Byť matkou nie je lifestyle, mať deti nie je rozhodnutie

V nedávnom čísle časopisu Týždeň* bol článok o matkách tretieho tisícročia. (Uznajte, ten som si nemohla neprečítať.) Aj k samotnému článku by som som mala pár komentárov, ale najviac ma dorazilo, že bol v rubrike lifestyle.

Keď som to okomentovala, tak som si (ako inak) vypočula prejav na tému, že keď len to mi vadí… že predsa mám články hodnotiť “zaujíma ma”, “nezaujíma ma”, “súhlasím”, “nesúhlasím”. Čo na tom, aká rubrika. Áno, dobrý argument, keby to nebolo systematicky tak.

Lifestyle je, že niekto veľa cestuje. Lifestyle je, že niekto je bohatý a tak si dopraje veľa hmotných vecí. Lifestyle je, že niekto je vegetarián. Lifestyle je, že niekto fajčí. Lifestyle je, že niekto nekupuje plasty a recykluje všetko, čo sa dá. Sú to rozhodnutia o tom, ako budeme žiť svoj život.

Ale byť matkou nie je lifestyle. Mať deti nie je rozhodnutie. Cicavce sa rozmnožujú. Ak by sme to chceli nechať v tej terminológii rozhodnutí, tak by sme potom museli povedať, že rozhodnutie je nemať deti** – o tom je antikoncepcia. Dobre, môžme sa hádať, či je to lifestyle, ak sa niekto rozhodne, že nebude mať deti vôbec. A ak áno, tak potom rovnako to musí byť lifestyle, ak niekto takéto rozhodnutie nespraví… Ale ide mi o to, že dnes je (ešte stále) default muž. To, že žena má deti, nie je lifestyle, to by mal byť rovnaký default.

Náš svet funguje tak, že najlepšie sa v ňom darí ženatým mužom***. Také sú pravidlá hry. Matkám už až tak neprajú. (S tým podľa mňa súvisí, že ľudia majú menej a menej detí… deti sú nákladné, časovo veľmi náročné a dnešná ekonomika jednoducho nespomalí na také tempo, aké je potrebné na výchovu detí.)

A keď veci, ktoré sa týkajú žien, detí, rodiny zaškatuľkujeme ako lifestyle, zbavujeme sa tým zodpovednosti. Už to nie je problém nášho sveta, ekonomiky a spoločnosti. Je to predsa ich súkromná vec, osobné rozhodnutia, prečo by komplikácie s tým spojené mali zaujímať všetkých?

A tak ja ďalej čakám, kedy “tie ženské témy” budú rovnako dôležité a rovnako pre všetkých ako tie ostatné.

*Neviem, čo zo slovenského internetu čítať. Pozriem sme.sk, potom sa rozčúlim, potom ho chvíľu nepozerám, potom zase chcem správy, tak tam zase zavítam. Odkedy sme tu, tak som prečítala zopár Týždňov. Lepšie, ale stále to nie je ono.

**Áno, viem, sú ľudia, ktorí by deti veľmi chceli a nemôžu ich mať. Nechcem týmto nijako bagatelizovať ich problémy a priznávam, že si pravdepodobne ani neviem predstaviť, aké to majú ťažké. Ale tento článok nie je o nich, je o tej väčšine, ktorá deti mať môže.

***Ja už som dávnejšie pri jednej takejto príležitosti zahlásila, že potrebujem manželku.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.