiarym nastavovaním mantinelov = osvojenie všeobecne uznaného názoru na vec sa považuje za dobré = strach vystúpiť proti davu a poukázať na nezrovnalosti) a čo je najviac podstatné, zabúdame na to, že aj my sme boli kedysi v koži detí, ktoré sa chceli hrať, objavovať a nebáť sa.

otec si obliekol sukňu, aby sa syn nehanbil za šaty

čo účes prezrádza o dievčati (1944)

fraktály na google earth

Fraktály

slepí matematici

z tohto mi behajú zimomriavky po chrbte

ten čas mesiaca

I need a tampon. Why am I apologizing for that? I’m a woman. My body makes babies. This is part of how it happens. I don’t understand.… Like those tampon ads where they show you how it’s small enough that no one will know. We’re supposed to hide itWhy?

Will Smith o telesnej autonómii

Nechávame Willow rozhodovať o svojom účese. Keď máte malé dievčatko, ako ju naučíte, že ona sama kontroluje svoje telo? Ak ju naučím, že ja rozhodujem, či môže zmeniť účes, nahradí ma iným mužom, keď raz odíde z domu. Nemôže rozhodovať o mojich vlasoch, ale jej vlasy sú jej vlasy. Musí to byť ona, kto rozhoduje o jej tele. Takže keď odíde do sveta, odíde s tým, že je sama sebe pánom. Je zvyknutá robiť tieto rozhodnutia sama. [S manželkou] sa snažíme dávať [deťom] robiť tieto rozhodnutia, až kým unesú celú váhu svojich životov.

odtiaľto

Víkendové surfovanie

svet by mohol byť krajší (video, od Didiho)

nemožné (video, od Mirečka)

globálne otepľovanie (video)

musia byť ženy nahé, aby sa dostali do múzea?

Musia byť ženy nahé?

Je veľa dôvodov, prečo by Bachmanová nemala byť americkou prezidentkou, ale toto nie je jeden z nich:

Rival presidential candidate Rick Santorum’s Iowa coalitions director, Jamie Johnson, sent out an email saying that children’s lives would be harmed if the nation had a female president. […] ‘The question then comes, “Is it God’s highest desire, that is, his biblically expressed will, … to have a woman rule the institutions of the family, the church, and the state?

najdlhšie bežiaci experiment na svete

koľko stojí život astronauta? (veľmi zaujímavý článok)

Put simply, when the agency takes some $4 billion in taxpayer money per year to fly humans into space, it really has to fly them there and put them to good use. That amount of money, if spent on ground-based life-saving efforts such as childhood vaccinations, swimming lessons, fire escape inspections, highway repairs, body armor for the troops, save (at the government average of $2 million per life) roughly 2,000 lives. This is the sacrifice that the nation makes so NASA can run a human spaceflight program. In the face of such sacrifice, real results are required.

bol internet vynájdený vo Francúzsku alebo vo Švajčiarsku?

nech si on hovorí, čo chce, sem by som ešte išla

veríte ženám?

[when you] say things like, “I’m pro-choice, but I am uncomfortable with… [third-trimester abortion / sex-selection / women who have multiple abortions / women who have abortions for “convenience” / etc.]” then what you are saying is that your discomfort matters more than an individual woman’s ability to assess her own circumstances. That you don’t think that women who have abortions think through the very questions that you, sitting there in your easy chair, can come up with. That a woman who is contemplating an invasive, expensive, and uncomfortable medical procedure doesn’t think it through first. In short, that your judgment is better than hers.

CDC zverejnilo novú správu o pôrodoch doma – u bielych matiek sa v USA sa rodí doma 1 z 90 detí (podľa údajov z roku 2009)

takže, či tomu správne rozumiem – pracovať mimo domu žena v Saudskej Arábii z náboženských dôvodov nemôže, ale predávať spodnú bielizeň v obchode hej, lebo alternatíva (= že by ju tam predával muž) je ešte horšia?

Víkendové surfovanie

Pred dvoma týždňami som sa sťažovala na ďalšiu rozprávku, kde je hlavným hrdinom chlapec. Ale teraz tu je pre zmenu jedna, ktorá sa chystá na budúci rok, kde je hrdinkou dievča (a aspoň podľa traileru to vyzerá sľubne, dokonca bez romantickej zápletky?). A odhliadnuc od toho… tie vlasy, áááách:

na podobnú tému, ale o knihách tu a tu

10-ročné dievča v Mexiku má syna

Žiadne dieťa by nemalo byť v situácii, že sa musí rozhodnúť, či sa stane matkou alebo ukončí tehotenstvo.

tohtotýždňové povinné čítanie: over it

Už ma nebaví, že násilie voči ženám nie je hlavná medzinárodná priorita, keď každá tretia žena bude počas svojho života znásilnená alebo zbitá.

o kojení a baby-friendly nemocniciach (niečo v podobnom duchu som písala tu)

To, čo robí nemocnicu baby-friendly, nie je to, že bráni ženám vybrať si umelé mlieko alebo odmieta im ho dať, keď ho ich deti potrebujú. Baby-friendly nie je o nútení matiek robiť čokoľvek. Baby-friendly je o zabránení tomu, aby NEMOCNICE dávali fľaše a cumle kojeným bábätkám a potom poslali domov nič netušiace mamy s ukričanými zmätenými deťmi, ktoré sa nevedia pricucnúť. Baby-friendly je o zabránení tomu, aby NEMOCNICE prijímali “zadarmo” umelé mlieko a darčekové tašky so vzorkami od výrobcov, čím vlastne podporujú súkromné spoločnosti a podieľajú sa na praktikách, o ktorých výskum ukázal, že sťažujú matkám naplniť ich vlastné ciele ohľadom kojenia. Baby-friendly je o nútení NEMOCNÍC do poskytovania pravidelných školení o kojení pre celý personál, vrátane sestričiek a lekárov, aby matkám pomohli a nedávali im zlé rady.

čo všetko sa dá požičať

A spomínal som už, že zarábam na požičiavaní vecí, ktoré aj tak nepoužívam? A že na nich môžem zarobiť znovu a znovu? Napríklad náša terasa s grilom. Za $18 ju používa skupina ľudí a ja dokonca vtedy ani nie som doma. A za hodinu sa idem stretnúť s niekým, kto si ide prenajať nášho psa za $3 na hodinu.

čo chýba v sexuálnej výchove

…ale nikto mi nikdy nepovedal “a kto vie, s kým sa budeš chcieť milovať a aké to pre Teba bude.” Akonáhle som sa blížila ku koncu základnej školy, prišlo podpichovanie (nie od mojich rodičov, ale od iných dospelých a od rovesníkov) o “zabuchnutí” sa do chlapcov a mužov… nikto nikdy nenaznačil, že to, čo som cítila k mojej najobľúbenejšej opatrovateľke, môže byť predzvesťou sexuálneho prebúdzania. Nie že by som oceňovala sexualizáciu akýchkoľvek mojich pocitov bez môjho dovolenia – ale ten odkaz bol jasný “keď sa začneš zaujímať o sex, toto je druh osoby, o ktorú sa budeš zaujímať.”

sugru – zaujímavá “plastelína”, ktorá sa dá použiť na opravy všeličoho

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...