Autor Iva, July 30, 2010 Keď Kiku vyzdvihujem z jaslí, tak ju tam ešte pred odchodom kojím. Väčšinou si sadnem na koberec, kde pobehujú/štvornožkujú ostatné deti a kŕmime sa tam. Kikina “spolužiačka” Leah si k nám vtedy často príde len tak sadnúť a to sa stalo aj tento štvrtok. Rozdiel bol v tom, že tam práve vtedy bola aj jej mama a miešala jej fľašu umelého mlieka. Keď zbadala, že mi Leah sedí na kolene, tak ju zavolala k sebe, ale keď potom chvíľu bola zaujatá, malá sa vrátila. Mne to vôbec nevadilo, ale keď si ju mama zase všimla, tak ju prišla zobrať, ospravedlňovala sa a hovorila, že to je asi preto, že Leah cíti moje mlieko. A potom dodala, že ona ju nikdy nekojila, lebo Leah to nechcela. A ja som si zahryzla do jazyka.
Nič, čo by som vtedy povedala by nikomu nepomohlo (jedine možno môjmu svrbeniu na jazyku), tak som bola radšej ticho. Ale myslím si, že každé bábo chce cucať mlieko od mamy. Nie každá mama však má dostatočnú podporu okolia či už v podobe skúsenej sestričky alebo laktačnej konzultantky (nie, nie je to to isté) hneď po pôrode, ktorá pomôže kojenie naštartovať, alebo v podobe rodiny a priateľov, pre ktorých je kojenie prirodzené a pri prvých ťažkostiach nebudú hneď “pomáhať” umelým mliekom (to vôbec nie je pomoc, lebo to mlieko, ktoré bábo vypije z prášku, nevypije od mamy, o to menej mlieka sa bude tvoriť, o to viac bude zase potrebovať z prášku… je asi jasné, kám táto špirála vedie) a podobne.
Kojenie často nie je také ľahké a prirodzené, ako to na prvý pohľad môže vyzerať (napríklad naša kamarátka Lucia by o tom vedela rozprávať!), ale to nie je dôvod sa naň vykašľať. Aby bolo jasné, Leahinu mamu z ničoho neobviňujem. Je mi len smutno, že sama pre seba si to zdôvodnila tým, že malá Leah o jej mlieko nemala záujem. Pravdepodobnejšie sa mi zdá, že možno ju nevedela správne “priložiť”, malá nevedela ako cucať, nebol tam nikto, kto by im ukázal ako na to, z fľašky vždy bez námahy tieklo a bolo po kojení…
Krásne už pred pár mesiacmi o podobnej sabotáži napísala Gina z thefeministbreeder (Tento článok mal taký úspech, že jej “pokazil internet”.):
Je to chyba systému, ktorý zrádza matky a bábätká a sabotuje dobré úmysly matiek. Niekto vám raz povedal, že nemáte mlieko a vy ste mu uverili, pretože vyrastáme v kultúre, ktorá hovorí ženám, že ich telá nie sú dosť dobré skoro na nič iné, iba na to, aby boli hračkami pre mužov. Je ľahké tvoriť mlieko? Nie, nie vždy – ale ani vytvoriť a priniesť dieťa na svet nie je ľahké a to ste zvládli. Zamyslite sa nad tým. Rozmýšľajte silno. Vaše telo vytvorilo celú ľudskú bytosť z dvoch buniek. Vaše telo vykonalo zázrak. Prečo si teda myslíte, že po tom, čo ste vytvorili toto nové stvorenie s orgánmi a tkanivom a tlčúcim srdcom, že zrazu by sa naň vykašľalo, keď príde čas ho nakŕmiť? Jadro problému je v tom, že niekto vo vašom živote pravdepodobne postavil svoju ignoranciu medzi vás a krátko aj dlhodobé zdravie vás a vášho dieťaťa a vy ste mu uverili, lebo ženy sú zvyknuté cítiť sa zahanbene.
Budúci týždeň je svetový týždeň kojenia. Bolo by krásne, keby sa tí, ktorí majú (po matkinom odhodlaní) najväčší vplyv na úspešnosť kojenia – pôrodnice – riadili odporúčaniami UNICEF/WHO, ktoré preukázateľne kojenie podporujú:
1. Mať písomný plán ako podporovať kojenie, s ktorým celý zdravotný personál rutinne prichádza do styku.
2. Školiť zdravotný personál, aby mohli implementovať tento plán.
3. Informovať všetky tehotné ženy o pozitívach kojenia a o tom, ako kojiť.
4. Pomôcť matkám začať kojiť do pol hodiny po pôrode.
5. Ukázať matkám ako kojiť a ako si udržať mlieko aj v prípade, že musia byť oddelené od novorodenca.
6. Nedávať novorodencom žiadnu inú potravu a pitie okrem materského mlieka pokiaľ to nie je nevyhnutné zo zdravotného hľadiska.
7. Praktizovať rooming-in – nechať matky a deti spolu 24 hodín denne.
8. Podporovať kojenie podľa záujmu dieťaťa.
9. Nedávať žiadne cumle.
10. Pomáhať vytvárať podporné skupiny pre dojčiace matky a povedať o nich matkám pri odchode.
(Slovensko malo v roku 2002 takýchto pôrodníc 5 – novšie čísla som nenašla.)
Autor Iva, July 28, 2010 Hneď na úvod sa ospravedlňujem, lebo sa vás práve chystám okradnúť o kus času. Na svoju obranu však dodám, že ak sa necháte, tak určite nebudete ľutovať.
Každoročne vo februári sa v Californii koná TED konferencia. Účasť je iba na pozvánky a prezentujúci majú zhruba 20 minút na to, aby predniesli to, čo majú na srdci. Témy pokrývajú široký záber, ale čo majú rečníci spoločné je inovácia, kreativita a umenie inšpirovať. Tu je zopár prezentácií, ktoré naozaj stoja za pozretie (a ak vám bude málo, tu je kopa ďalších).
Hans Rosling – nielen to, čo chcete povedať, ale spôsob, akým prezentujete dáta, je veľmi dôležitý:

Jeff Han – toto bolo pred 4 rokmi čerstvé, dnes je to bežná realita (pre zákazníkov Apple):

Esther Duflo – tri jednoduché myšlienky, ako bojovať s chudobou:

Sir Ken Robinson – o talente a o tom, či školy rozvíjajú alebo zabíjajú kreativitu:

Majora Carter – o environmentálnej spravodlivosti; veľmi pôsobivý je hlavne koniec:

Tony Robbins – o tom, čo nás ženie dopredu a prečo robíme to, čo robíme:

Jill Bolte – o tom, aké je to prežiť porážku:

Jamie Oliver – o tomto som už písala, ale zdá sa mi to dosť dôležité na to, aby som to zopakovala znovu:

Richard Dawkins – aj jeho som už spomínala - hovorí o ateizme a stvorení sveta:

Autor Iva, July 26, 2010 Pred pár mesiacmi som písala, že som si kúpila Divacup - menštruačný pohárik. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad a tak sa chcem podeliť o svoje skúsenosti. Možno to niekoho namotivuje. (A dodávam, že nie som v kontakte s výrobcom, ani som za napísanie toho článku nedostala žiadnu odmenu, bude to čiste hodnotenie a rady spokojnej užívateľky.)A ešte varovanie: ak nejaký článok obsahuje TMI – viac infomácií než možno chcete vedieť – tak je to tento. Odtiaľto už idete na vlastné riziko.
Je smutné, že som o takých pohárikoch (a iných alternatívach – áno, sú aj iné alternatívy, ale toto bude dosť dlhý článok aj bez nich) nevedela už pred (cca) 15-timi rokmi. Bola som v tom, že vložky a tampóny sú to, čo sa používa, a aj keď som sa neraz zamýšľala nad tým, čo ženy robili pred tým, ako prišli tampóny a nepriepustné vložky, nijako vážne som po tom nepátrala. Ale potom prišla Kika a moja nechuť používať jednorazové plienky a to ma donútilo prehodnotiť aj jednorazové menštruačné produkty a priviedlo k poháriku.
Na začiatku sa mi tá myšlienka zdala trochu divná, ale povedala som si, že za vyskúšanie nič nedám (teda dám toľko, čo pohárik stojí, ale v prípade pozitívneho výsledku “pokusu” sa investícia pomerne rýchlo vráti a v prípade negatívneho aspoň viem, že som sa pokúsila). Po prečítaní skúseností niekoľkých žien som vedela (a aj sa to potvrdilo), že skúšanie bude trvať niekoľko mesiacov. Napriek inštruktáži, to chvíľu trvá, kým človek príde na to, ako správne pohárik založiť, aby netiekol, a zvykne si na manipuláciu s ním. Ale istým spôsobom (nielen tým environmentálnym) je to “najčistejšia” pomôcka z trojice vložka, tampón, pohárik.
Treba ešte dodať, že odkedy mám Kiku, tak moje krvácanie je silnejšie, ako som bola zvyknutá (po prvom raze, ktorý ma trochu vystrašil, sa to mierne upravilo, ale stále aj keď výrobca hovorí, že ženám v priemere stačí pohárik vyliať raz za dvanásť hodín, ja si počas najsilnejšieho krvácania musím dať pozor a vylievať každé 2-3). Takže zo začiatku stále, a teraz ešte počas “silných” dní, nosím aj vložku ako poistku. Ale zvyšné dni je to veľmi fajn. S pohárikom sa dá v pohode spať, s rozumným zvážením okolností plávať a aj napriek tomu, že sa ešte stále považujem za “nováčika”, zatiaľ sa mi ho nepodarilo nechtiac pustiť do WC alebo sa obliať.
A tu je zopár praktických rád. V prvom rade, pohárikov je veľa druhov, treba si správne vybrať:
Tu sú stručné inštrukcie, ako pohárik zakladať a vyberať:
Čo by som bola rada vedela dopredu, aby som na to nemusela prísť sama metódou pokus-omyl:
- nezakladajú sa tak ako tampóny. Na rozdiel od tampónov sa naozaj nezasúvajú smerom hore, ale skôr horizontálne smerom dozadu (ako to vidno v tom druhom videu). Rozdiel je aj v tom ako hlboko. Zistila som, že čím ďalej je pohárik zasunutý, tým väčšie riziko, že bude pretekať. Najviac sa mi osvedčilo mať ho tak nízko, ako sa len dá.
- bála som sa odstrihnúť stopku (čo ak ho nebudem vedieť potom vytianuť von?). Ukázalo sa, že je omnoho lepšie ho vyťahovať držiac za samotný pohárik ako za stopku a keď som ju odstrihla, tak mi to dovolilo nosiť ho ešte “nižšie” (= menej pretekania).
- párkrát som ostala prekvapená žltkastou tekutinou, ktorá bola v poháriku nad krvou. Prvá moja myšlienka bola, že som ho asi nemala správne založený a nejako sa mi tam dostal moč (pre mňa je jednoduchšie pohárik vybrať, ak sa predtým vymočím), ale tú som takmer ihneď zavrhla z dvoch dôvodov. Jednak to anatomicky naozaj nie je možné – viem, kde mám vagínu/pohárik a ústie močovodu je kúsok inde a za druhé, nemalo to charakteristický pach moču. Neskôr som zistila, že to je to vyseparovaná zložka krvi a dôvod prečo sa objavovala iba občas bol ten, že keď som pohárik vylievala často, tak sa krv nestihla usadiť. Keď som ho však mala dlhšie, tak mala na to dostatok času.
Negatíva?
- Najlepšie sa s ním manipuluje na WC, ktoré má v dosahu záchodovej misy aj umývadlo (u nás doma alebo niektoré toalety v škole). Párkrát som už však bola v situácii, že som nemohla pohárik pred opätovným založením umyť (kabínkové WC, kde sú spoločné umývadlá) a tak som ho len utrela toaletným papierom a umyla pri najbližšom vyberaní. Nemám s tým problém, ale viem si predstaviť, že toto môže niektoré užívateľky dosť odradiť.
- “Humus faktor”. Osobne mi telesné tekutiny nepripadajú hnusné, ale stretla som sa s reakciou, že ako môžem takto narábať s vlastnou krvou… Odpoveď: jednak väčšinou do kontaktu s krvou ani neprídem, v prípade, že áno, tak koža je veľmi dobre umývateľná a na rozdiel od vložiek alebo tampónov, nie je prítomný ani ten charakteristický pach oxidujúcej krvi, keď ostanú založené dlhšie.
- “Rozťahovanie”. Toto je opäť individuálny pocit, ale pohárik je pružný a telu sa prispôsobí. Dostala som aj upozornenie, aby som nedvíhala ťažké veci, vtedy keď mám pohárik, lebo že to môže mať nepriaznivý dopad na svaly panvového dna (to je dôvod prečo ho odborníčka Christine Kent veľmi neodporúča). Myslím si však, že toto je na osobné zváženie a mňa to od používania pohárika neodradilo.
Takže toľko. Ak máte nejaké ďalšie otázky alebo budete skúšať, dajte vedieť.
Autor Iva, July 23, 2010 Odkedy sme boli na farme, kde vyrábajú javorový sirup, som sa chcela naučiť robiť americké palacinky (oni to síce volajú palacinky, ale sú to skôr také lievance a to, čo my voláme palacinky, sú pre nich crépes). Tu je jednoduchý a rýchly recept, ktorý sa mi osvedčil (výsledok je výrazne lepší ako palacinky v prášku, ktoré sme raz kúpili na porovnanie).
1 1/2 šálky múky (zmes hladkej a polohrubej)
3 1/2 čl prášku do pečiva
1 čl soli
1 pl cukru
1 1/4 šálky mlieka
1 vajce
3 pl roztopeného masla
Všetko do hladka vymiešame v mise. Nalievame na rozohriatu panvicu po zhruba 1/4 šálky na jednu palacinku. Opečieme do zlatista z obidvoch strán a podávame s javorovým sirupom alebo rozmixovaným ovocím.
