Víkendové surfovanie

fotka “napalmového dievčatka” z Vietnamskej vojny má 40 rokov a o tom, čo sa s Kim Phuc potom stalo

Jennifer Egan: Čierna skrinka – dlhé a zaujímavé; Najprv som si myslela, že čítam báseň. Bolo tam zopár výborných “veršov”. Potom prišlo prekvapenie na konci.

niekedy všetko, čo zvládnem, je dýchať – o popôrodnej depresii

The sense of treading water has been with me for so many months now and I was sure that it would ease up with the better weather, with the thrush going away, more sleep, with the passage of time, with x, y and z. But my load is technically lighter now and the sun is shining and I only wake once or twice a night most nights and I’m still finding myself weary down to my bones and having to try to convince myself all day about how good I have it. Something isn’t right.

matematika nestačí – o vyjednávaní rovnocenných partnerstiev

In general, childcare is extremely emotionally taxing, and care of one’s own children is emotionally taxing in ways our culture fails to grasp even at a basic level. Inner turmoil and guilt surrounding natural ambivalent feelings about our children can tax us to the extreme. These feelings are particularly culturally forbidden for mothers, and may be worsened for mothers who make the choice to practice equal parenting. Additionally, mothers do not receive the positive validation men do for childcare. On the other hand, men who engage in frequent childcare must face the emotional toll of being perceived as gender variant, as well as not performing their culturally sanctioned roll as “provider”. Many of us experience the effects of these feelings but are unable to articulate them to ourselves or our partners. Emotional work, whether in or outside the home, requires extra time off to process, decompress, unwind, and care for ourselves.

keď sú tradičné úlohy vymenené – toto je linka, na ktorú odkazuje aj matematika nestačí z odstavca vyššie, takže ak ste na ňu klikli už odtiaľ, tak druhýkrát nemusíte, ale zdalo sa mi to dostatočne zaujímavé na to, aby som sa nespoliehala…

všetka voda na Zemi (fotka) – a kopa iných zaujímavých, ak sa vám chce klikať dopredu alebo dozadu

musíme sa porozprávať:

Musíme sa porozprávať

čo to znamená tancovať nahá

As I keep marching on into my 30′s my body conforms less and less to the Western standards of perfection. Luckily this ‘decline’ coincides with my ability to give a shit. Of course there are moments when I look down at my baby-bump turned skin-flap and wish it away. Sometimes I see pictures of my pre-breastfeeding cleavage and feel a twinge of nostalgia. And occasionally I stare at an obviously heavily photoshopped image of a model and pretend there is a universe in which that is even an option for any human woman let alone me. But instead of leading me to pledge never to eat carbs again, these moments make me outraged because I am in great shape, I treat my body well, I am healthy and active and yet still it’s not good enough.

pre našich priateľov za morom – otvorený list najvyššiemu súdu o zdravotnom poistení (komiks)

32 inovácií, ktoré (vraj) zmenia váš zajtrajšok 

ako Pixar vyrába príbehy

ako sa vyrábali voskové pastelky:

 

Víkendové surfovanie

o histórii manželstva

In the first Christian centuries marriage had been a strictly private arrangement. As late as the 10th century, the essential part of the wedding itself took place outside the church door. It was not until the 12th century that a priest became part of the wedding ceremony, and not until the 13th century that he actually took charge of the proceedings.

TrekEarth – učenie sa o svete cez fotky

mathematician’s survival guide

takéto a takéto tričko si musím spraviť

pohrajte sa s reklamami pre deti

zaujímavý projekt – fotky mužov a žien, ktorí si vymenili šaty a postoje

Ani DiFranco: Amendment

burka vs bikini (aj diskusia stojí za prečítanie):

Burka a bikini

ako veľké spoločnosti zisťujú vaše tajomstvá a komentár Felixa Salmona

Andrew Pole had just started working as a statistician for Target in 2002, when two colleagues from the marketing department stopped by his desk to ask an odd question: “If we wanted to figure out if a customer is pregnant, even if she didn’t want us to know, can you do that?”

galéria obrázkov, ako sa vyvíjali balenia antikoncepčných tabletiek

ženy nie sú dobytok

Rep. Deborah Mell, a Chicago Democrat, was one of the two members voting against the bills and criticized the assignment to a committee that generally handles farming issues. “We’re not talking about abortions for cows and pigs, right? We’re talking about women?” she said.

The Agriculture Committee is dominated by downstate conservatives, and by assigning the bills there Democratic House Speaker Michael Madigan assured the measures would be heard by sympathetic legislators.

