imagining objects and moments into existence
Na deň detí sme sa vybrali do Tatier. Po minuloročnej Téryho chate sme sa tentokrát tešili na Zbojníčku. Deti hlavne preto, že aj tam mali buchty, my s Mišom preto, že sme tam už veľmi dávno neboli. Kiku a Kuba celkom pobavilo, koľko snehu sa dá nájsť v júni a samozrejme sa to neobišlo bez malého snehuliačika. Počasie nám vyšlo, ale…
ďalej...
Je to kúsok od Púchova, nad dedinou Dohňany, a vybrali sme sa tam s kamarátmi. Dá sa ísť miernym náučným chodníkom, alebo strmo hore. Tentokrát, možno vďaka veľkej tlupe, ani Kika nehovorila, že toto je najhorší výlet ever. Akurát bolo trochu chladno. Slniečko síce vykukovalo, ale hriať sa mu nechcelo a k nášmu ohníku sa prišli ohrievať aj okoloidúci. Výhľad…
ďalej...
Počasie parádne. Jeden deň sme sa túlali priamo po Prahe. Začali sme loďkou (MHD!), ktorá chodí z Holešovic do Karlína. A potom už striedavo po vlastných a na kolobežke. Kubo si fotil mosty na ročníkový projekt a kúsok od miesta, kde sme obedovali, sme našli múzeum lega, takže úplne dokonalé. Na druhý deň sme išli poschodovým vlakom (dvojnásobná radosť) smerom…
ďalej...
Skoro tridsaťkrát. V piatok sme si zobrali s Mišom dovolenku, zaviezli deti do školy a prelyžovali celý deň na Grúni. Prialo nám šťastie a na obed začalo svietiť aj slniečko. Úplná paráda. A v nedeľu sme zobrali deti na Veľkú Raču. Kubo sa nám postaral o riadne vzrúšo, keď sa prvú jazdu spustil z polovice tohto kopca šusom. Išla som…
ďalej...
Toto prírodovedné múzeum mi odporučil kolega, ktorý tam bol minulý rok s neterou a synovcom. A dobre spravil, ďakujem. Nám síce chvíľu trvalo, kým sme doň zavítali, ale keď sme tam už boli, tak sa páčilo aj veľkým, aj malým. Pekne zrekonštruované (eurofondy?), veľa dreva, skrinky na bundy označené zvieratami a rastlinami namiesto čísel. Za niečo vyše hodinu sme prešli…
ďalej...
Cestou z Curaçaa sme mali chvíľu času v Toronte. Tak sme si požičali auto a išli pozrieť Niagarské vodopády. My s Mišom sme ich už raz videli, ale iba z americkej strany. Z tejto kanadskej bol trochu lepší výhľad. A aj trochu väčšia zima, ako keď sme tam boli v máji. Pri vodopádoch všetko pokrývala ľadová vrstva a aj nám…
ďalej...
Ostrov Curaçao je taký… nerovný. Tam kde nie je pahorkatý, tam je vlnitý. Najvyšší kopec je Mount Christoffel, má 380 metrov a pomenovali po ňom celý národný park. Videli sme ho už cestou na niektoré pláže a chceli sme naň vyjsť, ale odrádzali nás dve veci – Mišove tenisky boli v stratenom batohu a bolo treba vyrážať zavčasu ráno, aby…
ďalej...
Nemali sme šnorchle, lebo batoh, do ktorého sme ich spolu s plutvami, plážovým stanom, Mišovými teniskami a podobnými užitočnými vecami zbalili, sa nejako pozabudol vo Frankfurte. Časom dorazil aj na Curaçao, ale nie k nám a musel potom cestovať sám až domov. Ale mali sme aspoň plavecké okuliare, takže sme mohli pozorovať, čo všetko pláva vo vode. Kopa rybičiek, Kika…
ďalej...
Curaçao (miestni vyslovujú “kurasó”) je maličký ostrov na juhu Karibiku. Spolu s Arubou a Bonaire patrí do holandských Antíl. Je tak trochu v závetrí, takže sa mu vyhýbajú hurikány, ale stále tam fúka teplý suchý vietor. Klíma je preto iná, než akú sme stretli pri predchádzajúcich cestách do Karibiku. Je tam sucho, samé kaktusy, aloe vera, … palmy len tam,…
ďalej...