Autor Iva, July 22, 2010 Flux je krásne anglické slovo. Slovník hovorí, že to znamená tok, prúd, plynutie, neustála zmena, obdobie neistoty. Toto všetko spolu je presne to, kde sa momentálne nachádzame. (Trochu mi to pripomína Herbertovu Dunu. Nepamätám si presné slová, ale tiež sa tam v urÄitom momente hovorí o prelínajúcich sa budúcnostiach a o tom, ako si z nich vybraÅ¥. Kto ste ešte Dunu neÄítali, šup, šup do toho.)
Continue reading Flux
Autor Iva, July 18, 2010  S Kikinými prvými narodeninami som akosi prestala písaÅ¥ jej každomesaÄné pokroky. Neviem, Äi to je tým, že sa jej už Äas meria na roky a nie na mesiace, alebo nieÄím iným, ale bez ohľadu na to, Äím to je, tu je zopár obrázkov a slov o tom, ako jej ide leto.
Continue reading Tak ide leto
Autor Iva, July 14, 2010 KeÄ som s týmto blogom pred skoro štyrmi rokmi zaÄínala, tak som o blogovaní nevedela niÄ. Vybrala som si na to software Joomla!, lebo mi ho odporúÄali, nevedela som, aké sú iné možnosti, a tento sa zdal byÅ¥ ok. Ukázalo sa, že to nebola šÅ¥astná voľba.
Veľa vecí dokáže a ja ani zÄaleka nevyužívam jeho schopnosti naplno, ale jeho sila je práve v tom, Äo nepotrebujem. A naopak, jednoduché veci, ktoré by som chcela v ňom neviem urobiÅ¥. Napríklad:
- KeÄ nieÄo zaradím do kategórie vľavo (cestovanie, knihy, recepty, Kika), tak sa to už nedá daÅ¥ do archívu a naopak. Ja by som chcela, aby bolo chronologicky v archíve všetko a okrem toho, aby boli Älánky ešte v kategóriách.
- Archív samotný nie je niÄ moc, lebo ako pribúdajú mesiace, zaÄína byÅ¥ veľmi dlhý. Nedá za však “zbaliÅ¥” po rokoch, tak aby sa až po kliknutí zobrazovali jednotlivé mesiace.
- Chcela by som ku Älánkom dávaÅ¥ aj kľúÄové slová (tags), aby sa podľa nich dalo vyhľadávaÅ¥, ale aj keÄ ich tam môžem daÅ¥, nikde sa nezobrazia a vyhľadávaÅ¥ sa podľa nich nedá.
- Vyhľadávanie ani zÄaleka nefunguje tak, ako by Älovek Äakal… toto je téma sama o sebe.
- Joomla! nemá vlastné komentáre a tie, ktoré som si externe nainštalovala majú problémy s diakritikou (ako už niektorí z vás zistili) a nevedia sa dobre vysporiadaÅ¥ so spamom.
- Žiadna kontrola pravopisu.
- Vkladanie obrázkov do Älánkov je pomerne pracné, lebo si musím najprv v inom programe upraviÅ¥ veľkosÅ¥ a vyrobiÅ¥ thumbnail.
… a to je len to, Äo ma teraz napadá. Za tie 4 roky toho bolo dosÅ¥. Na tieto problémy existuje krásne riešenie – WordPress, ale…! ALE! Problém je v tom, že nechcem prísÅ¥ o to všetko, Äo som už s pomocou Joomla! napísala. Konvertor (do staršej verzie) WordPress-u síce existuje, ale nevie si poradiÅ¥ s diakritikou (presviedÄala som ho vÄera veÄer niekoľko hodín, ale nedal sa). A keby aj vedel, tak to nerieši všetky tie obrázky a linky, ktoré sú povkladané v Älánkoch. A keby aj riešil, tak by to celé muselo byÅ¥ nainštalované na inej doméne (alebo subdoméne), kým by sa to prelialo a bol by problém s absolútnymi linkami, keÄ som to chcela daÅ¥ naspäÅ¥ na jancigovci.com. A keby aj nebol, tak prídem o galériu a komentáre, lebo tie konvertor neprenesie… preto to veľké ALE!
Pokiaľ nenájdem php experta s veľkým srdcom a týždňom Äasu (žiadneho takého nepoznám ), tak jediná iná možnosÅ¥ ako to celé dostaÅ¥ do WordPress-u je ruÄne-struÄne po jednom Älánku a všetko poopravovaÅ¥. A to je oveľa viac roboty, než sa na prvý pohľad môže zdaÅ¥ a vyžaduje oveľa viac Äasu, ako mám. Takže sú dve možnosti a tým sa dostávam k mojej dileme:
