10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kubko, 1 a 3/4)

kreslenie – Teba sme nikdy neučili, ako držať pastelky. Jednoducho si si ich sám začal správne chytať. Kreslenie trénuješ skoro každý deň. Raz mi učiteľka v jasliach prekvapená dala papier pokreslený kolieskami, že ako parádne Ti idú. To si mal kolieskové obdobie. Teraz je autové. Odo mňa si pýtaš, aby som Ti kreslila všeličo, ale Ty dokola len autá. Uvidíme, čo bude nasledovať po nich.

že už rozprávaš – Povieš, akú hračku chceš, koho hľadáš, že Ťa bolí, že Ti treba utrieť nos alebo vymeniť plienku. Je super, že sa už dá s Tebou dohovoriť.

otázky – Najčastejšie sú to otázky typu: Ako obí bagel? Ako obí soua? Ako obí uáčik? Baví Ťa na striedačku si vypytovať, aké zvuky robia veci a zvieratá a potom ich reprodukovať. Ale pýtaš sa aj na iné veci a niekedy ostanem úplne prekvapená, že čo všetko si všimneš.

počítaš – To si pochytil od Kiky, lebo tá má teraz mániu sčitovať na prstoch. Ty si sa dovtípil, že číslovky súvisia s množstvom, ale nevieš zatiaľ celkom presne ako. “Mam autá dvaja.” Alebo na tri paradajky ukazuješ prštekom “Tli, pet, osem.”

veľmi rada sa na Teba pozerám – A páči sa mi Tvoje vypuklé bábovské bruško. Teraz máš pomerne dlhé vlasy a už som mala chuť Ti ich trošku skosiť, ale bolo mi povedané, že zatiaľ nie, lebo aj Mišo sa na Teba rád pozerá a takto sa mu to páči. Tak zatiaľ necháme tak, aj tak je zima, tak nech Ťa hreje vlastná srsť a spravíme časom jarný zostrih.

keď sa snažíš obliať si chrbát – Poznáš už časti tela a niekedy sa vo vani hráme tak, že Ti nejakú poviem, a Ty na ňu ukážeš alebo si ju obleješ. A je zábava pozerať, ako sa snažíš dostať na chrbát.

spievanie – Už som Ťa počula spievať dve pesničky (Kukulienka, kde si bola a Ide vláčik ši, ši, ši) a rád počúvaš s Kikou jej obľúbené detské pesničky, tak možno čoskoro pribudnú aj ďalšie.

rozprávanie pred spaním – Nerobíš to každý večer tak, ako zvykla Kika, ale už som občas počula také heslovité monológy o tom, čo sa Ti stalo.

ako Ťa potešia drobnosti – Krabička od syra, ktorú Ti postavím ako tunel na vláčik. Pavúk lezúci po zemi. Natieranie krémom. Krútiace sa koleso na vleku. Vianočka s lekvárom. Čistá radosť.

dobre sa smeješ a uškŕňaš – Je to nákazlivé. A veľmi zlaté hlavne, keď sa chystáš na nejakú nezbedu.

keď sa prídeš pritúliť – A keď dávaš pusinky.

že už si “funkčný” – Ešte stále si veľmi závislý hlavne na mne, ale už nie si taký ten prívesok, ktorý berieme so sebou, keď niekam ideme. Už ideš “sám za seba”, užívaš si, sme schopní ísť na chatu, plánujeme na leto roadtrip. Áno, stále treba počítať s tým, že si veľmi malé dieťa, ale už nie si to malé bábo, ktorému sa treba tak veľmi prispôsobovať a dávať naň stále pozor (Tie magnetické guľôčky s priemerom 1cm, čo ste s Kikou dostali na Vianoce? Moja prvá reakcia bol hlboký povzdych. Ale Ty ich neješ. Hráš sa s nimi rád a často a ja už nesledujem, či ich náhodou nebudeš pchať do úst.). Je to veľmi dobrý pocit a istým spôsobom aj trochu antikoncepcia.

