Strajk Kobiet, teda Štrajk žien, bol najväčšou niekoľkodňovou demonštráciou v krajine od pádu socializmu a bol taký mohutný, že vláda krajnopravicovej strany Právo a spravodlivosť zákon radšej neuviedla do platnosti. Až teraz, po troch mesiacoch a z ničoho nič.
rozhovor so spoluzakladateľkou poľských organizácií, ktoré pomáhajú ženám, ktoré potrebujú interrupcie (explicitné opisy)
Prečo neposielate ženy na Slovensko?
Lebo tam sa robí kyretáž iba do dvanásteho týždňa. A je to masovka. Je to veľká infraštruktúra vybudovaná ľuďmi, ktorí na tom ryžujú. Súkromné kliniky, zájazdy, osobitné hodiny pre Poľky. Interrupcie na Slovensku sa najčastejšie robia v piatok od ôsmej ráno do tretej popoludní. Chodia tam celé autobusy. Ženy, ktoré sa takto rozhodli, majú rôzne skúsenosti, a nie vždy dobré. Nám záleží na feministickej podpore, nechceme posielať ženy do neznáma.
Amanda Gorman bola známa už predtým, ako recitovala na Bidenovej inaugurácii (s prsteňom s vtáčou klietkou – referencia):
Školy majú učiť a nie prispôsobovať sa študentom
Nemôžu byť všetci youtuberi. Alebo chceme vzdelaných angažovaných mladých ľudí so zodpovednosťou a s cieľom pozitívne ovplyvniť tento svet? Poďme sa ako spoločnosť rozprávať, kde chceme byť o 10, 20, 50 rokov a prijmime aj ťažké rozhodnutia a cesty za našimi cieľmi na všetkých stupňoch vzdelávania.
Boli sme teda len samy dve, ako to odporúčajú aj múdre knižky a odborná verejnosť. Že treba tráviť čas v stabilnom kruhu, doma a naplno. Všelijaké podobné teórie som mala v hlave s tým, že veď áno, jasné. No a zrazu to bolo tu a ja som si myslela, že to bude fajn. Jasné, čauko. Tamara bola fajn, Tamara je vždy celkom fajn, Tamara je vlastne povaha, ktorá ma v mnohom o toľko prevyšuje a toľko už toho prežila, že by som sa od nej mala učiť vlastne ja. Lenže vtedy si neustále vyžadovala moju prítomnosť. Neprestajne. V sprche, na záchode, na balkóne. Človek by nepovedal, že v mojej dvojgarsónke môže niekoho chytiť úzkosť, ak sa vzdialim čo i len za roh do kuchyne. No, môže. Opakovala som si – koľko náhradných rodičov, ktorých deti spočiatku odmietajú, by bolo nadšených, byť tebou. No áno. Lenže ja, hoci som mala naozaj intenzívny „cvičný kurz rodičovstva“ (veľa času som trávila so sestrinými dvoma deťmi), nie som skrátka príliš „dotykový typ“. Okrem partnera mi v podstate dotyky od iných nijak zvlášť nechýbajú a od svojho dieťaťa sú mi príjemné tiež, ale tá miera, s ktorou sa Tamara na mňa lepila, ma privádzala do zúrivosti. Nie, ja som sa nehnevala. Bola to nefalšovaná zúrivosť. Rada by som túto emóciu pomenovala menej tvrdo, ale nedá sa. Neprestajne som sa musela ovládať.
ak ešte neodoberáte newsletter Jakuba Ptačina, tak by ste mali. Na ukážku z toho posledného (píše Vlado Burjan):
Ak cítite neovládateľnú potrebu „miešať sa do života“ svojich ratolestí, robte to najmä tým, že im umožnite vyskúšať si čo najširšie spektrum rôznych aktivít: intelektuálnych, umeleckých, pohybových, samotárskych aj kolektívnych, rýchlych aj pomalých, doma aj v prírode, s vami aj bez vás. Následne s deťmi o zážitkoch veľa hovorte a pomôžte im zorientovať sa v nich. Ale pozor: netlačte na pílu! Rastlina nerastie preto, že ju záhradník popoťahuje – tým by ju naopak zahubil. Stačí, keď ju zalieva a vytvára jej vhodné podmienky. Zvyšok zariadi príroda. To isté platí o deťoch: zalievať, ale nepopoťahovať!
koľko ľudí na tejto fotke poznáte? (a po mene?)
oprava starého slovníka:
Female Athletes Need to See Puberty as a Power, Not a Weakness
snowflake generator – klikajte len ak máte čas sa hrať