Boli časy, keď som to všetko vedela

cha-cha-chaNemala som vtedy síce deti, ale vidiac iných rodičov ako zjavne nezvládajú svoje ratolesti – naživo, z rozprávania alebo na nejakej obrazovke – mi bolo jasné, že toto teda určite nebude môj prípad. Našťastie som nikoho neobdarovávala svojimi perlami múdrosti:

– Nebudem hovoriť šušľavou “bábätkovčinou” a samými zdrobneninami; na deti treba rozprávať normálne, oni sa tým pádom tiež naučia rozprávať normálne… Môžem ja za to, že predtým Kika a teraz Kubo sa tak nádherne škeria na všetky ťuťuli-muťuli a baran-buc?

– Nebudú sa hádzať o zem; prvýkrát to skúsia, odpor bude potlačný, druhýkrát ich to ani nenapadne… Naposledy včera pri odchode z ER (pohotovosť), kde sme strávili (v miestnosti 2x2m) vyše 3 hodín vrátane tej, kedy zvyčajne obedujeme (a nie, nemali sme so sebou nič) a tej, kedy sa Kika ukladá na poobedňajší spánok. Kým som už na odchode vybavovala parkovací lístok a Kika najprv besná pobehovala okolo a potom sa tresla na zem, tak som ju len po očku pozorovala a tvárila sa akože nič.

– Budú spať; ak nie úplne od začiatku celú noc, tak ich to postupne naučím, viac ako pár týždňov to nemôže trvať… Kubo sa budí zhruba každé tri hodiny (teda aspoň dvakrát počas môjho spánku) a občas sa stane, že sa v noci zobudí aj Kika (niekedy len niečo zamrmle a spí ďalej, niekedy jej treba pripomenúť, že je ešte tma a spíme). Vadí mi to menej, ako keď bola Kika v jeho veku a o kus menej, ako by som bezdetná očakávala.

– Nebudú chodiť s usopleným nosom; to už je čo za rodiča, ktorý si nevšimne (alebo nenájde čas na utretie?), že dieťaťu visí z nosa sviečka… Raz v parku, Kika išla obhliadnuť niečieho psa, majiteľ ju nepustil a smerom ku mne zakričal, že musím naučiť deti, aby nechodili len tak k cudzím psom. Neviem, či mu vadilo to, že Kika prišla pohladkať jeho miláčika, alebo ten zelený ufónec, ktorý jej vykúkal z nosa (ona je schopná ich ignorovať, až kým jej nesiahajú po ústa).

– Budem mať na ne vždy čas; nebudem im hovoriť, že nech mi dajú chvíľku pokoj/že musím teraz spraviť niečo iné, keď sa budú dožadovať pozornosti… Vinná. Častejšie, než mi je milé.

– Nebudem ich podplácať; veku primerane im vždy vysvetlím súvislosti a oni sa budú príslušne správať, lebo ich tak navedie ich zdravo vyvinutý vnútorný hodnotový systém… A keď doješ túto polievočku, tak bude ešte piškótka.

– Nebudú vysedávať pred telkou; nebudú vedieť, čo je to telka!… Je pravda, že sme beztelková domácnosť, takže sme aspoň ušetrení reklám, ale Kika niekoľkokrát za týždeň pozerá Doru a/alebo Elma a každý deň dostane aspoň pár minút s iPad-om.

– Nebudem do zblbnutia rozprávať o deťoch; existuje predsa toľko iných zaujímavých tém... A pozrime sa, nielenže o nich s nadšením rozprávam, píšem o nich aj blog.

Ešte niekto iný je bývalý expert? Podeľte sa o svoje teoretické vedomosti a praktické skúsenosti.

6 comments

  1. Takovy expert jsem nikdy nebyla. Nic jsem si nelajnovala, nic jsem si nepredstavovala ani si nedelala zadne plany, jak to bude. Nejlepsi je tomu nechat volny prubeh a hlavne necist zadne prirucky!;-D

  2. Tak ja som si myslela, ze moje dieta bude pekne skoro vsetko jest.
    Masko jeme s detskou vyzivou a polievku zasadne len pri rozpravke …

    A tiez, ze nebudem zurit na dieta a hnevat sa na neho …

    Bracek ma kamaratov, co komentuju “toto nase dieta robit nebude”, skodoradostne sa tesim, az to dieta budu mat, cha cha

  3. Spomienky z detstva, dnes sa mi niektore zdaju az velmi naivne –
    – s nadsenim budem chodit kocikovat nase babatko v krasnm prutenom kociku a ono slastne prespinkach s tych naskrobenych perinkach celu prechadzku. Teraz aj keby som s tym bola stotoznena, som na to leniva.

    – vsade navokol budu volaniky, cacky, hracky, ruzove a modre – teraz by som povedala, ze ble – hraciek par drevenych, Lego a knizky.

    – moje deti budu v roku sami chodit na nocnik, vsak ked sme to kedysi zvladli… – no dalsi omyl, mladsi pokladik prave docupkal zo svojej postielky, ze mu treba a skutocne urobil to co bolo treba tam, kde bolo teba, ale nocnik to nebol, nan sa myslim nikdy nenauci.

    Ako matka cakatelka som si vysnivala skriatkov, vily, carovny svet – spolocne stavanie domcekov, cakanie v sere, ci vila najde cestu pod jablonku, ci rano nenajdeme jednu jej crievicku, vecerne citanie tajomnych pribehov – a doma mame realistu. Vily, skriatkovia a bubaci (toto je kladna stranka) zatial neexistuju, citame si Tomaska – tie knizky nie ze by som kupovala, ale v kniznici maju celu hordu a mame dohodu, ze v jednu ja, jednu chalani. Tak citam… a dufam ze druhe dietatko mi moje sny splni.

  4. vdaka za komentare; asi nemusim pisat, ze ma utesuje, ze nie som jedina… 🙂

    zuz – nenechaj sa vydesit, ono toto “podnikanie” ma aj svetle stranky – napriklad ludia Ta budu povzbudzovat, aby si spala aj cez den, alebo ked sa budes spravat sisi, mozes povedat, ze to su len hormony+nedostatok spanku (hmmm, toto zacina zavanat nametom na clanok…)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.