štrikované lietadlo na spanie – Tiež vianočný darček. Niekedy ho nechceš ani vidieť a vyhadzuješ ho z postieľky. Ale cestuje s nami všade, lebo sú zase večery, keď bez neho nezaspíš. Je to také divné, ale ja mám vždy veľkú radosť, keď sa Vám s Kikou páčia tie hračky, ktoré aj mne.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kubko, 1 a 3/4)

ďalší príspevok do pravidelnej štvrťročnej rubriky

záchvaty hnevu – Preč je to vždy dobre naladené a pohodové bábo, čo sme mali. Teraz sa učíš zvládať vlastné emócie a s hnevom Ti to zatial veľmi nejde. Dokážeš sa vytočiť úplne do nepríčetna a vtedy už ani nevieš, čo bol ten pôvodný problém.

“Nechytaj ma, nechytaj ma!” – Keď sa naštveš a niekto sa Ťa snaží ukľudniť, toto začneš vykrikovať. Neviem, odkiaľ to máš, od nás podľa mňa nie, ale ťažko sa to počúva.

nechávanie kôrky – Tento skvelý zvyk si si priniesol z jaslí. Vyhryzieš prostriedok chleba a kôrku necháš tak.

popraskané pery a suchý fľak pod krkom – Zima Tvojej pleti zjavne veľmi neprospieva. Pod krkom sa Ti spravil červený fľak, ktorý si niekedy rozškrabávaš do krvi. Doktorka nám na to dala mastičku, trochu pomohla, ale úplne sa fľaku nevieme zbaviť. Dúfam, že aspoň na jar. A ešte šťastie, že na rozdiel od Kiky, Ty sa aspoň rád krémuješ. Pery… pery si často oblizuješ, keď máš plný nos, tak dýchaš ústami a potom ich máš úplne popraskané. (A áno, aj balzam na pery sa Ti páči.)

od Silvestra nezaspávaš sám – Zobudili Ťa ohňostroje a nejako sa to tým zase pokašľalo. Teraz už je trochu lepšie, ale ešte stále nie sme tam, kde sme boli.

nepiješ mlieko – Nevadí mi to nejako extra veľmi, lebo skoro každý deň si dáš na raňajky jogurt, jedávaš syry, tvaroh, krupicovú kašu. Doktorka potvrdila, čo som si aj myslela, že takýto príjem mliečnych záležitostí Ti stačí a že sú aj ľahšie stráviteľné, ako mlieko samotné, ale potešilo by ma, keby si si aspoň občas trochu dal.

unavený = umrnčaný – Okolo piatej, pred večerou, obzvlášť keď si sa cez deň dobre nevyspal – to je u nás hodina čarodejníc. Vtedy si ukňučaný a (doslova) zavesený na mne. A ešte ráno, keď sa Ti nechce vstávať.

krvavé fľaky – Niekedy z toho rozškrabaného hrdla, niekedy z popraskaných pier, ostávajú na plachte, na vankúši, na pyžame. Keď to bolo prvýkrát, tak som ostala úplne vyplašená. Teraz som skôr namrzená, lebo nevyzerá, že by to Tebe nejako vadilo, ale som to ja, kto sa musí postarať o tie plachty.

Lyžovačka s deťmi na Grúni

Minulý týždeň sa Mišo vybral služobne do Rakúska a ja s deťmi lyžovne do Malej Fatry. Neboli sme tam sami, išla nás celá tlupa, čo bolo fajn, lebo sme sa pri deťoch aspoň trochu prestriedali a ja som si tiež mohla polyžovať.

Nesúvislé postrehy:

