Komu nezáleží na tom, kde je, ten sa nestratí

Keď mi Mišo povedal, že na na výlet na chatu pod Suchým nepôjdeme po hrebeni ako naposledy (červená značka), ale po tej ceste, po ktorej sa dá ísť na bicykli, tak som si predstavila modrú značku a nepovažovala za potrebné nejako viac sa na výlet teoreticky pripravovať. (Nie, že by som ja vedela tadiaľ na bicykli vyjsť, ale ak si odmyslíme posledný stupák, tak to športovo zdatnejší ľudia zvládajú…)

Ale potom zaparkoval vo Varíne namiesto Nezbudskej Lúčky a zahlásil, že nie, nejdeme popri Váhu napojiť sa na tú modrú, ale že on myslel tu, pekne do kopca po cyklotrase. Okey, nepoznám, ide to trochu iným smerom, než by som čakala, ale tak niečo nové sa naučím.

Hmm, teraz to už nevyzerá ani na cyklotrasu. “To je v pohode, nejako tadiaľto sme s Milanom pred dvoma rokmi išli na bajkoch…” Keď začali byť deti nervózne, že sme stratení a že tie sľúbené buchty na obed nevyzerajú veľmi nádejne, tak sme to predsalen prekonzultovali s mapou (vďaka za gps a internety), kúsok sa vrátili a išli po žltej ku chate Jedľovina, po zelenej do sedla Brestov a odtiaľ traverzom po žltej na chatu pod Suchým.

A Kika s Kubom si tam nakoniec aj tak nedali buchty ale halušky. Dnes už nikto nič negarantuje.

(Dolu sme išli po modrej značke, Mišo si popri Váhu zabehol k autu a prišiel nám oproti do Nezbudskej.)

(Niekedy by som na túto chatu chcela zase ísť po hrebeni zo Snilovského sedla, aj s prespaním a dolu až na druhý deň… možno v lete.)   

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.