Také bábo som ešte nestretla

CucámeKeď Kiku vyzdvihujem z jaslí, tak ju tam ešte pred odchodom kojím. Vä荹inou si sadnem na koberec, kde pobehujú/štvornožkujú ostatné deti a kŕmime sa tam. Kikina “spolužiačka” Leah si k nám vtedy často príde len tak sadnúť a to sa stalo aj tento štvrtok. Rozdiel bol v tom, že tam práve vtedy bola aj jej mama a miešala jej fľašu umelého mlieka. Keď zbadala, že mi Leah sedí na kolene, tak ju zavolala k sebe, ale keď potom chvíľu bola zaujatá, malá sa vrátila. Mne to vôbec nevadilo, ale keď si ju mama zase všimla, tak ju prišla zobrať, ospravedlňovala sa a hovorila, že to je asi preto, že Leah cíti moje mlieko. A potom dodala, že ona ju nikdy nekojila, lebo Leah to nechcela. A ja som si zahryzla do jazyka.

Nič, čo by som vtedy povedala by nikomu nepomohlo (jedine možno môjmu svrbeniu na jazyku), tak som bola radšej ticho. Ale myslím si, že každé bábo chce cucať mlieko od mamy. Nie každá mama však má dostatočnú podporu okolia či už v podobe skúsenej sestričky alebo laktačnej konzultantky (nie, nie je to to isté) hneď po pôrode, ktorá pomôže kojenie naštartovať, alebo v podobe rodiny a priateľov, pre ktorých je kojenie prirodzené a pri prvých ťažkostiach nebudú hneď “pomáhať” umelým mliekom (to vôbec nie je pomoc, lebo to mlieko, ktoré bábo vypije z prášku, nevypije od mamy, o to menej mlieka sa bude tvoriť, o to viac bude zase potrebovať z prášku… je asi jasné, kám táto špirála vedie) a podobne.

Kojenie často nie je také ľahké a prirodzené, ako to na prvý pohľad môže vyzerať (napríklad naša kamarátka Lucia by o tom vedela rozprávať!), ale to nie je dôvod sa naň vykašľať. Aby bolo jasné, Leahinu mamu z ničoho neobviňujem. Je mi len smutno, že sama pre seba si to zdôvodnila tým, že malá Leah o jej mlieko nemala záujem. Pravdepodobnejšie sa mi zdá, že možno ju nevedela správne “priložiť”, malá nevedela ako cucať, nebol tam nikto, kto by im ukázal ako na to, z fľašky vždy bez námahy tieklo a bolo po kojení…

Krásne už pred pár mesiacmi o podobnej sabotáži napísala Gina z thefeministbreeder (Tento článok mal taký úspech, že jej “pokazil internet”.):

Je to chyba systému, ktorý zrádza matky a bábätká a sabotuje dobré úmysly matiek. Niekto vám raz povedal, že nemáte mlieko a vy ste mu uverili, pretože vyrastáme v kultúre, ktorá hovorí ženám, že ich telá nie sú dosť dobré skoro na nič iné, iba na to, aby boli hračkami pre mužov. Je ľahké tvoriť mlieko? Nie, nie vždy – ale ani vytvoriť a priniesť dieťa na svet nie je ľahké a to ste zvládli. Zamyslite sa nad tým. Rozmýšľajte silno. Vaše telo vytvorilo celú ľudskú bytosť z dvoch buniek. Vaše telo vykonalo zázrak. Prečo si teda myslíte, že po tom, čo ste vytvorili toto nové stvorenie s orgánmi a tkanivom a tlčúcim srdcom, že zrazu by sa naň vykašľalo, keď príde čas ho nakŕmiť? Jadro problému je v tom, že niekto vo vašom živote pravdepodobne postavil svoju ignoranciu medzi vás a krátko aj dlhodobé zdravie vás a vášho dieťaťa a vy ste mu uverili, lebo ženy sú zvyknuté cítiť sa zahanbene.