  • Bála som sa, že nám bude zima, ale zbytočne. V izbe sa nám kúrilo viac ako doma, v jedálni bolo znesiteľne. Jediné naozaj chladné miesta boli záchody a sprchy. Záchodom sa nedalo vyhnúť, ale sprchu som sa rozhodla s deckami tých pár dní neriskovať.
  • Kubko spal na normálnej veľkej posteli a strepal sa z nej iba raz (spravila som mu “zábradlie” z extra vankúša a periny). Kika spala hore na poschodovej posteli (a nestrepala sa ani raz). Bola z toho dosť nadšená.
  • Chata tohto typu nie je úplne optimálna na výlet s dvoma malými deťmi. Auto totiž ostalo dolu na parkovisku, hore nás aj s batožinou vyviezla lanovka. Z jej vrcholovej stanice môj ocino zlyžoval a vyviezol sa na vleku na chatu s Kubkom na rukách. Ale ja s Kikou som išla pešo traverzom a bol to trochu problém.
  • Poliaci. Keď sme prišli, boli tam asi štyria. Potom hneď prvú noc, okolo tretej ráno zrazu vonku nejaký rámus po poľsky. Ignorovala som ho, koľko sa dalo, ale keď mi začali svietiť baterkou priamo do okna (to sme bývali na poschodí), tak už sa nedalo. Trochu to bolo spôsobené aj tým, že ten chalan začal na to okno aj búchať. Tak som otvorila. Stál tam na terase a poľštinou kríženou s lámanou angličtinou mi vysvetľoval, že oni sú druhá časť tej tlupy, čo je už na chate, že práve teraz prišli, nevedia sa dostať dnu a nech im prídem otvoriť dvere. Kika si cez to všetko spokojne odfukovala, ale Kubko takýto budíček nedokázal prespať. Tak som aj s ním na rukách išla dolu a zistila, že chata je zvnútra zamknutá. Zobudila som chatára a ten to už s nimi potom prekvapený vybavil. Začínam mať podozrenie, že som trochu ako magnet na príhody tohto typu…
  • Kiku sme každý deň postavili na lyže požičané od kamaráta, ale veľmi tomu neublížila (motivačne trochu pomáhali lyžiarske okuliare). Párkrát sa pustila a hneď sa chcela vyzúvať. Skúsime zase o rok.
  • Ja som si polyžovala celkom dobre – na otočku zhruba dve hodiny denne. O kus sa to ešte vylepšilo, keď som si nechala aj nabrúsiť lyže. V servise traja chalani akože žartovali s kočkou za pokladňou, že ju predajú ako biele mäso (jeden z nich bol priateľ/manžel?) a ako im patrí. Kým som sama so sebou debatovala, či sa do rozhovoru zapojím (toto sú poznámky, ktoré sú podľa mňa škodlivé nechať prejsť s tým, že veď to je vtip, ale vidieť všade to najhoršie a hneď to ľuďom vyhadzovať, ma tiež neláka), vyriešili to za mňa. Že sorry, že také neslušné debaty, ale že veď to je smiešne, nie? No, nie je. Neslušné by mi nevadilo, ale anti-ženské áno (to je voľná parafráza, ale nepoužila som ani jedno cudzie slovo). Tri zarazené pohľady, jeden úsmev za pokladňou. Stálo mi to za to.
  • Neskoro som zistila, že tam mal Rossignol promo a požičiavali zadarmo na skúšku lyže. Mohla som si konečne vyskúšať carvingy. Škoda. Ale ďalšie víkendy budú v iných strediskách, tak ak na nich natrafíte, tak neváhajte a skúšajte.
  • Bola som prekvapená, ale bolo tam strašne veľa ski-alpinistov (šlapali napríklad na ten Grúň). Chvíľami viac ako lyžiarov.
  • Tie prepichnuté stromy, čo som tam obzerala v decembri? To vraj príroda sama.

Keby dula bola liek, bolo by neetické nepoužiť ho (Dr. John H. Kennell)

DulaTen prvý víkend kurzu pre duly? Vrátila som sa z neho v podobnom stave ako zo svojho prvého matického sústredenia. Unavená, motivovaná, na prvý pohľad akoby so zľahka vymytým mozgom.

Plán je takýto: počas roka bude ešte 5 takýchto víkendov, niektoré v Bratislave, niektoré v Poprade, pomedzi ne samoštúdium. Po ich absolvovaní budem dula “v zácviku” a môžem začať chodiť k pôrodom. Certifikát dostanem po úspešnom absolvovaní aspoň dvoch, napísaní práce a zložení skúšok.

