Víkendové surfovanie

The Goddesses of Venus: a topographic map

Large craters are named after famous women and I was happy to see a lot of names I recognised: Beatrix Potter, Rachel Carson, Virginia Woolf…

Keby na Zemi žilo iba 100 ľudí

The best medical science images of the year

Emma Watson hides feminist books for International Women’s Day

Why it’s so important for girls to find role models in female scientists

Prečo je politika podpory dojčenia dôležitá?


Víkend sme strávili vo Vrátnej, tak linky tentokrát prichádzajú s malým oneskorením.

kvíz o knihách – v každom slove názvu je jedno písmenko zle (je to ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá…)

Stephen Hawking: Čierne diery nie sú

Most physicists foolhardy enough to write a paper claiming that “there are no black holes” — at least not in the sense we usually imagine — would probably be dismissed as cranks. But when the call to redefine these cosmic crunchers comes from Stephen Hawking, it’s worth taking notice. In a paper posted online, the physicist, based at the University of Cambridge, UK, and one of the creators of modern black-hole theory, does away with the notion of an event horizon, the invisible boundary thought to shroud every black hole, beyond which nothing, not even light, can escape.

pápež o dojčení na verejnosti

The pope urged mothers to breastfeed their babies in church or anywhere else “without thinking twice”

Cate Blanchett calls out red carpet camera, asking “Do you do this to the guys?” (dobré video)

Village council in India accused of ordering rape

A young woman in West Bengal was gang-raped this week on the order of a village council, to punish her for planning to marry a man from outside the village, according to the Indian police.

the cruelest pregnancy

It’s an artificially maintained ecosystem, an incubator for a fetus that has somehow been given precedence over all other concerns: the pain of Marlise’s husband and parents; their wishes to put an end to this; their best guess about what her desires would have been; her transformation, without any possibility of her consent, into a mere vessel.

Embarrassed od Hollie McNish

Ak je to príliš rýchle, tu sú slová (zvýraznenie moje):

At first
I thought it was ok
I could understand their reasons
They said ‘There might be a man or a nervous child seeing’
this small piece of flesh that they weren’t quite expecting
so I whispered and tiptoed with nervous discretion.
But after six months of her life sat sitting on lids
Sipping on her milk nostrils sniffing up piss
Trying not to bang her head on toilet roll dispensers
I wonder whether these public loo feeds offend her?
Cos I’m getting tired of discretion and being ‘polite’ as my baby’s first sips are drowned drenched in shite,
I spent the first feeding months of her beautiful life
Feeling nervous and awkward and wanting everything right.
Surrounded by family until I stepped out the house
It took me eight weeks to get the confidence to go into town
Now the comments around me cut like a knife
As I rush into toilet cubicles feeling nothing like nice.
Because I’m giving her milk that’s not in a bottle
Wishing the cocaine generation white powder would topple
I see pyramid sales pitches across our green globe
and female breasts banned. Unless they’re out just for show.
And the more I go out, the more I can’t stand it,
I walk into town feel I’m surrounded by bandits
Cos in this country of billboards covered in ‘tits’
and family newsagents’ magazines full of it
Whsmith top shelves out for men – Why don’t you complain about them then?
In this country of billboards covered in ‘tits’
and family newsagents magazines full of it
Whsmith top shelves out for men, I’m getting embarrassed 
In case a small flash of flesh might offend.
And I’m mot trying to ‘parade’ this, I don’t want to make a show
But when I’m told I’d be better just staying at home
And when another friend I know is thrown off a bus
And another woman told to get out the pub
Even my grandma said maybe I was ‘sexing it up’.
And I’m sure the milk makers love all this fuss
All the cussing and worry and looks of disgust
As another mother turns from nipples to powder
Ashamed or embarrassed by comments around her and
As I hold her head up and pull my cardy across and she sips on the liquor made by everyones God, I think
For God sake, Jesus drank it
So did Sidhartha, Muhammed and Moses and both of their fathers
Ganesh and Shiva and Brighid and Buddha and I’m sure they weren’t doing it sniffing up piss as their mothers sat embarassed on cold toilet lids
In a country of billboards covered in ‘tits’
In a country of low cut tops cleavage and skin
In a country of cloth bags and recycling bins and as I desperately try to take all of it in,
I hold her head up
I can’t get my head round
The anger towards us and not to the sounds
of lorries offloading formula milk
into countries where water runs dripping in filth
In towns where breasts are oasis of life
now dried up in two for one offers, enticed by labels and logos and gold standard rights
claiming ‘breastmilk is healthier powdered and white’
packaged and branded and sold at a price so that nothing is free in this money fuelled life.
Which is fine
If you need it or prefer and can afford to use bottles, where water is clean and bacteria boiled,
but in towns where they drown in pollution and sewage
bottled kids die and they knew that they’d do it
In families where pennies are savoured like sweets
We’re now paying for one thing that’s always been free
In villages empty of hospital beds
babies die, diarrhoea fuelled that breastmilk would end
So no more will I sit on these cold toilet lids
No matter how embarrassed I feel as she sips
Cos in this country of billboards covered in ‘tits’
I think I should try to get used to this.

