Vafle

Na veľkú radosť detí sme kúpili vaflovač/sendvičovač a už sme ho párkrát otestovali. Nič profesionálne, ale s výsledkami je všeobecná spokojnosť. Tu sú vafle.

2 a 1/4 šálky (all purpose) múky
1 polievková lyžica prášku do pečiva
3 polievkové lyžice cukru
1/2 čajovej lyžičky soli
1 čajová lyžička mletej škorice
2 vajcia
1/2 šálky oleja
2 šálky mlieka
1 čajová lyžička vanilkového extraktu
ovocie/javorový syrup/med/lekvár/šľahačka/…

Oddelíme žĺtka a bielka. Všetko okrem bielok vymiešame a na záver pridáme sneh z bielok. Do nahriateho vaflovača dávame cesto tak, aby nepokrylo formičky úplne, inak začne vytekať. Ja som formičky nemastila a vafle sa mi nelepili a v pohode sa dali vyberať. Môže to byť olejom v ceste alebo formičkami, takže je možné, že iné vaflovače bude treba trochu mastiť. Pečieme do zlatohneda. Po vybratí nie je dobre ich dávať na vysokú kopu, skôr porozkladať a po chvíli poprekladať, lebo sa “potia”. (Preto ich aj v našej obľúbenej gofri Žilina dávajú chladiť zvisle do mriežky.) Poukladané na sebe by vlhli, neboli zvonku zľahka chrumkavé ale také namočené (soggy, hm?).

A potom už len navrch obľúbené ovocie alebo inú dobrotu.

Pozn:

  • Z tohto množstva mi vyšlo 17/18 vaflí.
  • Ak sa veľmi ponáhľate, bielka netreba oddeľovať. Ale ak nie, tak šľahanie snehu sa vám vráti v podobe kúsok nadýchanejších vaflí.
  • Môj vaflovač počas práce trochu “dymí”. Nehorí, ale voda, ktorá sa odparuje, niekam musí ísť. Netreba panikáriť.
  • Slovo vafle vyzerá veľmi čudne.

Bryndzové halušky

Počas šiestich týždňov na Slovensku sme robili halušky trikrát, bolo treba sa najesť do zásoby. Kým sme boli preč, poslala som Mišovi linku na poľský obchod, aby si aj on mohol dopriať niečo pripomínajúce rodnú hrudu (kúpil si makovník). Keď sme potom prišli naspäť, vybral sa tam opäť, tentokrát po tvaroh, že si prosí tvarohový koláč. Len tak mimochodom som mu povedala, nech skúsi pozrieť aj bryndzu (a oravskú slaninu…), aj keď som tomu nedávala veľké šance. Ale čuduj sa svete, doniesol. Nebola úplne taká, ako sme zvyknutí, ale bola ovčia a bola to bryndza. (Oravskú slaninu nedoniesol, tak som použila plátkovú z našeho obyčajného obchodu.)

5 väčších zemiakov (1 na hlavu plus 1 do rezervy… 🙂 )
~ 500g hladkej/polohrubej múky
2 vajcia
1 a 1/2 čajovej lyžičky soli + soľ do vody na varenie
300g bryndze
200g slaniny
kyslá smotana
zelená cibuľka/pažítka

Zemiaky ošúpeme a nastrúhame na kašu. (Doma na to používam mixér, tu to bola ručná práca.) Pridáme vajcia, soľ a múku. S tou múkou je to také orientačné, záleží ako veľké a ako vodové sú zemiaky. Výsledné cesto by malo byť mazľavé ale husté. Keď zdvihnem varechu, tak z nej odpadávajú kusy cesta. Halušky potom nasádzame do vriacej osolenej vody (Vyberajte z tých najväčších hrncov, kt0ré máte. Čím viac vody, tým lepšie.) pomocou haluškovníka. (Ako sa to oficiálne volá? Sitko na halušky?)

Pomedzi to na panvici pečieme slaninu nakrájanú na kocky, v našom prípade na štvorce.

Keď sa halušky varili 3-4 minúty, treba ich ochutnať a keď už sú, tak ich sitkom, tentokrát už obyčajným, povyberáme a posledné zatúlané zlejeme. Ešte do teplých halušiek vmiešame bryndzu, ktorá sa roztopí a obalí ich. 

Navrch potom slaninu, smotanu, nakrájanú cibuľku alebo pažítku…

Poznámky:

  • Z tohto množstva vyjdú štyri porcie. 
  • V našej rodine majú halušky radi všetci, ale doterajšie skúsenosti ukazujú, že zahraničníci sa na nedívajú veľmi podozrievavo. Zo slušnosti ochutnajú, ale málokomu naozaj chutia. (Isabelle z Ria je asi najsvetlejšia výnimka.) Z časti to má asi na svedomí výrazná chuť bryndze, z časti neforemná mazľavá konzistencia, väčšinou široko-ďaleko nič zelené… musíme si uznať, že toto naše národné jedlo veru nevyzerá veľmi vábne.  
  • Niektorí menej ortodoxní bryndzu zmiešavajú so smotanou, alebo použijú syrokrém. To by u nás doma neprešlo, ale proti gustu… 
  • Zaujímavé, že recepty si tu už zbieram 10 rokov, ale halušky prišli až teraz…

Olaf v chladničke

Nechcelo sa mi začínať s kváskovým chlebom. Už dlho som ho registrovala, minulé leto žartovala s kamarátkou, že či berie kvások na dovolenku. Ale zdalo sa mi, že ja to nejdem ani skúšať, lebo sa mi nechcelo prispôsobovať. Kupovali sme dobrý chlieb z malej pekárne. Predstava, že treba myslieť na to, kedy kvások kŕmiť, myslieť na to, že treba kus dopredu začať, ak chceme mať niekedy chlieb, piecť ho pravidelne a nie len raz za čas… nechcelo sa mi. 