Aha, áno. Pre nezasvätených ešte na vysvetlenie:

Čo je to dula? Ako píšu na svojej stránke Slovenské duly, je to špeciálne vyškolená žena, ktorá poskytuje starostlivosť mamičkám počas tehotenstva, pôrodu, šestonedelia a dojčenia. Ťažisko jej práce je počas pôrodu, kedy sa snaží poskytnúť rodičke fyzickú aj psychickú podporu a snaží sa jej pôrod uľahčiť. Ak je pri pôrode aj partner, časť starostlivosti je nasmerovaná aj naňho. Dula však neposkytuje zdravotnícke služby, ani nezasahuje do kompetencií zdravotníckeho personálu.

Podľa Mothering the Mother, How a Doula Can Help You Have a Shorter, Easier and Healthier Birth, prítomnosť duly pri pôrode:

  • znižuje počet cisárskych rezov o 50%
  • dĺžku prvej doby pôrodnej (fázu „otvárania“) skracuje v priemere o 25%
  • použitie oxytocínu je potrebné v o 40% menej prípadoch
  • užívanie liekov proti bolesti v o 30% menej
  • použitie klieštov o 40% menej
  • žiadostí o epidurálnu anestéziu je o 60% menej

Prítomnosť duly pri pôrode preukázateľne pozitívne ovplyvňuje jeho dĺžku a možný výskyt komplikácií.

Takže na takéto som sa dala. Prečo? Napíšem to aj za cenu, že to vyznie ako naivné klišé… Ja by som naozaj dopriala kažej žene, aby jej pôrody boli istým spôsobom také, ako ten môj druhý. Aby sa cítila bezpečne, aby v tej miestnosti bola láska, aby to pre ňu bola pozitívna skúsenosť, ktorá ju posilní (bez ohľadu na to, aký to bude pôrod). A nechcem o tom len teoretizovať, chcem pre to aj aktívne niečo spraviť.

Strelené? Asi.

Ešte niečo málo k tomu školeniu samotnému:

  • Krásne to hneď na začiatku povedala jedna z inštruktoriek. My všetci (ja teda obzvlášť), často používame telo iba ako dopravný prostriedok pre hlavu, v ktorej sedíme. A jedna z vecí, ktoré sa musíme znovunaučiť, je ako pracovať s tým fyzičnom – aj svojím, aj tým druhých ľudí.
  • “Dulenie” je práca, nie poslanie.
  • Skúste si niekedy toto cvičenie: nechajte niekoho iného, aby vás obul do vašich (najlepšie zimných, šnurovacích) topánok. Skúste to dvakrát. Raz tej druhej osobe počas obúvania nepoviete vôbec nič, bude vás obúvať tak, ako sa jej/mu to zdá najlepšie. Druhýkrát presne naopak. Váš “obuvák” neurobí nič, čo mu explicitne nepoviete (“chyť topánku, zdvihni ju, …”). Dojmy? Je jedna vec, ako to súvisí s prácou duly, ale čo ma okamžite napadlo, bolo, že ja okrem seba často obúvam ešte ďalších dvoch ľudí. Tým prvým spôsobom.
  • Bolo nás tam 13 z rôznych kútov Slovenska. Niektoré ešte nerodili, niektoré už majú deti, niektoré tam tie deti mali so sebou, niektoré už majú vnúčatá. Celkovo veľmi zaujímavá a mne sympatická zmes.
  • Zážitok som mala už cestou tam. Logisticky sme to mali vymyslené tak, že sme všetci štyria v piatok večer prišli k svokrovcom do Senca a ja som sa v sobotu ráno sama pobrala do Bratislavy. Ale ešte pred odbočkou na diaľnicu som sa odstavila na krajnici, lebo auto vydávalo nejaké divné zvuky. (Ja viem, mechanik zo mňa nebude.) Vystúpim a tam defekt, koleso úplne spľasnuté. Tak som zavolala svojho rytiera. Namiesto na bieleho koňa sadol do modrej Hondy a prišiel ma aj so svokrom zachrániť. Vymenili koleso za dojazdové a išlo sa do servisu. Musím im spraviť reklamu, lebo za 5 eur som si to zhruba o pol hodinu už bez klinca v pneumatike opäť šoférovala do Blavy. Prišla som síce neskoro, ale už aspoň viem, ako vyzerá a ako sa používa náš zdvihák.

