Tunisko

Pôvodne sme to neplánovali, ale v júli sme sa dohodli, že ak natrafíme na nejaký last minute zájazd, ktorý nás osloví, tak sa jednoducho zbalíme a pôjdeme. (Pomohlo, že sme dostali ponuku na pomoc s vybavením… vrelá vďaka pelikánom.) A zájazd sa našiel. Začiatok bol náročný, lebo nám lietadlo meškalo skoro 5 hodín (Kubkovi došla knižka ešte skôr ako sme nastúpili) a let samotný bol síce krátky, ale veľmi podivný: lietadlo tak špinavé, že deti mali nakázané nič nechytať; jedlo, ktoré sa nedalo jesť; opitý český spolucestujúci, ktorý naplno vykrikoval, ako to nedáva; letuškovia, ktorých úvodná bezpečnostná inštruktáž by určite neprešla inšpekciou príslušného leteckého úradu… 

Potom sa to trochu vylepšilo. More bolo teplé, ráno pokojné, poobede s vlnami. Na pieskovej pláži sme naplno využili obľúbené kelímky, ktoré majú deti od malička a ktoré Mišo tentokrát už ani nechcel baliť, ale na na naše stavby sa veľmi hodili. Jedlo bolo fajn, ochutnali sme aj pár miestnych špecialít (nikomu nebolo zle), deti ocenili večerné wafle s čokoládou z fontánky a poobedné palacinky. Páčilo sa im aj cvičenie v bazéne, ktoré animátori viedli každé doobedie. 

Mišo bol trochu smutný, že toho veľa nenabehal. Spravili sme raz pokus pri východe slnka, ale ostatné dni sa nám nechcelo tak zavčasu vstávať a potom už bolo príliš horúco na behanie. Z Tuniska sme až na jednu prechádzku do neďalekého prístavu nič nevideli, ale tých pár dní sme si oddýchli, takže to aj tak stálo za to.

Ale celkovo? Usúdili sme, že nabudúce opäť pôjdeme po vlastnej osi. Rezort má síce výhodu, že sa človek nemusí o nič starať, ale je v ňom zavretý s tlupou ďalších ľudí, ktorí sa nie vždy vedia normálne správať. Do určitej miery sa to dá ignorovať, ale predsalen radšej sa skúsime do takej situácie vôbec nedostať.

ps Kto ste už fajčili melón?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.