Elisabet Helsing (WHO) o kojení

If society hinders the optimal breastfeeding by mothers who work outside the home, society needs to change, not women.

Víkendové surfovanie

asi by ma to nemalo prekvapovať, ale aj tak – že demokracia? Niektorí ľudia zjavne môže ovplyvňovať výsledky volieb viac ako iní

Adelson, who has built Las Vegas Sands into an global casino empire, will do “whatever it takes” to defeat Obama, this source says. And given that Adelson is worth $24.9  billion–and told Forbes in a recent rare interview about his political giving that he had been willing to donate as much as $100 million to his initial presidential preference, Newt Gingrich–that “limitless” description telegraphs potential nine-digit support of Romney.

s knihami sa dá robiť všeličo


pri príležitosti Dňa otcov – vtipný inzerát

Vesmír z ničoho – Laurence Krauss vie prednášať:

it happens (zvýraznenie moje)

Tim Tebow does too. LeBron James poops. Derek Jeter, Maria Sharapova, Drew Brees — they all poop. Most of these stars will never have a Julie Moss moment or even a Serena Williams scare. And if they did, it’s highly unlikely they’d ever talk as openly about it as Paula Radcliffe does in discussing her own Defcon 1 incident. The British distance runner and Nike spokesperson was four miles from winning the 2005 London Marathon when she stopped suddenly and darted to the side of the course. Radcliffe had been losing time for several miles because of gastrointestinal disturbances — the kind that, according to one study, affect 83 percent of marathoners and that are usually preceded by gaseous outbursts that runners call walkie-talkies.

Radcliffe’s solution? She simply placed one hand on a metal crowd barricade for balance, used the other to curtain her shorts to the side and perched, precariously, over her shoes. Then, as they say in England, she proceeded to “have a poo” right there on the street and in broad daylight, within two feet of a startled spectator. “I didn’t really want to resort to that in front of hundreds of thousands of people,” she says, unfazed. “But when I’m racing, I’m totally focused on winning the race and running as fast as possible. I thought, I just need to go and I’ll be fine.”

She was fine. Radcliffe finished her pit stop, adjusted her shorts and floated through the next four miles to win by more than five minutes and set a world record for a women-only marathon. The most telling part of the whole scene was the BBC announcer’s description. He insisted Radcliffe was just stretching out “a cramp” during her brief detour. Cheeky bastard.

Afterward, there was no public backlash. That’s a tribute, Inglis says, to the supreme cultural power of sports. He offers this scenario: If Radcliffe had been out on the street in London a day earlier, walking with her kids or her dog, and stopped to relieve herself on the sidewalk, she would have been arrested, shunned and dropped by Nike within an hour. But the fact that she did it in the middle of a race made it not just okay but, in some weird way, kind of awesome. “You truly begin to get a sense of how influential sports are only when you realize it’s one of the few activities where society’s willing to override such strong feelings about defecation,” Inglis says. “We make something so taboo acceptable, for a little bit at least, because it’s being done for the sake of what we see as a higher sporting ideal.

najhoršie, čo dnes uvidíte – ako mohli?? V Číne ukončili tehotenstvo v 7. mesiaci proti vôli matky. A mŕtve nenarodené dieťa dali matke do postele. Trauma na celý život…

staré fotky dojčiacich matiek – vtedy zjavne odhalené prsníky pri kojení neboli až také nemravné

ako merať nerovnosť príjmov? počítajte stromy – porovnajte obrázky

petícia za to, aby časopis pre dievčatá zverejňoval aj neupravované obrázky dievčat

That’s why I’m asking Seventeen Magazine to commit to printing one unaltered — real — photo spread per month. I want to see regular girls that look like me in a magazine that’s supposed to be for me.

