Ak si trúfnete nahlas povedať

Hlavný odborník na pôrodníctvo hovorí, že kto tomu rozumie, do Hainburgu by rodiť nešiel. A že

Všetko je o peniazoch, ale zdravie nie úplne, lebo si ho nekúpite. Ale všetko okolo toho, čo sa nedá kúpiť, je potrebné finančne zabezpečiť. Priestory, aby boli minimálne hygienické…

Ale ani sa nedotkne toho najväčšieho problému, ktorý v slovenských pôrodniciach máme. Toho, prečo sa niektoré ženy rozhodnú do toho zahraničia ísť aj napriek tomu, že na Slovensku platia zdravotné poistenie a teda by sa patrilo, aby dostali aj rešpektujúcu evidence-based zdravotnú starostlivosť, napriek tomu, že to vyžaduje navyše financie a nemalú logistiku… Výborne je to napísané tu.

Mnohé z nás sme frustrované z toho, ako ťažkopádne inštitucionalizovaná zdravotná starostlivosť o rodiace ženy na Slovensku reflektuje nové (už aj mnohokrát staré) vedecké poznatky týkajúce sa fyziologických pôrodov. Sme frustrované z toho, že my ženy – ktorým je táto zdravotná starostlivosť určená – nie sme partnerkami v dialógu o jej smerovaní či zlepšovaní. Sme veľakrát verejne ponižované, stavané na úroveň chodiacich inkubátorov bez vlastných potrieb, hodnotových systémov či preferencií. A ak sú nám nejaké aj priznávané, tak sú redukované na túžbu po kožených kreslách či naopak, na rodenie niekde v jaskyni.

Budeme stáť za vami – ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo je v takom stave, že potrebuje akútne veľké finančné investície, aby ženy mohli rodiť dôstojne a aby pôrodníci, pôrodníčky a pôrodné asistentky mohli pracovať v dôstojných podmienkach s dostatkom času k individuálneho prístupu. Ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo potrebuje audit na celonárodnej úrovni, pretože bez kvalitných dát a analýz nie je možné cielené zlepšovanie, pôjdeme do toho s vami.

socha

Hirst: Verity (Ilfracombe, UK)

Ako sa rodí tam, kde nie je čistá voda?

Ten minulý týždeň v Kodani som si povedala, že sa na konferencii každý deň porozprávam aspoň s jedným človekom, ktorého by som za normálnych okolností neoslovila a pôjdem na jednu prezentáciu, ktorú by som si nevybrala. V stredu ráno tá prezentácia bola o vode.

Dozvedela som sa tam okrem iného aj to, že polovica zdravotníckych zariadení (healthcare facilities) vo svete nemá dobrý zdroj vody. To je taká tá vedomosť, o ktorej nejako tušíme, ale nás netrápi, kým my sami vodu máme.

Dva pôrody (ale varovanie: zábery na ktoré sa ťažko pozerá): Liverpool (UK) vs Kiomboi (Tanzánia)

Tie pôrodné asistentky si aj vymenili miesta a boli si to skúsiť každá v tej druhej nemocnici.

(A áno, to video je problematické aj z iných dôvodov okrem vody…)

Women Deliver – much more than babies

Som práve na konferencii v Kodani a je to riadna masovka: vyše 5500 účastníkov zo 165 krajín sveta. Zatiaľ je to veľa nadýchaných slov, ale málo konkrétností, tak dúfam, že príde aj na tie.
IMG_0335

Otvorenie a panelová diskusia:

IMG_0338

Dánska princezná:

IMG_0341

IMG_0353

Barkha Dutt: It’s foolish to pretend that we live in a post-feminist world:

IMG_0343

Margaret Chan (WHO):

IMG_0346

Annie Lennox v tričku HIV positive:

IMG_0348

IMG_0349

A ešte jedna fotka z dnešného rána: Toto je druhýkrát, čo som v Kodani a opäť mám okno od podlahy po strop. IMG_0331

Večer som bola na návšteve a tam tiež dve steny presklené. A záclony vôbec nikde… Také iné…

IMG_0354Som zvedavá na zajtra.

Prečo si to tie ženy nechajú?