Víkendové surfovanie

Dnes len stručne, lebo padám únavou. Komentáre dodajte vy.

toto sa mi veľmi páčilo – aj výtvory, aj záhada, aj to, že sa rozhodli neodhaliť tajomstvo

používať stan nie je to isté ako kempovať

V diskusii sa študentka opýtala potenciálneho Republikánskeho kandidáta na prezidenta na jeho názor na ženské práva. Pozrite si odpoveď. (Okrem toho, “male”?? Prečo nemôže používať slovo man? “Male” mi akosi podvedome naznačuje, že nech sa už jedná o čokoľvek, je to prírodou dané a nedá sa s tým veľa urobiť…)

Parentsthe importance of one-on-one time

5 najlepších hračiek všetkých čias

neurowear:

čo máte v hlave?

ženy niečo vedia

6. decembra bolo výročie

Dve rovnice a čo písal The Economist v špeciálnom čísle o ženách a práci

BalanceJe to zaujímavé:

muž + zamestnanie + rodina = úplne normálne
žena + zamestnanie + rodina = chce mať všetko (a je pravdepodobne sebecká)

The Economist koncom novembra vydal špeciálnu správu o ženách a práci. Tu je zopár úryvkov, ktoré ma zaujali:

——————————–

úvodného článku:

Zamestnávatelia mali väčší výber zamestnancov, ktorí napriek zákonom o rovnosti platov, boli často lacnejší a flexibilnejší ako muži.

a

Ak si to želajú (a nájdu manžela, ktorý ich bude podporovať), stále sa môžu plne oddať starostlivosti o deti a domácim povinnostiam – na rozdiel od mužov, ktorí takúto možnosť majú len zriedka. Ale v dnešnej dobe väčšina z nich – od finančných až po sebarealizačné dôvody – chce pracovať mimo domu.

Tento odstavec je vlastne jeden z mála, s ktorým mám problém. Po prvé, tá ženina možnosť výberu. Nie je to slobodné rozhodnutie, pokiaľ tam nie je aspoň zopár zmysluplných alternatív. (A to ani nespomínajúc čistú náhodu, že toto “rozhodnutie” krásne zodpovedá tomu, čo sa od žien viac či menej očakáva). Vyjednávacia pozícia ženy (obzvlášť, ak sú tam aj deti) je už dopredu oslabená – napríklad tým, že štatisticky zarába menej, alebo tým, čo je spoločensky prijateľnejšie.

Po druhé, možno sa mýlim, ale povedala by som, že nie je veľa ľudí, ktorí by si “želali plne sa oddať domácim povinnostiam”. Áno, aj ja celkom rada varím, ale keby sa našiel dobrovoľník, ktorý by sa za mňa postaral o domácnosť, vôbec by som sa nebránila. Domáce povinnosti sú nutný servis, ktorý treba robiť, ale zatiaľ nepoznám nikoho komu by (možno okrem pocitu dobre vykonanej práce) prinášali natoľko extra potešenia, že by sa im venoval radšej ako nejakej inej činnosti.

A za tretie – chcieť pracovať mimo domu z finančných dôvodov? Nehovorí sa tomu musieť pracovať mimo domu z finančných dôvodov?

——————————–

V článku Čo prinesie ďalšie polstoročie dospeli k podobnému záveru ako ja tu.

Dôvody  sú komplexné, ale zopár ich je jasných. Po prvé, práca vo väčšine spoločností je štrukturovaná tak, ako to bolo zaužívané pred desiatkami rokov, keď ženatí muži zarábali peniaze a vydaté ženy boli doma. Napriek tomu, že veľká väčšina rodín dnes už tomuto modelu nezodpovedá, väčšina pracovísk sa tejto zmene neprispôsobila. Myslia si, že podporujú rovnosť, lebo sa stavajú k ženám presne rovnako ako k mužom, ale podmienky žien sú často iné. “Nemali by sme sa snažiť naprávať ženy ale systém,” hovorí Alison Maitland…

Okrem toho v ňom píšu:

… diskriminácia pokračuje menej očividným spôsobom. Business schools, ktoré sledujú kariéry svojich absolventov zisťujú, že muži sú povyšovaní na základe svojho potenciálu ale ženy sú povyšované na základe dosiahnutých výsledkov, takže postupujú pomalšie. Ženy sa tomuto prispôsobili, čo ich postup spomaľuje ešte viac, takže diskriminácia pokračuje bez toho, aby si ju jedna či druhá strana nutne uvedomila.