50 vecí, ktoré by deti mali skúsiť skôr ako budú mať 12

aj muži si všímajú

Len tak

… lebo takýchto obrázkov nebude dosť, kým nebudú všedné.

Kojenie na roller derby

roller derby; zdroj

Kojenie v austrálskom parlamente

v austrálskom parlamente; zdroj

Kojenie počas rozhovoru s politikom

rozhovor s prezidentom; zdroj

Kojenie vo Vogue

vo Vogue; zdroj

Kojenie na motorke

na motorke; zdroj

Nevesta kojí

v svadobných šatách; zdroj

Kojenie a yoga

ranná yoga; zdroj (dobre, dobre, tento asi všedný nebude nikdy)


najzobrazovanejšie dieťa

Koniec štrajku – tú pumpu mu strhneme z vreckového

Odsávačka materského mliekaKeď som písala o tom, ako Kubo štrajkoval a nechcel piť odo mňa mlieko, tak som si myslela a dúfala, že najhoršie máme za sebou. Ale ukazuje sa, že došlo aj na “referendum”.

Štvrtok bol síce trochu lepší ako streda, ale aj tak som večer pred spaním, keď sa hladný krútil odo mňa preč, mala toho plné zuby. A v piatok ráno som sa ešte po tme vybrala do drogérie kúpiť pumpu. Mali jednu. Slovom jednu. Nemenovanej značky, ktorú som si pred nejakým časom povedala, že už nebudem kupovať (predávajú aj iné výrobky ako odsávačky materského mlieka), pretože vypustili (a medzičasom zase aj stiahli) zopár veľmi nevhodných reklám.

A tak som kúpila, doma otvorila, zapla a nič. Ani kvapka mlieka. Bližšia inšpekcia ukázala, že okrem návodu na použitie, v samotnej pumpe chýbala gumová membrána, ktorá je potrebná na vytvorenie podtlaku. Jáj, a hovorila som vám, že na krabici bola “pečaťová nálepka” s nápisom, že tento produkt sa nedá vrátiť, keďže je určený len pre jedného používateľa a prichádza do kontaktu s telesnými tekutinami? Telefonát na zákaznícku linku výrobcu potvrdil moje zistenie, ale že mi pošlú dve náhradné membrány. Do troch pracovných dní. A ja v slzách, že to už mi budú nanič, lebo nebude čo pumpovať, som zase ručne odstriekávala do pohárika.

Potom dva výstrely do tmy a jeden do svetla – poslala som e-maily dvom neznámym poradkyniam pri dojčení tu lokálne a jednej známej na Slovensku.

Potlačila som nutkanie odmietnuť kamarátku, ktorá mala v ten deň prísť aj s malou dcérkou, čo sa ukázalo, ako záchranné koleso, lebo prišla, zobrala obe kočky von a vrátili sa až o kus neskôr. Za ten čas som telefonovala s jednou mamou z La Leche League (odpoveď na jeden z mojich ranných e-mailov), Kubo dostal svoju prvú “tuhú” stravu, veľa pozornosti a poobede sa po dlhej dobe zase odo mňa napil.

Keď potom prišiel (s frflaním, ale prišiel) predčasne drahý z práce, vrátila som nevrátiteľné – nefunkčnú pumpu. Je mi to trochu ľúto, lebo je to kus plastiku, ktorý oni už vyhodia, zatiaľčo pre mňa by z nej o tri pracovné dni bola funkčná pumpa, ale byť hrdou majiteľkou dvoch, keď nechcem používať ani jednu, sa mi tiež nezdalo. A v inom obchode som si kúpila takú, ako som mala pôvodne vybratú.

Prišli sme domov a Kubo sa druhýkrát napil odo mňa. V sobotu to bolo tak pol na pol a cucal iba, keď sme obidvaja ležali, v nedeľu som odsávala raz a mohla som si pri kojení aj sadnúť. Teraz sme už “v normále”.