Občas sa stretneme s otázkou „Prečo sa ženy v pôrodnici neohradia voči nezmyselným pravidlám ako „Nesmiete vybrať dieťa z perinky.“, „Dieťa sa musí sa vážiť pred a po dojčení.“, „Nesmie byť s matkou v posteli.“ atd. Prečo si to tie ženy nechajú? Veď aké „musia“ a „nesmú”…? Náš názor prečo to takto je Vám prinášame v tomto blogu

Pridajme k tomu strach o dieťa, ktorý môže mat reálny dôvod – neviem dojčiť, dieťa má žltačku, dieťa sa po pôrode adaptovalo s komplikáciami, až po strach vyvolaný pravidlami “Ak nevypije na x-tý deň y mililitrov mlieka, tak vás nepustíme domov“. Organizmus sa dostáva na úplný pokraj psychických aj fyzických síl a tak si šetrí energiu na podstatné veci. Dôstojnosť je luxus, ktorý si nemožno dovoliť. To, čo by sme za bežných podmienok nestrpeli a bolo by pre nás neprípustné, sa stáva normálnou a bežnou realitou života.

Pod lampou: Ako sa rodíme na tento svet?

V minulotýždňovej relácii Pod lampou sa diskutovalo o stave slovenského pôrodníctva. Pozrieť/vypočuť su ju celú môžte tu.

Štefan Hríb sa tam rozprával s Hanou Celušákovou, psychologičkou a spoluautorkou projektu Sprievodca pôrodnicami, Petrom Kaščákom, pôrodníkom a bývalým primárom pôrodnice v Trenčíne a Luciou Lišiakovou, jednou z autoriek série článkov o pôrodoch a pôrodniciach, ktoré vyšli v .týždni.

Pár postrehov:

  • Dosť veľká reklama na pôrodnicu v Trenčíne. Áno, je to jedna z tých lepších (dokonca podľa Sprievodcu tá najlepšia pôrodnica na Slovensku), ale stále majú na čom pracovať.
  • Kaščákove vyjadrenia: “Buďme radi, že sme na tom tak, ako sme… Pôrodníctvo na Slovensku je na veľmi vysokej úrovni” … problém je, že merať úroveň počtom matiek a detí, ktoré neprežijú pôrod nie je ani zďaleka dostatočné. Keby sme reálne merali ako zdravé odchádzajú z pôrodnice fyzicky aj psychicky, tak by sme pravdepodobne dostali iný obrázok. “Myslím, že väčšina žien je spokojná… Medicína je u nás v poriadku, poďme riešiť ľudskosť” Hm, no nie, kým sa používajú zákroky, ktoré nielenže nie sú neškodné, ale sú škodlivé (urýchľovanie pôrodu, rutinné nástrihy, oddeľovanie zdravých novorodencov od zdravých matiek, …), tak medicína nie je v poriadku. A nie, ženy s tým nie sú spokojné.
  • Okrem toho Kaščák niekoľkokrát spomenul, ako treba zatvárať malé pôrodnice. Že vo väčších sa majú koncentrovať odborníci a skúsenosti. Môže to byť dobré z finančných, organizačných, skúsenostných a iných dôvodov, ale na Slovensku práve v menších pôrodniciach je väčšia šanca na normálny, neuponáhľaný pôrod v porovnaní s pásovou výrobou v tých veľkých.
  • Hríb má u mňa mínusové body za oslovenia typu “…najmä vy, dievčatá,…” Nie, nie je to priateľské, dobromyseľné, nehodné poukázania. Kaščákovi ani iným pánom, s ktorými diskutuje, nehovorí “…najmä vy, chlapci,…” Škrie to obzvlášť pri tejto téme, keď sa ženy sťažujú napríklad na to, ako ich oslovujú v pôrodniciach “Ale mamička, hádam by ste nechceli, aby Vám bábätko prechladlo…”
  • Hana Celušáková – s veľa jej vyjadreniami súhlasím, nie celkom s tým, čo považuje za najväčší problém.
  • Lucia Lišiaková mala oproti zvyšným dvom hosťom trochu horšiu pozíciu v diskusii – ako typicky, keď príde kritizujúca matka medzi “odborníkov”.
  • Jednou z diskutujúcich mala pôvodne byť aj predsedníčka nášho OZ, ale nanešťastie nemohla.
  • A na záver: tá diskusia bola pomerne mierna, myslím že aj Celušáková (ktorú som už stretla aj osobne), aj Lišiaková by mohli a vedeli ísť aj ostrejšie, ale sa krotili.
  • Vypočujte si.