A ponúkajú aj riešenia:

Pomôcť môžu aj vlády: zabezpečením, aby daňové pravidlá neboli nevýhodné pre rodiny s dvoma zarábajúcimi; zabezpečením rozumnej (nie príliš dlhej) materskej a otcovskej dovolenky; a z dlhodobého hľadiska takými školskými hodinami, ktoré dovolia obidvom rodičom mať platené zamestnanie. Keďže vzdelávanie starších detí je aj v záujme verejnosti, je tu aj argument za prispievanie na starostlivosť o tie malé, alebo aspoň na ňu poskytnúť daňové úľavy.

Akurát si nie som istá, čo mysleli tou úpravou školských hodín, lebo ak to má znamenať, že dieťa strávi 10 alebo viac hodín v škole (aj keby to bola škola + “družina”), tak to mi neznie práve lákavo.

———————————

Z článku o ženskom pracovnom trhu:

Aj v bohatých krajinách ženy strávia aspoň dvakrát toľko neplatenou prácou ako muži: v priemere 33 hodín do týždňa, oproti 16 pre mužov.

V pravidelnom prieskume, ktorý vykonáva Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok, iba 16-18% žien (podľa toho, či majú alebo nemajú malé deti) v Európe hovorí, že sú nespokojné so svojou work-life balance, oproti 20-27% pre mužov.

Toto sa mi zdá veľmi zaujímavé. Čakala by som viac. Zjavne kope ľudí sa rovnováha hľadá ľahšie ako mne.

A tu je opäť niečo, nad čím som už kedysi dumala. Len škoda, že to nechali ako otvorenú otázku:

Jedno z vysvetlení pretrvávajúcich rozdielov je, že muži a ženy, okrem tých najvzdelanejších, sú často na odlišných pracovných trhoch. Ženy sú koncentrované v školstve, zdravotníctve, na úradoch, v sociálnej práci a predaji; nie sú dostatočne zastúpené v manuálnej práci a výrobe, matematike, fyzike, vedách, inžinierstve a manažmente, obvlášť v tom vysokom. Okrem toho sú – oproti mužom – koncentrované iba v niekoľkých kategóriách zamestnaní. Polovica zamestnaných žien v bohatých krajinách pracuje iba v 12 zo 110 hlavných povolaní, ktoré eviduje Medzinárodný úrad práce (ILO). Zamestnania, v ktorých pracujú muži, sú omnoho rôznorodejšie… Je dokonca pravdepodobnejšie, že mladé ženy dnes budú pracovať v segregovaných povolaniach ako tie staršie. Toto je znepokojujúce, pretože existuje silné spojenie medzi koncentráciou žien v povolaní a výškou platu. Zamestnania dominované ženami, ako učiteľky alebo zdravotné sestry, sú menej platené. Ak bude viac lekárok, spôsobí to relatívne zníženie platu?

————————————–

Nuž a nakoniec o deťoch:

Štúdia ukázala, že vo väčšine krajín je vážny nedostatok kvalitných zariadení pre deti do troch rokov. Trh ich neposkytuje dosť, pretože pokiaľ sú naozaj kvalitné, tak sú pre väčšinu rodičov príliš drahé, preto ich štáty dotujú. Pre staršie deti predškolského veku je to lepšie, ale stále nie samozrejmé a hodiny sú obyčajne príliš krátke na to, aby mohli obidvaja rodičia robiť na plný úväzok.

To je podľa mňa kameň úrazu. Rodina potrebuje niekoho, kto sa postará o “support” – ostane doma, keď sú deti choré, robí šoféra, keď treba, … a je pravidelne dostupný mimo školských hodín. Toto je ťažké skombinovať s prácou na plný úväzok, obzvlášť, ak nie sú k dispozícii na výpomoc starí rodičia (alebo prastarí – môj prípad, keď som bola veľmi malá), susedia (svokra mala takúto výpomoc) alebo iní známi.

V niektorých krajinách, vrátane Švajčiarska, Írska a Británie, celkový súčet ceny starostlivosti o dieťa a chýbajúcich daňových úľav, má za následok, že sa matkám malých detí neoplatí pracovať pokiaľ nezarábajú veľmi dobre. Ak takéto štáty chcú dostať viac žien na pracovný trh, budú musieť zabezpečiť, aby bola kvalitná starostlivosť o deti široko prístupná a cenovo dostupnejšia…

Nedá mi… prečo je to vlastne celé nadizajnované tak, že svet “ignoruje” rodiny? Prečo nemôžu byť deti vítané na pracovisku a naopak práca vykonávaná aj v “detských priestoroch”? Nie, neviem, ako to spraviť v praxi, ale v ideálnom svete by som si chcela robiť svoju robotu s deťmi obďaleč, bez potreby sa niekomu ospravedlňovať alebo niečo vysvetľovať.