Neviem, čo to bolo. A pozerajúc dozadu mi to ani nepripadá, ako nejaká hrozná udalosť. Ale vtedy mi unavenej, nevyspatej, s plnými boľavými prsiami a hladným dieťaťom, ktoré sa aktívne snaží dostať preč, bolo zle. A to som si myslela, že po takmer dvoch rokoch s jedným bábom a pol roku s druhým som už v kojení profík a len tak ma niečo nezaskočí. Ako to nádherne a bezstarostne funguje, si človek uvedomí, až keď to fungovať prestane. A celé to len potvrdzuje, aké je dôležité mať v takom čase nablízku nápomocných ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť.


PohárikHrozné, hrozné. Dnes už štrajkuje hocikto, vrátane tých najmenších. Náš mladý si včera zmyslel, že nebude piť. Nacucal sa u mňa ráno o pol ôsmej a potom až večer o pol ôsmej. A nebolo to tým, že by som mu neponúkala…

Doobeda sme boli vonku a vcelku zaneprázdnení, takže som sa nad tým veľmi nepozastavovala, veď keď bude hladný, tak sa ozve. Ale potom zaspal na obed zase bez mlieka a to už mi to začalo byť trochu podozrivé (a okrem toho sa mi prsia začínali nafukovať). Tak som trochu mlieka odstriekala do pohárika a hneď ako sa zobudil, som ho zobrala, že nech sa napije. A on len reval a krútil sa preč. Tak sme skúsili pohárik a mlieko za chvíľu zmizlo.

(Potvora malá ušatá! Ako sa takéto niečo neberie osobne?)

Celý tento cirkus sme v priebehu poobedia zopakovali ešte niekoľkokrát, ja za postupne sa zvyšujúceho nepohodlia na hrudníku. Pumpu doma momentálne nemám a ručné odstriekávanie je pomalé a nie príliš efektívne. A hoci som sa predtým sťažovala, že je cez deň málo, predsalen troška niekoľkokrát denne je iná vec ako nič celý deň. Ale našťastie predtým, ako včera večer zaspal, sa poriadne najedol.

Dnes už bolo lepšie (aj keď sme ešte raz pohárikovali a stále mám prsia ako tri dni po pôrode) a veľmi dúfam, že tým štrajk skončil a že si ho už nezopakujeme… aj keď, ak mi najbližšie oznámi, že chce referendum o odpustení polovice dlhu, veľmi ma neprekvapí…

Ľudia, ktorí vedia, čo hovoria (La Leche League, kellymom), hovoria, že takýto štrajk môže byť spôsobený napríklad

zmenou kozmetiky (nie náš prípad)
zmenou v živote – sťahovanie, cestovanie, mama ide do práce, … (nie náš prípad)
chorobou (nie náš prípad, pokiaľ viem)
rastom zubov – kojenie vraj môže byť pre dieťa v takomto prípade aj bolestivé (teoreticky by mohol byť náš prípad, ale veľmi sa mi to nezdá, lebo prvé dva zuby vyšli už pred vyše týždňom, keď sme ešte problém nemali a teraz sa žiadne ďalšie netvária, že by sa im chcelo von)
silnou reakciou na pohryzenie (dúfam, že nie náš prípad; pohrýzol ma síce párkrát, aj do krvi, aj reakcia bola, ale nezdal sa byť nejako vystrašený a bolo to tiež pár dní dozadu)
ale aj kadečím iným (ako nápomocný je tento riadok?)

Čo robiť?
Prvá priorita je, aby sa bábo najedlo a keďže mlieka je v tomto prípade dosť, tak mu ho treba jednoducho dať iným spôsobom (podľa veku dieťaťa kvapátkom, lyžičkou, z fľaše, z pohárika)… celé toto predpokladá, že mláďa nebojkotuje mlieko úplne. Potom je dôležité si mlieko udržať – pravidelné odstriekávanie alebo odsávanie je nutnosťou, ak štrajk trvá pár dní. A snažiť sa znovu rozbehnúť dojčenie – chce to extra odpočinok, viac času s bábom, trpezlivosť a vytrvalosť. V tomto môžu pomôcť večerné a nočné kŕmenia, kedy je dieťa ospalé a je väčšia pravdepodobnosť, že sa naje.

