Škola varenia

Moja švagriná nás pozvala, či by sme sa k nej a môjmu bratovi pridali na školu varenia so šéfkuchárkou Danielou Jandurovou u nich doma. Téma bola morské plody a vegetariánska kuchyňa. Jasné, že áno. 

A tak sme sobotné popoludnie strávili debatou o jedle, varením a ochutnávaním výtvorov. Nemám presné recepty, ale odkladám si aspoň obrázky a poznámky, nech niečo z toho ešte dokážeme zreprodukovať. 

  • Paella – to bolo hlavné jedlo. Začalo opekaním morských príšeriek na sporáku, potom pridať ryžu (guľatú), podliať bylinkovo-rybacím vývarom a bez dalšieho miešania piecť v rúre. Je sa s kopou citróna. Na prvý pohľad to vyzeralo veľmi jednoducho, ale to bolo hlavne tým, že chobotnica už prišla uvarená (3 hodiny varenia; nebola vôbec žuvačkovitá) a vývar hotový (ten vlastne spravil všetku chuť a tiež vyžaduje hodiny niekedy dopredu; a nemusí nutne byť rybací). Piekla sa cca 30 minút. 
  • Slimáky z lístkového cesta – rýchle slané pochutiny. Pointa bola, že dobré budú hocijako. Robili sme dva druhy. Na jedny sme (hotové) cesto natreli bazalkovým pestom, na druhé paradajkovým. Do každého išiel iný druh syra, iné bylinky a iné semiačka. Zrolovať, nakrájať na kolieska, natrieť vajíčkom a upiecť.
  • Kalerábovo-jablkový šalát s feniklom – jednoduchá príloha, ale iná, než na aké sme zvyknutí. Kaleráb nakrájaný na plátky, šalotku a 3 plátky čerstvého fenikla posolíme, pokoreníme dáme na panvicu na spenený olej a za občasného miešania restujeme cca 8 minút. Odstavíme a primiešame na plátky nakrájané jablko. Už som odvtedy robila aj doma (len bez fenikla, lebo ten som nemala).
  • Pečená hliva s petržlenovými čipsami – asi nebudeme robiť veľmi často. “Čipsy” boli zaujímavé. Bol to vlastne petržlen nastrúhaný na dlhé tenké slíže pomocou takej škrabky (ukázalo sa, že takú máme aj doma, dostali sme už dávnejšie, len sme veľmi nepoužívali). Ale ide to pomerne ťažko a ostanú kusy petržlena. Ten samozrejme potom patrí do polievky alebo niečoho iného, ale aj tak, keby som toto išla robiť, tak to asi nasekám veľkým nožom alebo na mixéri so strúhacím kotúčom. A potom sa vypráža. Tie tiež nie je moja obľúbená kuchárska technika, takže asi naozaj len veľmi príležitostne. Ale chrumkavý petržlen bol chutný a skúsili sme aj mrkvu a bataty (tie už boli oboje príliš sladké).
  • Polentové placky – tie ma neočarili. Pani šéfkuchárka cesto (aj ružovú majonézovú omáčku) doniesla už pripravené a len sa z neho spravili malé placky, ktoré sa piekli na panvici. Kukuričná polenta znela lákavejšie ako chutila. 
  • Pečený syr s dulovým lekvárom – výborné jednohubky. Pochopila som, že syr má byť Michalovská tehla, aby sa neroztekal. Na panvici sa dá krásne opiecť aj bez obaľovania. Akurát s tým tuhým dulovým lekvárom je problém, lebo ten neviem, kde by sme zobrali. (A nezabudnúť pridať hrozno.)
  • Cuketové špagety – tou istou fancy škrabkou ako petržlenové čipsy sme robili aj cuketové “špagety”. Teraz si nepamätám, či sa varili vo vode, alebo opiekli na panvici, ale boli fajn. Dajú sa doplniť omáčkou/pestom a šalátom podobne ako cestoviny. 
  • Marinovaná cvikľa s kozím syrom – ďalšie jednohubky. Cvikľa prišla už pripravená. Toto by sme asi zvládli, ale myslím, že u nás skôr zaujme cvikla na spôsob toho kalerábového šalátu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.