Budúci týždeň je svetový týždeň kojenia. Bolo by krásne, keby sa tí, ktorí majú (po matkinom odhodlaní) najväčší vplyv na úspešnosť kojenia – pôrodnice – riadili odporúčaniami UNICEF/WHO, ktoré preukázateľne kojenie podporujú:

1. Mať písomný plán ako podporovať kojenie, s ktorým celý zdravotný personál rutinne prichádza do styku.
2. Školiť zdravotný personál, aby mohli implementovať tento plán.
3. Informovať všetky tehotné ženy o pozitívach kojenia a o tom, ako kojiť.
4. Pomôcť matkám začať kojiť do pol hodiny po pôrode.
5. Ukázať matkám ako kojiť a ako si udržať mlieko aj v prípade, že musia byť oddelené od novorodenca.
6. Nedávať novorodencom žiadnu inú potravu a pitie okrem materského mlieka pokiaľ to nie je nevyhnutné zo zdravotného hľadiska.
7. Praktizovať rooming-in – nechať matky a deti spolu 24 hodín denne.
8. Podporovať kojenie podľa záujmu dieťaťa.
9. Nedávať žiadne cumle.
10. Pomáhať vytvárať podporné skupiny pre dojčiace matky a povedať o nich matkám pri odchode.

(Slovensko malo v roku 2002 takýchto pôrodníc 5 – novšie čísla som nenašla.)

Myšlienky, ktoré treba ší­riť

Hneď na úvod sa ospravedlňujem, lebo sa vás práve chystám okradnúť o kus času. Na svoju obranu však dodám, že ak sa necháte, tak určite nebudete ľutovať.

Každoročne vo februári sa v Californii koná TED konferencia. Účasť je iba na pozvánky a prezentujúci majú zhruba 20 minút na to, aby predniesli to, čo majú na srdci. Témy pokrývajú široký záber, ale čo majú rečníci spoločné je inovácia, kreativita a umenie inšpirovať. Tu je zopár prezentácií, ktoré naozaj stoja za pozretie (a ak vám bude málo, tu je kopa ďalších).

Hans Rosling – nielen to, čo chcete povedať, ale spôsob, akým prezentujete dáta, je veľmi dôležitý:

YouTube Preview Image

Jeff Han – toto bolo pred 4 rokmi čerstvé, dnes je to bežná realita (pre zákazníkov Apple):

YouTube Preview Image

Esther Duflo – tri jednoduché myšlienky, ako bojovať s chudobou:

YouTube Preview Image

Sir Ken Robinson – o talente a o tom, či školy rozvíjajú alebo zabíjajú kreativitu:

YouTube Preview Image

Majora Carter – o environmentálnej spravodlivosti; veľmi pôsobivý je hlavne koniec:

YouTube Preview Image

Tony Robbins – o tom, čo nás ženie dopredu a prečo robíme to, čo robíme:

YouTube Preview Image

Jill Bolte – o tom, aké je to prežiť porážku:

YouTube Preview Image

Jamie Oliver – o tomto som už písala, ale zdá sa mi to dosť dôležité na to, aby som to zopakovala znovu:

YouTube Preview Image

Richard Dawkins – aj jeho som už spomínala - hovorí o ateizme a stvorení sveta:

YouTube Preview Image

Divacup

Pred pár mesiacmi som písala, že som si kúpila Divacup - menštruačný pohárik. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad a tak sa chcem podeliť o svoje skúsenosti. Možno to niekoho namotivuje. (A dodávam, že nie som v kontakte s výrobcom, ani som za napísanie toho článku nedostala žiadnu odmenu, bude to čiste hodnotenie a rady spokojnej užívateľky.)A ešte varovanie: ak nejaký článok obsahuje TMI – viac infomácií než možno chcete vedieť – tak je to tento. Odtiaľto už idete na vlastné riziko.

Je smutné, že som o takých pohárikoch (a iných alternatívach – áno, sú aj iné alternatívy, ale toto bude dosť dlhý článok aj bez nich) nevedela už pred (cca) 15-timi rokmi. Bola som v tom, že vložky a tampóny sú to, čo sa používa, a aj keď som sa neraz zamýšľala nad tým, čo ženy robili pred tým, ako prišli tampóny a nepriepustné vložky, nijako vážne som po tom nepátrala. Ale potom prišla Kika a moja nechuť používať jednorazové plienky a to ma donútilo prehodnotiť aj jednorazové menštruačné produkty a priviedlo k poháriku.

Na začiatku sa mi tá myšlienka zdala trochu divná, ale povedala som si, že za vyskúšanie nič nedám (teda dám toľko, čo pohárik stojí, ale v prípade pozitívneho výsledku “pokusu” sa investícia pomerne rýchlo vráti a v prípade negatívneho aspoň viem, že som sa pokúsila). Po prečítaní skúseností niekoľkých žien som vedela (a aj sa to potvrdilo), že skúšanie bude trvať niekoľko mesiacov. Napriek inštruktáži, to chvíľu trvá, kým človek príde na to, ako správne pohárik založiť, aby netiekol, a zvykne si na manipuláciu s ním. Ale istým spôsobom (nielen tým environmentálnym) je to “najčistejšia” pomôcka z trojice vložka, tampón, pohárik.