Interesting links

Very unrelated topics, so it’s likely that not all of them will interest everybody, but anyway:

Dinosaur excavations live – Natural History Museum in Oslo, led by Dr. Jørn Hurum, is uncovering the past at Konusen north of Longyearbyen. The team is excavating three skeletons of Ichthyosaurs, giant marine reptiles that lived in the Svalbard waters 140-150 million years ago. These live, ongoing dinosaur digs and the information uncovered, will form the basis of a new documentary coming soon to the National Geographic Channel.

P!= NP – it seems there is a decent attempt to answer this question, at least Mark at Good Math/Bad Math thinks so:

It’s still far from certain that it’s correct. But it’s the most credible attempt that I’ve ever seen, and it’s getting some preliminary favorable feedback from big-names in complexity theory. In fact, one of the biggest names in complexity theory, Stephen Cook, has apparently said that it should be taken seriously. If Cook thinks it’s credible, then it’s damn-well credible. It might not be correct, but it’s not just crackpottery either.

Time’s article Inside the minds of animals (link is to an abridged version; unfortunately, I only have the full version in paper) was a fascinating read and left a lot of questions hanging open to ponder. I especially liked how the bonobo monkey Kanzi formed the new words using those he already knew (kale = slow + lettuce, because it takes long to chew; pizza = bread + cheese + tomatoes; flood = big + water; …)

Lost in translation – does language influence culture? It appears it does quite a bit. For example:

To find out, my colleague Alice Gaby and I traveled to Australia and gave Pormpuraawans sets of pictures that showed temporal progressions (for example, pictures of a man at different ages, or a crocodile growing, or a banana being eaten). Their job was to arrange the shuffled photos on the ground to show the correct temporal order. We tested each person in two separate sittings, each time facing in a different cardinal direction. When asked to do this, English speakers arrange time from left to right. Hebrew speakers do it from right to left (because Hebrew is written from right to left). Pormpuraawans, we found, arranged time from east to west. That is, seated facing south, time went left to right. When facing north, right to left. When facing east, toward the body, and so on. Of course, we never told any of our participants which direction they faced. The Pormpuraawans not only knew that already, but they also spontaneously used this spatial orientation to construct their representations of time. And many other ways to organize time exist in the world’s languages. In Mandarin, the future can be below and the past above. In Aymara, spoken in South America, the future is behind and the past in front.

What can I tell you? The more languages you know…

Last but not least – for God’s sake, please breastfeed from Science section of New York Times. I’ve been meaning to write about this since I first read it last week (and it was the World Breastfeeding Week), but somehow I didn’t get to it until now.

A large part of human milk cannot be digested by babies and seems to have a purpose quite different from infant nutrition – that of influencing the composition of the bacteria in the infant’s gut… Dr. German sees milk as “an astonishing product of evolution,” one which has been vigorously shaped by natural selection because it is so critical to the survival of both mother and child. “Everything in milk costs the mother – she is literally dissolving her own tissues to make it,” he said. From the infant’s perspective, it is born into a world full of hostile microbes, with an untrained immune system and lacking the caustic stomach acid which in adults kills most bacteria. Any element in milk that protects the infant will be heavily favored by natural selection. “We were astonished that milk had so much material that the infant couldn’t digest,” Dr. German said. “Finding that it selectively stimulates the growth of specific bacteria, which are in turn protective of the infant, let us see the genius of the strategy – mothers are recruiting another life-form to baby-sit their baby.”

Také bábo som ešte nestretla

CucámeKeď Kiku vyzdvihujem z jaslí, tak ju tam ešte pred odchodom kojím. Vä荹inou si sadnem na koberec, kde pobehujú/štvornožkujú ostatné deti a kŕmime sa tam. Kikina “spolužiačka” Leah si k nám vtedy často príde len tak sadnúť a to sa stalo aj tento štvrtok. Rozdiel bol v tom, že tam práve vtedy bola aj jej mama a miešala jej fľašu umelého mlieka. Keď zbadala, že mi Leah sedí na kolene, tak ju zavolala k sebe, ale keď potom chvíľu bola zaujatá, malá sa vrátila. Mne to vôbec nevadilo, ale keď si ju mama zase všimla, tak ju prišla zobrať, ospravedlňovala sa a hovorila, že to je asi preto, že Leah cíti moje mlieko. A potom dodala, že ona ju nikdy nekojila, lebo Leah to nechcela. A ja som si zahryzla do jazyka.