Víkendové surfovanie

Z posledných deviatich dní som bola sedem preč – dva na kurze pre duly (dojmy napíšem) a päť na lyžovačke aj s deťmi (fotky budú). Takže dnešná rešerš internetu bude taká poskromnejšia:

náboženstvo a bábätká (od Didiho)

killing us softly:

the science gap:

PhD comics: čo nás učia trojroční ľudkovia

ten nadpis sa mi nepáči, ale mohol by to byť zaujímavý seminár (od môjho ocina)

o tajnom primiešavaní zdravých ingrediencií do detských jedál

Víkendové surfovanie

ako niektorí ľudia vidia dĺžku sukne

Dĺžka sukne

a tu je odpoveď, čo s tým: povinné čítanie na tento týždeň

break the chain:

je hymnou hnutia One Billion Rising:

keby boli knihy Dr Seussa nazvané ako akademické články (výrazne vtipnejšie, ak tie knihy aj poznáte)

Biely dom odpovedá na petíciu, aby USA postavili Death Star z Hviezdnych vojen (skutočná odpoveď 🙂 )

  • The construction of the Death Star has been estimated to cost more than $850,000,000,000,000,000. We’re working hard to reduce the deficit, not expand it.
  • The Administration does not support blowing up planets.
  • Why would we spend countless taxpayer dollars on a Death Star with a fundamental flaw that can be exploited by a one-man starship?

Aaron Swartz spáchal samovraždu. Mal 26 rokov. Keď mal 14, pomáhal pri vývoji RSS štandardu. Bol jedným zo zakladateľov Reddit-u a veľkým zástancom voľne prístupných informácií (čakal ho súd za to, že z databázy JSTOR stiahol milióny článkov a plánoval ich voľne sprístupniť). Jedno jeho staršie vyjadrenie o ženách v technických komunitách:

Philipp Lenssen: Can you give some examples of misogyny or racism?

Aaron Swartz: If you talk to any woman in the tech community, it won’t be long before they start telling you stories about disgusting, sexist things guys have said to them. It freaks them out; and rightly so. As a result, the only women you see in tech are those who are willing to put up with all the abuse.

I really noticed this when I was at foo camp once, Tim O’Reilly’s exclusive gathering for the elite of the tech community. The executive guys there, when they thought nobody else was around, talked about how they always held important business meetings at strip clubs and the deficiencies of programmers from various countries.

Meanwhile, foo camp itself had a session on discrimination in which it was explained to us that the real problem was not racism or sexism, but simply the fact that people like to hang out with others who are like themselves.

The denial about this in the tech community is so great that sometimes I despair of it ever getting fixed. And I should be clear, it’s not that there are just some bad people out there who are being prejudiced and offensive. Many of these people that I’m thinking of are some of my best friends in the community. It’s an institutional problem, not a personal one.

Nové bývanie

Keď sme spolu začali chodiť, ja som bývala na intrákoch. Mišo si to jeden semester vyskúšal tiež, ale Šturák ho veľmi nenadchol. Asi tomu nepomohlo, že vtedy ešte oficiálne nemohli bývať spolu chlapci a dievčatá a jemu sa ako spolubývajúci ušiel jeden môj veľmi zvláštny spolužiak.

Potom v mojom poslednom ročníku sme bývali v podnájme (so švagrovcami a ešte jedným chalanom) na Dlhých dieloch, ale to tiež nebol ideál, lebo Mišo bol častejšie v Amerike ako na Slovensku.

Keď som sa po svadbe presťahovala za ním, konečne sme spolu bývali naozaj. V Hobokene na Bloomfield St., v malom tmavom prízemnom bytíku, v ktorom na nás skoro spadol strop a do ktorého sa k nám prisťahovali myši.

Nasledoval presun do Union City na Manhattan Ave. Byt dvojizbový, svetlý, na jedenástom poschodí, s vrátnikom 24/7. Priniesli sme si doňho Kiku. Ale nemal kúrenie, iba hlučné klimatizačné jednotky.

HomeĎalšie sťahovanie bolo do mestečka Union. Malé 4-bytové domčeky, so zvedavými susedmi, v ktorých nebola nikdy zima. Tam sa narodil Kubko.

