V sobotu sme sa vybrali k moru. Hodinku vlakom na Long Island a pár blokov od konečnej stanice majú ozajstnú pláž.
Pripiekli sme sa do ružova, ešte teraz sa z toho spamätávame, ale stálo to za to. Piesok, mušle, čajky, vlny… veľa sme toho nenakúpali, lebo voda bola studenááá, ale užili sme si parádny “dovolenkový” deň. Našli sa však aj odvážlivci, ktorí do vody išli. V zásade sa delili na dve skupiny. Prvá boli vyšportovaní mladí muži, ktorí v rámci balenia do chrumkava upečených babeniek ladným behom so surfom pod pazuchou širokým oblúkom mierili do vĺn. Pomerne rýchlo sa však vracali, keď zistili, že voda je ľadová a vlny síce robia dojem, ale na surfovanie ešte nestačia.
Druhá skupina boli otužilci, ktorí si išli “zaplávať”. To v praxi znamená postaviť sa do vody (niekde medzi hĺbkou po pás a hĺbkou po plecia) a hádzať sa do vĺn. Akonáhle niekto prejavil nejaký náznak, že by nebodaj chcel plávať, plavčík na brehu pohotovo začal pískať na píšťalku a rukami znázorňovať veterný mlyn. Budem musieť zistiť, kde majú more, v ktorom sa môže plávať…