Treba ešte dodať, že odkedy mám Kiku, tak moje krvácanie je silnejšie, ako som bola zvyknutá (po prvom raze, ktorý ma trochu vystrašil, sa to mierne upravilo, ale stále aj keď výrobca hovorí, že ženám v priemere stačí pohárik vyliať raz za dvanásť hodín, ja si počas najsilnejšieho krvácania musím dať pozor a vylievať každé 2-3). Takže zo začiatku stále, a teraz ešte počas “silných” dní, nosím aj vložku ako poistku. Ale zvyšné dni je to veľmi fajn. S pohárikom sa dá v pohode spať, s rozumným zvážením okolností plávať a aj napriek tomu, že sa ešte stále považujem za “nováčika”, zatiaľ sa mi ho nepodarilo nechtiac pustiť do WC alebo sa obliať.

A tu je zopár praktických rád. V prvom rade, pohárikov je veľa druhov, treba si správne vybrať:

YouTube Preview Image

Tu sú stručné inštrukcie, ako pohárik zakladať a vyberať:

YouTube Preview Image

Čo by som bola rada vedela dopredu, aby som na to nemusela prísť sama metódou pokus-omyl:

- nezakladajú sa tak ako tampóny. Na rozdiel od tampónov sa naozaj nezasúvajú smerom hore, ale skôr horizontálne smerom dozadu (ako to vidno v tom druhom videu). Rozdiel je aj v tom ako hlboko. Zistila som, že čím ďalej je pohárik zasunutý, tým väčšie riziko, že bude pretekať. Najviac sa mi osvedčilo mať ho tak nízko, ako sa len dá.

- bála som sa odstrihnúť stopku (čo ak ho nebudem vedieť potom vytianuť von?). Ukázalo sa, že je omnoho lepšie ho vyťahovať držiac za samotný pohárik ako za stopku a keď som ju odstrihla, tak mi to dovolilo nosiť ho ešte “nižšie” (= menej pretekania).

- párkrát som ostala prekvapená žltkastou tekutinou, ktorá bola v poháriku nad krvou. Prvá moja myšlienka bola, že som ho asi nemala správne založený a nejako sa mi tam dostal moč (pre mňa je jednoduchšie pohárik vybrať, ak sa predtým vymočím), ale tú som takmer ihneď zavrhla z dvoch dôvodov. Jednak to anatomicky naozaj nie je možné – viem, kde mám vagínu/pohárik a ústie močovodu je kúsok inde a za druhé, nemalo to charakteristický pach moču. Neskôr som zistila, že to je to vyseparovaná zložka krvi a dôvod prečo sa objavovala iba občas bol ten, že keď som pohárik vylievala často, tak sa krv nestihla usadiť. Keď som ho však mala dlhšie, tak mala na to dostatok času.

Negatíva?

- Najlepšie sa s ním manipuluje na WC, ktoré má v dosahu záchodovej misy aj umývadlo (u nás doma alebo niektoré toalety v škole). Párkrát som už však bola v situácii, že som nemohla pohárik pred opätovným založením umyť (kabínkové WC, kde sú spoločné umývadlá) a tak som ho len utrela toaletným papierom a umyla pri najbližšom vyberaní. Nemám s tým problém, ale viem si predstaviť, že toto môže niektoré užívateľky dosť odradiť.

- “Humus faktor”. Osobne mi telesné tekutiny nepripadajú hnusné, ale stretla som sa s reakciou, že ako môžem takto narábať s vlastnou krvou… Odpoveď: jednak väčšinou do kontaktu s krvou ani neprídem, v prípade, že áno, tak koža je veľmi dobre umývateľná a na rozdiel od vložiek alebo tampónov, nie je prítomný ani ten charakteristický pach oxidujúcej krvi, keď ostanú založené dlhšie.

- “Rozťahovanie”. Toto je opäť individuálny pocit, ale pohárik je pružný a telu sa prispôsobí. Dostala som aj upozornenie, aby som nedvíhala ťažké veci, vtedy keď mám pohárik, lebo že to môže mať nepriaznivý dopad na svaly panvového dna (to je dôvod prečo ho odborníčka Christine Kent veľmi neodporúča). Myslím si však, že toto je na osobné zváženie a mňa to od používania pohárika neodradilo.

Takže toľko. Ak máte nejaké ďalšie otázky alebo budete skúšať, dajte vedieť.