Dobre, naspäť do reality:

Štúdie prestávok v kariére ukazujú, že stačí len zopár rokov mimo práce a výsledkom je devastujúci efekt na zárobok a dôchodok, nielen kvôli strateným výplatám, ale kvôli strate seniority a povýšenia. Toto je dôvod, prečo sú ženy pripravené pracovať aj za malú čistú sumu, kým sú ich deti malé.

V budúcnosti ženy budú musieť ísť do dôchodku o kus neskôr ako dnes, pretože žijú stále dlhšie a súčasné veky odchodu do dôchodku sú neudržateľné. Ak nemajú deti, ich kariéry budú rovnako dlhé ako kariéry mužov. A aj ak ich majú, a väčšina má, čas, ktorý strávia ich výchovou, bude tvoriť iba malú časť ich produktívneho veku. Úloha žien v zachovávaní druhu nie je ani zďaleka postačujúcim vysvetlením veľkej diery v príležitostiach na vrchole.

———————————-

A čo to má všetko spoločné s tými rovnicami na začiatku?

Celé sa to točí okolo tej ženskej rovnice, ale berie sa takmer ako samozrejmosť, že muži “to všetko majú”. (Píšem takmer, lebo áno spomenuli mužov, ktorí sú nespokojní so svojou work/life balance). A samostatná kapitola je všetka tá neplatená práca, ktorá (pokiaľ je urobená) ostáva neviditeľná.

PS Obrázok je odtiaľto.

Víkendové surfovanie

rady pre slobodné ženy, ako loviť chlapov – rok 1938, nie príliš odlišné od rád v roku 2011

polovica Američanov si myslí, že obyčajné paradajky nemajú gény, ale geneticky modifikované áno:

Scientific literacy

dojmy z konferencie “Čo ženy chcú” (o pôrodoch), ktorá sa konala v Martine.

zdá sa, že toto veľmi nepomáha,

The 2009 Elimination of Violence against Women (EVAW) law criminalises child marriage, forced marriage, selling and buying women for the purpose or under the pretext of marriage, baad (giving away a woman or girl to settle a dispute), forced self-immolation and 17 other acts of violence against women, including rape and beating.

znásilnenú ženu odsúdili za cudzoložstvo (Afganistan) – článok je trochu chaotický, lebo z neho nie je jasné, či sa má vydať za násilníka, pokiaľ sa chce dostať z väzenia (kde sa jej medzičasom narodila dcéra), alebo z nejakého iného dôvodu; čo s tým má spoločné jej podmienka ohľadom manželstva; či minister spravodlivosti navštevuje všetky takéto obete vo väzeniach… ale bez ohľadu na to, je naozaj desivé, keď je trestaný ten, komu bolo ublížené. (vďaka Zuzine za obidve linky)

somewhat related: prečo každá štvrtá Američanka užíva lieky na psychiku

Claires je obchod s bižutériou, ktorý tu nájdete v každom obchodnom centre. Zamestnankyňa hovorí o prepichovaní uší.

šach pre troch

toto nie je linka, ale niečo, čo mi poslal na pobavenie môj brat:

If con is the opposite of pro, what is the opposite of progress?

cukor nie je to isté ako high fructose corn syrup, aj keď sa ho rafinéri snažia premenovať na ‘corn sugar’

ale keďže Corn Refiners Association je priemyselná skupina a priamo nepredáva žiadne výrobky, nemôže byť ani žalovaná za zavádzajúcu reklamu

Siri nájde všeličo, ale s ukončením tehotenstva nepomôže

predsudky vo filmoch

pýtajte si viac

Často sa stane, že keď sa dostaneme k dohadovaniu platu, ja im poviem, že číslo im príde o pár dní. Obyčajne začíname okolo $45k [$45 tisíc ročne] na absolventskú pozíciu. 50% až 60% žien, s ktorými robím pohovory, jednoducho túto ponuku prijme. Je to šialené, ja dopredu viem, že dostanem povolenie dať viac, ak si to vypýtate. Naopak, takmer 90% mužov, s ktorými robím pohovory, si okamžite zapýta viac.