A. Môžem Äalej používaÅ¥ Joomla! tak ako doteraz, pravidelne sa rozÄuľovaÅ¥, Äo všetko mi nefunguje a zabudnúÅ¥, že nejaký WordPress existuje.
B. Môžem zaÄaÅ¥ nový blog vo WordPress-e, možno nieÄo z tohto použiÅ¥, ale v zásade zabudnúÅ¥ na to, Äo som sem popísala.
Ani jedna z týchto možností sa mi nepáÄi. (Áno, ja viem. To sú tie problémy prvého sveta – sú ľudia, ktorí nemajú pitnú vodu a ja tu riešim takéto nezmysly…) Ale Äo s tým?
Autor Iva, July 13, 2010  Nie som veľkým fanúšikom Facebook-u, Twitter-u a podobných, ale jedna sociálna sieť ma predsalen dostala. Goodreads. Je to niečo ako tie ostatné, ibaže sa všetko točí okolo kníh.
Tak či tak som si písala zoznam kníh, ktoré sa raz chystám prečítať (smutné však je, že niekedy pred pár rokmi doňho začalo viac pribúdať, ako z neho odbúdať a dnes obsahuje niekoľko sto kníh – z nich asi len polovica sa mi podarila automaticky naimportovať do Goodreads, musím zistiť, ako tam dostať tú druhú) a ten sa dá takto o kus lepšie manažovať.
Okrem toho tam funguje výmenný obchod, keď za poštovné môžete od niekoho dostať knihu, ktorú si chcete prečítať, alebo nájsť nový domov pre knihy, ktoré už nechcete (asi skôr v rámci USA, ale možno by to išlo aj na Slovensku), diskusné fóra, nuž a aj ten sociálny aspekt – odporúÄania od priateľov, ktorých “poličky” si môžete pozrieť.
A tak sa chcem spýtať, či ste už o tomto počuli, či sa vám to zdá užitočné a či by ste chceli vyskúšať? (Ak áno, tak dajte vedieť, a môžeme byť “priatelia”.)
Mne by sa veľmi páčil aj akýsi “čitateľský krúžok” – členovia raz za mesiac (?) prečítajú rovnakú (zaujímavú) knihu (ktorú si spolu viac/menej demokraticky zvolili) a potom o nej podiskutujú. Takýchto tam samozrejme už beží kopa, ale predtým, než sa do nejakého prihlásim, by som chcela zistiť, či sa mi podarí založiť nejaký s ľuďmi, ktorých poznám. Takže, ak máte niekto záujem, dajte vedieť (e-mail, komentár alebo cez goodreads).
Autor Iva, July 10, 2010 Milá 17-roÄná ja,
v deň, keÄ Ti toto píšem, si síce len o 10 rokov staršia, ale niekedy máš pocit, akoby si bola úplna iná osoba v úplne inom svete. Ak Ti poviem, že si vydatá a máš skonÄenú vysokú školu, tak Ťa asi veľmi neprekvapím. Ale keÄ dodám, koľko cestuješ, že kojíš vyše roÄné dieÅ¥a, bývaš v zahraniÄí a robíš si PhD, tak možno trochu áno. A to ešte ani zÄaleka nie je všetko.
Continue reading List
Autor Iva, July 8, 2010 The Evidence for Evolution by Richard Dawkins, 2009, 470 pages, amazon
I never doubted evolution so you might ask why would I read a book like this. For the same reason why I read Darwin's Origin of Species or plan to read Schrodinger's What is Life? Life, it's origin and development, consciousness, these all fascinate me. And plus, I like the way Dawkins writes (the other book I read by him is The Selfish Gene – highly recommended, too). Yes, he is sarcastic, especially towards those who do not accept evolution, but that's the frustration of someone who've spent a lot of time trying to reason and give arguments only to be met with a brick wall of ignorance of people not willing to look at them.
Continue reading The Greatest Show on Earth

|
|