Tak už je to oficiálne, máme doma dvoch teenagerov. Na narodky si Kubo zaželal Dutch apple pie.
Je už odo mňa vyšší. Rukatý, nohatý, ešte si zvyká, ktoré končatiny má ako dlhé. Snažím sa ho trochu vykŕmiť, ale rastie len špagetovo, vôbec nie buchtovo.
Ročníkový projekt mal tento rok o šifrách. Pekne vysvetlil rôzne varianty Cézarovej šifry, Vigenerov štvorec, frekvenčnú analýzu, ako fungovala Enigma a zľahka spomenul šifry dnes, s tým, že matike, ktorú používajú ešte nerozumie, ale že súvisia s veľkými prvočíslami a s tým, že násobenie je ľahšie ako delenie. Veľmi fajn prezentácia aj s praktickými ukážkami, na ktorú sa poctivo nachystal.
Ale niektoré veci rieši na poslednú chvíľu. Raz ráno na mňa 10 minút pred odchodom do školy vybalil, že majú prísť oblečení ako nejaká filmová postava. Zamysleli sme sa. Jediné, čo sme boli schopní narýchlo stvoriť bol Shaggy zo Scooby Doo, ale nespoznal ho nikto…
Ukradli mu telefón. Dosť mrzuté. Nahlásili sme to aj na polícii, dokonca sme im povedali, kde sa telefón aktuálne nachádza, pretože sme ho vedeli na diaľku trackovať cez Apple Find My aplikáciu. Ale nepomohli nám ani policajti (nielenže ho nešli zobrať, ale ani len nedali vedieť, že prípad uzavreli ako nevyriešený a doteraz nemáme od nich papier pre poisťovnu), ani správa, ktorú sme na telefón poslali, že ponúkame odmenu za vrátenie. Kubo je niekedy taký zasnívaný, mysľou inde, že nejaké telefóny alebo kľúče by sa mali o seba postarať radšej sami.
Ale naučil sa kosiť, maľovať na rebríku, všeličo variť a piecť, stále má rád Dad jokes… Sympatický, použiteľný mladý muž.