life in progress

Washington DC

Po Niagarských vodopádoch sme sa vybrali do Washingtonu. Tentokrát už nie autom, lebo s parkovanim by to bolo asi komplikované, ale autobusom. Po Washingtone sme sa prepravovali metrom, ktoré bolo po New Yorkských kobkách príjemnou zmenou. Trochu sme to neodhadli s bývaním, lebo sme sa ubytovali na konečnej modrého metra (to je už Virginia), čím sme si pripravili dosť dlhé…

ďalej...

Niagarské vodopády

Dlho tu nič nepribudlo, ale nie je to tým, že by nebolo o čom. Skôr nebolo kedy. Mali sme návštevu zo Slovenska a bolo ich treba povláčiť kade-tade. Keď prejavili záujem ísť pozrieť Niagarské vodopády, veľmi nás prehovárať nemuseli. Požičali sme si auto a vybrali sme sa 400 míľ na severozápad. Je pravda, že sme sa najprv chvíľu motali, kým…

ďalej...

Ako sme išli kvôli Spidermanovi do múzea

Za to, že sme sa zase raz vybrali do múzea, môže Spiderman. Mal totiž tento týždeň premiéru a pri tej príležitosti American Museum of Natural History pripravilo malú výstavu pavúkov. Je zaujímavé, že vždy keď sa tam vyberieme, natrafíme aj na nejaké zvery. Prvý raz to boli hady a chameleón, druhý raz motýle a teraz pavúky. Vidím to tak, že…

ďalej...
Cookies

Banánovo-ovsené cookies

Minule som písala o Mišových obľúbených cookies, tak dnes pre zmenu o mojich. Je to taká high-energy cestovná verzia. Mali sme ich so sebou aj minulý týždeň na výlete. A musím povedať, že chutia lepšie ako vyzerajú. 2 a 1/2 šálky múky 1/2 lyžičky sódy bikarbóny / prášok do pečiva 1/2 šálky oleja 1 vajce 2 šálky ovsených vločiek 1/2 lyžičky soli…

ďalej...

Mišo už asi vyrástol

Ako som na to prišla? Keď ešte chodil so školy a popritom brigádoval, tak hovoril, že keď nastúpi do prvého zamestnania, tak si z prvej výplaty kúpi parádne hodinky. Nastúpil, prvá výplata prišla, aj odišla a hodiniek nikde. Pred dvoma rokmi v lete sme boli v Ženeve. Bola síce nedeľa a všetko zatvorené, ale pamätám si, ako sme stáli pred…

ďalej...

Ako sa čerešniam nechce kvitnúť

Raz sme už v Brooklynskej botanickej záhrade boli a vtedy sme sa dozvedeli, že určite musíme prísť ešte v apríli na japonskú slávnosť čerešní – Sakura Matsuri. Apríl prešiel, my sme pravidelne sledovali stránku, kde zverejňujú, ako na tom čerešne práve sú, a včera sme sa tam vybrali. Čerešniam sa však akosi nechcelo, väčšina bola ešte len obsypaná pukmi… asi…

ďalej...
Jazero

Skoro ako v Malej Fatre

… alebo ako sme išli po Apalačskom chodníku. Od Kačky a Hynka sme dostali knižku Billa Brysona: Appalačská stezka (v origináli A Walk in the Woods). Je to vyše 2000 míľ dlhý chodník vedúci z Georgie do Maine (alebo naopak – záleží na uhle pohľadu). Áno, sú ľudia (aj Američania), ktorí po ňom chodia. A áno, sú ľudia, ktorí ho za niekoľko…

ďalej...

Manželstvo z iného sveta

Jeden z mojich kolegov v práci, ktorý nastúpil len krátko predo mnou, je z Pakistanu. Odivaja žijeme v Amerike, robíme tú istú prácu, on je ženatý, ja som vydatá – hneď niekoľko vecí, ktoré máme spoločné. A pritom naše svety sú úplne iné. Naša debata začala jeden deň pri večeri. Porozprával, ako sa v Pakistane zaľúbil do jedného dievčaťa. Ale…

ďalej...

Test na tuberkulózu

Sľúbila som, že napíšem niečo o očkovaniach, tak tu to je. Na školu treba doručiť tlačivo potvrdené od lekára, kde vidno očkovania a záznam z nedávnej zdravotnej prehliadky. Keby som bola na Slovansku, tak to urobím tak, ako všetci ostatní slovenskí grad študenti – zájdem za svojou lekárkou a nechám si papier vypísať. Čo ale spraviť tu? Nechala som si…

ďalej...

Začiatok cesty k PhD

Minule som napísala niečo o práci a otázky som dostala o škole. Tak teda na vysvetlenie. To, že ideme do Ameriky sme sa rozhodli minulý rok na jar a to už bolo neskoro podať prihlášky, aby som mohla začať od minulého septembra – školy majú termíny okolo konca roka. Celá tá príprava prihlášok je aj tak zdĺhavý proces. Začalo to…

ďalej...