Potom odchod na Slovensko a nasťahovali sme sa do domu k môjmu otcovi. Posledný dom v dedine, zatiaľ najlepšie bývanie, aké sme mali (za posledných 7 rokov piate v poradí), ale stále to malo svoje muchy.

A tak sme dnes podpísali zmluvu a v lete sa ideme sťahovať do nášho prvého vlastného bývania (nie, ten zelený stan, do ktorého trochu tečie, nerátam). Našli sme si byt v Žiline a aj keď na ideálne byty neverím, z tohto mám veľmi dobrý pocit. Už teraz vymýšľam, ako ho vymaľujeme, ako krpcom zariadime útulnú detskú izbu, ako si konečne budem môcť zabývať aj nejakých zelených listnatých kamarátov. Dúfam, že nám tam bude dobre.

ps Obraz namaľovala Leigh Maller.

Snehuliaci

Tohto sme spackali my s krpcami (za pomoci lopaty a nadšeného uťapkávania, lebo sneh sa veľmi nelepil a gule sa nedali gúľať):

Snehuliak

Ale na týchto Calvinových sa nechytáme:Hit by car

Žraloky

Horor

Športy

Monštrum

Kopec

Premávka

Dve hlavy

Okno

Večera

Evolúcia(okrem prvého sú obrázky odtiaľto)

Plnené zemiaky

V tomto recepte nemám žiadne miery a váhy, lebo ho s malými obmenami robím len tak od oka. Ale myslím, že sa nedá pokaziť, tak si pokojne poexperimentujte a spravte si ho podľa svojej chuti.

veľké zemiaky*
pikantná klobása (napríklad maďarská, ale nemusí byť vôbec)
soľ
čierne korenie
provensálske bylinky
kyslá smotana
maslo

Zemiaky poriadne umyjeme a celé dáme variť. Keď sú uvarené (to zistíme pokusnou metódou použitím vidličky), vodu zlejeme a necháme ich vychladnúť. Potom ich prekrojíme na polovice a lyžicou vydlabeme vnútro do misy tak, aby na šupke ostala asi polcentimetrová vrstva. Vydlabané zemiaky poukladáme na plech. Do misy pridáme nadrobno nakrájanú klobásku, kyslú smotanu, trochu masla, osolíme, okoreníme a prisypeme bylinky. Najjednoduchšie sa to vymieša rukami.

Potom zemiaky naspäť naplníme a pečieme na 200C do chrumkava. Môžu byť ako príloha k nejakému nie príliš výraznému mäsu, ale my ich máme radi aj samé, len so smotanou.

* Najlepšie, ak máte domáce, pretože sa budú jesť aj so šupkou.

Podporte právo žien zvoliť si okolnosti pôrodu (zákon o matrikách)

Mimovládne organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť a OZ Ženské kruhy predkladajú hromadnú pripomienku k návrhu novely zákona o matrikách (zákon č. 154/1994 Z. z.), ktorý 20. decembra 2012 predložil minister vnútra. V tomto návrhu sa hovorí, že pokiaľ sa dieťa narodí mimo pôrodnice, zapísané na matrike môže byť, až keď matka absolvuje gynekologické vyšetrenie. Prosím, prečítajte si ich hromadnú pripomienku a podporte ju svojím podpisom (rátajú sa aj podpisy zo zahraničia, termín je zajtra – utorok – 15.1.2013).

Touto hromadnou pripomienkou žiadame vypustiť body 11 a 12 návrhu zákona. Predložená hromadná pripomienka má zásadný charakter.

Stručné odôvodnenie:

V prípade pôrodu dieťaťa mimo pôrodnice je navrhovaná právna úprava v hrubom rozpore s právami žien, detí aj ich otcov. Zároveň je vo vážnom rozpore s mnohými ustanoveniami zákonov SR, Ústavy SR a medzinárodných dohovorov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR a ktoré majú v mnohých ohľadoch prednosť pred slovenskými zákonmi.