Jednoduché americké palacinky

Odkedy sme boli na farme, kde vyrábajú javorový sirup, som sa chcela naučiť robiť americké palacinky (oni to síce volajú palacinky, ale sú to skôr také lievance a to, čo my voláme palacinky, sú pre nich crépes). Tu je jednoduchý a rýchly recept, ktorý sa mi osvedčil (výsledok je výrazne lepší ako palacinky v prášku, ktoré sme raz kúpili na porovnanie).

1 1/2 šálky múky (zmes hladkej a polohrubej)
3 1/2 čl prášku do pečiva
1 čl soli
1 pl cukru
1 1/4 šálky mlieka
1 vajce
3 pl roztopeného masla

Všetko do hladka vymiešame v mise. Nalievame na rozohriatu panvicu po zhruba 1/4 šálky na jednu palacinku. Opečieme do zlatista z obidvoch strán a podávame s javorovým sirupom alebo rozmixovaným ovocím.

Flux

Flux je krásne anglické slovo. Slovník hovorí, že to znamená tok, prúd, plynutie, neustála zmena, obdobie neistoty. Toto všetko spolu je presne to, kde sa momentálne nachádzame. (Trochu mi to pripomína Herbertovu Dunu. Nepamätám si presné slová, ale tiež sa tam v určitom momente hovorí o prelínajúcich sa budúcnostiach a o tom, ako si z nich vybraÅ¥. Kto ste ešte Dunu nečítali, šup, šup do toho.)

Continue reading Flux

Tak ide leto

Kika sa nesie S Kikinými prvými narodeninami som akosi prestala písaÅ¥ jej každomesačné pokroky. Neviem, či to je tým, že sa jej už čas meria na roky a nie na mesiace, alebo niečím iným, ale bez ohľadu na to, čím to je, tu je zopár obrázkov a slov o tom, ako jej ide leto.
 

Continue reading Tak ide leto

Dilema

Keď som s týmto blogom pred skoro štyrmi rokmi začínala, tak som o blogovaní nevedela nič. Vybrala som si na to software Joomla!, lebo mi ho odporúčali, nevedela som, aké sú iné možnosti, a tento sa zdal byÅ¥ ok. Ukázalo sa, že to nebola šÅ¥astná voľba.

 

Veľa vecí dokáže a ja ani zďaleka nevyužívam jeho schopnosti naplno, ale jeho sila je práve v tom, čo nepotrebujem. A naopak, jednoduché veci, ktoré by som chcela v ňom neviem urobiÅ¥. Napríklad:

- Keď niečo zaradím do kategórie vľavo (cestovanie, knihy, recepty, Kika), tak sa to už nedá daÅ¥ do archívu a naopak. Ja by som chcela, aby bolo chronologicky v archíve všetko a okrem toho, aby boli články ešte v kategóriách.

- Archív samotný nie je nič moc, lebo ako pribúdajú mesiace, začína byÅ¥ veľmi dlhý. Nedá za však “zbaliÅ¥” po rokoch, tak aby sa až po kliknutí zobrazovali jednotlivé mesiace.

- Chcela by som ku článkom dávaÅ¥ aj kľúčové slová (tags), aby sa podľa nich dalo vyhľadávaÅ¥, ale aj keď ich tam môžem daÅ¥, nikde sa nezobrazia a vyhľadávaÅ¥ sa podľa nich nedá.

- Vyhľadávanie ani zďaleka nefunguje tak, ako by človek čakal… toto je téma sama o sebe.

- Joomla! nemá vlastné komentáre a tie, ktoré som si externe nainštalovala majú problémy s diakritikou (ako už niektorí z vás zistili) a nevedia sa dobre vysporiadaÅ¥ so spamom.

- Žiadna kontrola pravopisu.

- Vkladanie obrázkov do článkov je pomerne pracné, lebo si musím najprv v inom programe upraviÅ¥ veľkosÅ¥ a vyrobiÅ¥ thumbnail.

… a to je len to, čo ma teraz napadá. Za tie 4 roky toho bolo dosÅ¥. Na tieto problémy existuje krásne riešenie – WordPress, ale…! ALE! Problém je v tom, že nechcem prísÅ¥ o to všetko, čo som už s pomocou Joomla! napísala. Konvertor (do staršej verzie) WordPress-u síce existuje, ale nevie si poradiÅ¥ s diakritikou (presviedčala som ho včera večer niekoľko hodín, ale nedal sa). A keby aj vedel, tak to nerieši všetky tie obrázky a linky, ktoré sú povkladané v článkoch. A keby aj riešil, tak by to celé muselo byÅ¥ nainštalované na inej doméne (alebo subdoméne), kým by sa to prelialo a bol by problém s absolútnymi linkami, keď som to chcela daÅ¥ naspäÅ¥ na jancigovci.com. A keby aj nebol, tak prídem o galériu a komentáre, lebo tie konvertor neprenesie… preto to veľké ALE!