Ďalšia veľká chyba je, ako si pýtajú viac. Vo všeobecnosti, ženy s ktorými som rokoval, povedia, že 45k nie je dosť a že potrebujú viac, ale nepovedia žiadne číslo. Vtedy im zvyčajne zvýšim na 48k až 50k. Pravidlá našej spoločnosti nedovoľujú pridať viac ako 5k oproti pôvodnej ponuke, ak si špecificky nevyžiadajú viac. Na druhej strane muži častejšie povedia číslo okolo 65k až 75k, a ja potom vyjednávam smerom nadol. Po tejto fáze, ženy buď novú ponuku príjmu alebo idú inam nevediac, že mohli mať viac, keby si zapýtali.

V konečnom dôsledku, väčšina žien, ktoré najmem zarába medzi 45k a 50k, zatiaľčo väčšina mužov medzi 60k a 70k. A navyše ženy si až tak často nepýtajú zvýšenie platu, takže ten rozdiel ešte narastá.

Domáce práce a tak

Samy domaVeľkého šéfa máme momentálne na Floride (vraj na školení, ale priznal sa, že okrem toho sa tam ide aj poriadne vyspať) a tak bačujeme doma s Kikou samy. A už teraz viem, čo mi povie, keď si prečíta, čo sa práve chystám napísať (niečo v duchu, že ešte len vytiahne päty z domu a ja mám hneď feministické reči…).

Lebo vec sa má tak, že rodičovanie je o kus ťažšie, keď je na to len jeden človek. Nechápte ma zle, vôbec sa nesťažujem na to, ako nám to s Kikou tento týždeň ide (na počudovanie veľmi dobre), len ma pri tom napadá, aké to musí byť náročné pre rodiča (nie nutne len matku), ktorý je na to sám stále.

Boli časy (ako ich ja zvyknem volať – roky PK), keď som mala husté reči o tom, že najlepšia vec, ktorú otec môže urobiť pre svoje deti, je milovať ich matku. To ma prešlo ešte kus predtým, ako sa Kika narodila. Tak nejako sa mi vyjasnilo, že rodičia sú dvaja a obidvaja by mali “rodičovať”. A príde mi smiešne, keď sa niekto vyjadrí, že otec “bejbysituje”, kým si mama potrebuje niečo vybaviť.

Niečo podobné v bledomodrom sú domáce práce. Nechcem, aby mi partner s nimi pomáhal! Ak mi má pomáhať, tak celé hnutie za ženskú rovnoprávnosť nevybojovalo nič. Nie, nemám to v hlave popletené (aspoň nie úplne), vysvetlím. Ak sme rovnocenní partneri, tak to znamená, že obaja sa budeme podieľať (približne) rovnakým dielom (ideálne bez toho, aby jeden druhému musel hovoriť, čo robiť) a nie, že to je práca ženská, s ktorou muž dobrej vôle pomáha.

Celej veci samozrejme pomôže, ak každý bude robiť to, čo mu ide lepšie a ak daný chlap verí v skutočnú rovnosť a nemá len pekné reči. Ale v praxi to často vyzerá tak (našu domácnosť nevynímajúc), že sa do toho celého ešte zaráta príjem zo zamestnania, zrazu to, čo sa robí doma, nemá takú hodnotu a stáva sa menej viditeľným. A keď niekedy prídem domov a zistím, že o večeru je postarané alebo nejaká domáca práca urobená (niekedy dokonca bez predošlých inštrukcií), tak som vďačná. A smutná, že som vďačná. Lebo za ideálnych okolností, by to bola samozrejmosťa aj keď si namýšľam, že môjmu drahému moje večere chutia, nerobím si ilúzie, že by cítil rovnakú vďačnosť, keď ich ja kladiem na stôl…

Ako majú deti vyrastať s myšlienkou, že domácnosť je spoločná zodpovednosť, keď to nie je celkom to, čo doma vidia? A pritom verím tomu, že v kope týchto domácností, si jeden z partnerov úprimne myslí, že robí svoj diel. A ten druhý má pocit, že keby sa spísal zoznam, vrátane všetkých tých “neviditeľných” povinností a ku každej sa pripísalo meno toho, kto ju robí, tak by to ani zďaleka nevyšlo pol na pol.

Hmm, tak zase sa mi raz podarilo vyprodukovať jeden z tých článkov, ktoré nie sú úplne súvislé, ale skôr len spleť myšlienok na danú tému. Bude to asi hlavne tým, že zatial som v takom premýšľacom stave bez vlastných záverov. A tak to tu predkladám a všetky komentáre sú vítané.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...