Navrhovaná novela sprísňuje podmienky oznamovania narodenia dieťaťa v prípadoch, keď sa nenarodilo v zdravotníckom zariadení (teda najčastejšie v domácom prostredí) a keď jeho matka hneď po pôrode nevyhľadá lekára. V súčasnosti postačuje pri domácich pôrodoch preukázať totožnosť rodiča a ústne oznámiť narodenie dieťaťa matričnému úradu. Návrh novely však rodičom ukladá povinnosť predložiť správu lekára o ukončení tehotenstva pôrodom. Inak bude narodené dieťa zapísané do matriky až po rozhodnutí súdu o určení materstva (bod 12).

Rozpor so základnými ľudskoprávnymi štandardmi obsiahnutými v zákonoch, ústave a medzinárodných dohovoroch:

Návrh zákona nedáva ženám možnosť slobodne sa rozhodnúť o tom, či bezprostredne po domácom pôrode (na ktorý majú plné právo a ktorý väčšinou prebieha len za prítomnosti pôrodnej asistentky, resp. bez lekára), absolvujú gynekologickú prehliadku. Tú musí vykonať lekár. To je v rozpore s právom žien na súkromie a na ochranu ich fyzickej a duševnej integrity, pretože im bráni slobodne sa rozhodovať o svojom vlastnom tele, a to navyše vo veľmi intímnych súvislostiach.

Nezapísaním dieťaťa do matriky by ženám, ich novonarodeným deťom a celkovo ich rodinám vznikol celý rad problémov: napr. v súvislosti so zdravotným poistením dieťaťa (ktoré by tak nemohlo vzniknúť), nemožnosťou vyplatiť príspevok pri narodení dieťaťa, detskými prídavkami, vyplácaním materského a pod. Navrhovaná novela by tak prakticky prinútila ženy absolvovať po domácom pôrode gynekologické prehliadky u lekára bez ohľadu na to, či si to prajú alebo nie. Takýto zásah do práv žien a ich integrity je v demokratickej spoločnosti oficiálne sa hlásiacej k ochrane ľudských práv neprípustný.

Ženy sa často rozhodujú pre domáci pôrod preto, aby ho absolvovali v bezpečí a pohodlí domova a bez medicínskych zásahov, ktoré nechcú. Navrhovaná povinnosť absolvovať gynekologickú prehliadku u lekára hneď po domácom pôrode by ženám prinášala iba zvýšené nepohodlie a komplikácie, takže tieto dôvody by stratili opodstatnenie. Novela by teda bola takisto prekážkou pre uplatňovanie práva žien slobodne sa rozhodovať o tom, kde a za akých okolností porodia svoje dieťa.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu jasne potvrdil a dokonca aj osobitne zdôraznil, že domáci pôrod je otázkou osobného rozhodnutia matky. Navyše, neopodstatnené nepriaznivé a nedôstojné zaobchádzanie so ženami za okolností, v ktorých sa ocitajú iba ony (t.j. pôrod a veci s ním súvisiace, ktoré bezprostredne a na vlastnej koži muži nezažívajú), samo osebe predstavuje diskrimináciu žien na základe ich pohlavia.

Navrhovaná novela zároveň diskriminuje aj mužov: Keďže zápis dieťaťa do matriky by mal závisieť výlučne od gynekologickej prehliadky ženy, otec dieťaťa (ktorý má k nemu rovnaké práva a povinnosti ako jeho matka) by nemal nijakú možnosť zapísať ho do matriky, ak by matka prehliadku neabsolvovala.

Navrhovaná právna úprava však masívne porušuje aj práva detí. Na ilustráciu uvádzame ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré by boli navrhovanou úpravou porušené a ktorý je v zmysle čl. 154c Ústavy SR súčasťou právneho poriadku SR. (a teda ani akákoľvek novovznikajúca právna úprava nemôže byť s ním v rozpore). Ak by ženy (legitímne) novelu zákona ignorovali, došlo by k porušeniu viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého „každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno (a) právo na štátnu príslušnosť“. Dohovor má pritom prednosť pred slovenskými zákonmi všade tam, kde zabezpečuje väčší rozsah práv a slobôd.

ĎAKUJEME ZA VAŠU PODPORU!

Pre istotu ešte raz linka na ich podpisový formulár.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...