Nič, čo by som vtedy povedala by nikomu nepomohlo (jedine možno môjmu svrbeniu na jazyku), tak som bola radšej ticho. Ale myslím si, že každé bábo chce cucať mlieko od mamy. Nie každá mama však má dostatočnú podporu okolia či už v podobe skúsenej sestričky alebo laktačnej konzultantky (nie, nie je to to isté) hneď po pôrode, ktorá pomôže kojenie naštartovať, alebo v podobe rodiny a priateľov, pre ktorých je kojenie prirodzené a pri prvých ťažkostiach nebudú hneď “pomáhať” umelým mliekom (to vôbec nie je pomoc, lebo to mlieko, ktoré bábo vypije z prášku, nevypije od mamy, o to menej mlieka sa bude tvoriť, o to viac bude zase potrebovať z prášku… je asi jasné, kám táto špirála vedie) a podobne.

Kojenie často nie je také ľahké a prirodzené, ako to na prvý pohľad môže vyzerať (napríklad naša kamarátka Lucia by o tom vedela rozprávať!), ale to nie je dôvod sa naň vykašľať. Aby bolo jasné, Leahinu mamu z ničoho neobviňujem. Je mi len smutno, že sama pre seba si to zdôvodnila tým, že malá Leah o jej mlieko nemala záujem. Pravdepodobnejšie sa mi zdá, že možno ju nevedela správne “priložiť”, malá nevedela ako cucať, nebol tam nikto, kto by im ukázal ako na to, z fľašky vždy bez námahy tieklo a bolo po kojení…

Krásne už pred pár mesiacmi o podobnej sabotáži napísala Gina z thefeministbreeder (Tento článok mal taký úspech, že jej “pokazil internet”.):

Je to chyba systému, ktorý zrádza matky a bábätká a sabotuje dobré úmysly matiek. Niekto vám raz povedal, že nemáte mlieko a vy ste mu uverili, pretože vyrastáme v kultúre, ktorá hovorí ženám, že ich telá nie sú dosť dobré skoro na nič iné, iba na to, aby boli hračkami pre mužov. Je ľahké tvoriť mlieko? Nie, nie vždy – ale ani vytvoriť a priniesť dieťa na svet nie je ľahké a to ste zvládli. Zamyslite sa nad tým. Rozmýšľajte silno. Vaše telo vytvorilo celú ľudskú bytosť z dvoch buniek. Vaše telo vykonalo zázrak. Prečo si teda myslíte, že po tom, čo ste vytvorili toto nové stvorenie s orgánmi a tkanivom a tlčúcim srdcom, že zrazu by sa naň vykašľalo, keď príde čas ho nakŕmiť? Jadro problému je v tom, že niekto vo vašom živote pravdepodobne postavil svoju ignoranciu medzi vás a krátko aj dlhodobé zdravie vás a vášho dieťaťa a vy ste mu uverili, lebo ženy sú zvyknuté cítiť sa zahanbene.

Budúci týždeň je svetový týždeň kojenia. Bolo by krásne, keby sa tí, ktorí majú (po matkinom odhodlaní) najväčší vplyv na úspešnosť kojenia – pôrodnice – riadili odporúčaniami UNICEF/WHO, ktoré preukázateľne kojenie podporujú:

1. Mať písomný plán ako podporovať kojenie, s ktorým celý zdravotný personál rutinne prichádza do styku.
2. Školiť zdravotný personál, aby mohli implementovať tento plán.
3. Informovať všetky tehotné ženy o pozitívach kojenia a o tom, ako kojiť.
4. Pomôcť matkám začať kojiť do pol hodiny po pôrode.
5. Ukázať matkám ako kojiť a ako si udržať mlieko aj v prípade, že musia byť oddelené od novorodenca.
6. Nedávať novorodencom žiadnu inú potravu a pitie okrem materského mlieka pokiaľ to nie je nevyhnutné zo zdravotného hľadiska.
7. Praktizovať rooming-in – nechať matky a deti spolu 24 hodín denne.
8. Podporovať kojenie podľa záujmu dieťaťa.
9. Nedávať žiadne cumle.
10. Pomáhať vytvárať podporné skupiny pre dojčiace matky a povedať o nich matkám pri odchode.

(Slovensko malo v roku 2002 takýchto pôrodníc 5 – novšie čísla som nenašla.)