Pokiaľ nenájdem php experta s veľkým srdcom a týždňom času (žiadneho takého nepoznám Frown), tak jediná iná možnosÅ¥ ako to celé dostaÅ¥ do WordPress-u je ručne-stručne po jednom článku a všetko poopravovaÅ¥. A to je oveľa viac roboty, než sa na prvý pohľad môže zdaÅ¥ a vyžaduje oveľa viac času, ako mám. Takže sú dve možnosti a tým sa dostávam k mojej dileme:

A. Môžem ďalej používaÅ¥ Joomla! tak ako doteraz, pravidelne sa rozčuľovaÅ¥, čo všetko mi nefunguje a zabudnúÅ¥, že nejaký WordPress existuje.

B. Môžem začaÅ¥ nový blog vo WordPress-e, možno niečo z tohto použiÅ¥, ale v zásade zabudnúÅ¥ na to, čo som sem popísala.

Ani jedna z týchto možností sa mi nepáči. (Áno, ja viem. To sú tie problémy prvého sveta – sú ľudia, ktorí nemajú pitnú vodu a ja tu riešim takéto nezmysly…) Ale čo s tým?

Dobré čí­tanie?

GoodreadsNie som veľkým fanúšikom Facebook-u, Twitter-u a podobných, ale jedna sociálna sieť ma predsalen dostala. Goodreads. Je to niečo ako tie ostatné, ibaže sa všetko točí okolo kníh.

Tak či tak som si písala zoznam kníh, ktoré sa raz chystám prečítať (smutné však je, že niekedy pred pár rokmi doňho začalo viac pribúdať, ako z neho odbúdať a dnes obsahuje niekoľko sto kníh – z nich asi len polovica sa mi podarila automaticky naimportovať do Goodreads, musím zistiť, ako tam dostať tú druhú) a ten sa dá takto o kus lepšie manažovať.

Okrem toho tam funguje výmenný obchod, keď za poštovné môžete od niekoho dostať knihu, ktorú si chcete prečítať, alebo nájsť nový domov pre knihy, ktoré už nechcete (asi skôr v rámci USA, ale možno by to išlo aj na Slovensku), diskusné fóra, nuž a aj ten sociálny aspekt – odporúčania od priateľov, ktorých “poličky” si môžete pozrieť.

A tak sa chcem spýtať, či ste už o tomto počuli, či sa vám to zdá užitočné a či by ste chceli vyskúšať? (Ak áno, tak dajte vedieť, a môžeme byť “priatelia”.)

Mne by sa veľmi páčil aj akýsi “čitateľský krúžok” – členovia raz za mesiac (?) prečítajú rovnakú (zaujímavú) knihu (ktorú si spolu viac/menej demokraticky zvolili) a potom o nej podiskutujú. Takýchto tam samozrejme už beží kopa, ale predtým, než sa do nejakého prihlásim, by som chcela zistiť, či sa mi podarí založiť nejaký s ľuďmi, ktorých poznám. Takže, ak máte niekto záujem, dajte vedieť (e-mail, komentár alebo cez goodreads).

List

Milá 17-ročná ja,

v deň, keď Ti toto píšem, si síce len o 10 rokov staršia, ale niekedy máš pocit, akoby si bola úplna iná osoba v úplne inom svete. Ak Ti poviem, že si vydatá a máš skončenú vysokú školu, tak Ťa asi veľmi neprekvapím. Ale keď dodám, koľko cestuješ, že kojíš vyše ročné dieÅ¥a, bývaš v zahraničí a robíš si PhD, tak možno trochu áno. A to ešte ani zďaleka nie je všetko.

Continue reading List

The Greatest Show on Earth

The Evidence for Evolution by Richard Dawkins, 2009, 470 pages, amazon

I never doubted evolution so you might ask why would I read a book like this. For the same reason why I read Darwin's Origin of Species or plan to read Schrodinger's What is Life? Life, it's origin and development, consciousness, these all fascinate me. And plus, I like the way Dawkins writes (the other book I read by him is The Selfish Gene – highly recommended, too). Yes, he is sarcastic, especially towards those who do not accept evolution, but that's the frustration of someone who've spent a lot of time trying to reason and give arguments only to be met with a brick wall of ignorance of people not willing to look at them.


Continue reading The Greatest Show on Earth

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...