Cooltajner

Posledné týždne boli také chaosné, že som ani nestihla vyvesiť pozvánku na jednu akciu, ktorú som spoluorganizovala v Považskej Bystrici: Všetko, čo ste chceli vedieť o pôrode. Veľmi mi pripomínala túto fotku súsošia v Toronte (fotila Ľubica Trginová):
DSC_0225

Akcia sa konala minulý týždeň v Retro Café, pred ktorým celé leto beží projekt Cooltajner. (Vďaka Monike a Tomášovi, že nás zastrešili a Zuzke a Danke, že s týmto nápadom prišli.)

IMG_0253Rozprávalo sa tam o tom, kto sú a čo robia duly, čo robí OZ Ženské Kruhy, o laktačných poradkyniach a činnosti OZ Mamila. Večer sme premietali film Sloboda pre pôrod. Ale hlavne to bolo stretnutie bruchatých mamín s maminami maličkých detí a s maminami väčších detí, ktoré si navzájom vymieňali vedomosti a skúsenosti.

Domov som prišla ako Popoluška.

Pozvánka na premietanie a diskusiu

do Považskej Bystrice na konci mája. Po filme sa budeme rozprávať okrem iného aj o tom, čo práve porábame v našom občianskom združení.PB_premietanie_plagatik

Kto hovorí za práva rodičiek?

Pred pár týždňami som s kolegyňami z OZ písala reakciu na článok v časopise .týždeň, ktorú nám potom aj zverejnili. Prečítať si ju môžte tu.

Za práva žien hovoria teda zákony. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, má povinnosť ich dodržiavať. Práva nie sú náhodné a svojvoľne vymyslené a ich dodržiavanie si ženy nemajú vyjednávať písaním pôrodných plánov či inými individuálnymi stratégiami. S právom žien prichádza povinnosť pre poskytovateľov aktívne zisťovať potreby a preferencie a na každý úkon získavať informovaný súhlas. Pokiaľ však systém zlyháva a štát sa o to, čo sa ich občiankam pri pôrodoch deje, nezaujíma, dodržiavanie práva na osobnú autonómiu a fyzickú integritu sa redukuje na šťastie na „dobrého lekára”, alebo je výsledkom vyjednávania o akceptovateľných a neakceptovateľných požiadavkách.

A predvčerom bola zverejnená publikácia Ženy-matky-telá, ktorá vznikala viac ako rok a na príprave ktorej som sa v začiatku aj malou mierou podieľala. Analyzuje súčasnú situáciu na Slovensku a zasadzuje ju aj do právneho rámca. Knihu si môžte stiahnuť tu. Čítajte, šírte.

Pozvánka na besedu v Žiline

plagatik turne bonding Zilina

 

A ak náhodou nemôžete prísť na besedu v Žiline, tak Vás pozývame do Banskej Bystrice, alebo na premietanie filmu v Košiciach a v Bratislave:

plagatik turne bonding-page-001

Bonding

And now a little bit of shameless promotion:

Občianske združenie Ženské kruhy rozbehlo na mesiac október kampaň na podporu bondingu. Začala tlačovou konferenciu (tlačová správa, vyjadrenia odborníkov), ktorá sa dostala aj do hlavných správ. Počas celého mesiaca októbra budú na RTVS bežať na striedačku tri videá s touto tematikou, jedno z nich sa nachádza tu. Bude bežať spot v rádiu. Budú premietania filmu a besedy o vzťahovej väzbe (jedna z nich aj v Žiline, 25.10., 15:00 v Labyrint-e). A vznikla aj táto parádna voľne dostupná elektronická knižka, ktorú veľmi odporúčam nielen tehotným.

zenske-kruhy-bonding-brozurka

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...