A potom sme sa presťahovali do Ameriky. Pekáreň ďaleko. Začala som chlieb piecť pravidelne. Zo sušených kvasníc, plus-mínus tri hodiny kysnutia.

A keď som už chlieb mala pekne doiterovaný ku mojej aj všeobecnej spokojnosti, prišla pandémia. A časom začali dochádzať kvasnice. Tým dochádzať myslím dochádzať u nás doma, v obchode jednoducho neboli. Tak ale zjavne nie je lepší čas, kedy sa začať učiť kváskovať, ako keď sme zavretí doma ďaleko od svojej najobľúbenejšej pekárne, necestujeme, chlieb už pravidelne pečiem aj tak a fľaštička s kvasnicami sa vyprázdňuje. 

Nasledovalo trochu teoretickej prípravy a potom som namočila do teplej vody za hrsť hrozienok. Nechala som ich v kuchyni stáť v zavretej fľaši pri izbovej teplote 6 dní. Dovtedy vyplávali navrch, voda bola hnedá a bolo v nej vidno trochu bubliniek. (Osadenstvo malo reči, že či vyrábam nejaký magic potion alebo čo z toho bude…) Preliala som všetko cez sitko do misky a vodu potom naspäť do fľaše. Ponúkla osadenstvu, či si niekto trúfa na skysnuté hrozienka (nie).

Do hnedej vody som potom primiešala múku – pšeničnú all purpose, lebo ražnú som v potravinách nenašla. Nevážila som (hlavne preto, že som ani tú vodu nemala odmeranú – asi jeden a pol deci?), ale spravila som z toho takú hladkú riedku kašu. Zavrela som fľašku a tentokrát som ju dala do chladničky. Osadenstvo som poprosila, nech začne rozmýšľať nad menom, lebo že budeme mať onedlho domáce zvieratko. 

Na druhý deň bola vo fľaši kopa malých bubliniek. Kvások žije a dostáva meno. Pečenie chleba padlo zrovna na deň, keď bolo treba ísť aj do obchodu. Nainštruovala som Miša, nech kúpi aj zopár baglov. (Veď čo ak by to nevyšlo?) Chlieb som zamiesila ráno, všetky suroviny ako inokedy, len namiesto sušeného droždia som dala dve lyžice kvásku a nechala ho pri izbovej teplote až skoro do piatej. Ani za ten čas nenarástol tak, ako zvykne chlieb s kvasnicami za tri hodiny, ale večera sa blížila, tak som ho dala piecť aj tak. 

Dorástol v rúre a polovicu z neho sme ešte teplú zjedli v ten večer. Bol trochu iný, ako sme zvyknutí, ale veľmi dobrý.

Aj s teoretickou prípravou, ja som doteraz trochu mimo (= užasnutá) z toho, že sa dá spraviť kysnuté cesto bez droždia. Silným spôsobom to nabúrava moju už pár rokmi pečenia vybudovanú intuíciu. Divné je to, divné. 

Kvasnice som medzičasom kúpila (ďaleko, cestou z výletu), takže aj keby sa Olafovi nedarilo, chlieb bude. Ale idem s ním skúšať nejaký čas spolunažívať a ktovie, možno vydrží aj do popandémie.  

Limetkový koláč

Chcela som kyslé. Nechala som sa inšpirovať odtiaľto. Koláčiky boli výborné, ale nabudúce skúsim ešte ubrať cukor a pridať trochu citrónovej šťavy. (A trochu sa lepia na zuby. Ale s tým neviem, čo spraviť. Deťom ani to nevadilo, veľmi si pochvaľovali. Pripomínalo im to citrónové cukríky s tekutou plnkou.)

cesto:
1 a ¾ šálky all-purpose múky
⅔ šálky cukru
¼ šálky (kukuričného) škrobu
¾ čajovej lyžičky soli
¾ šálky zmäknutého masla

limetková vrstva:
4 vajcia
1 a ⅓ šálky cukru
3 polievkové lyžice múky
nastrúhaná kôra z dvoch (bio) limetiek
⅔ šálky limetkovej šťavy
⅓ šálky mlieka
štipka soli

Malý plech vystelieme papierom na pečenie. Prísady na cesto zmiesime v mise tak, aby neostali veľké kúsky masla. Výsledok nebude cesto, ale pomerne sypká zmes. Vysypeme na plech a rovnomerne uťapkáme. Dáme do chladničky na 30 minút a potom pečieme v rúre vyhriatej na 350F/180C približne 20 minút. 

Kým sa cesto pečie, spravíme polevu. Vymiešame vajíčka, cukor a múku. Pridáme kôru a šťavu z limetiek, mlieko a soľ. Vylejeme na ešte teplé cesto a dáme piecť na 325F/165C na ďalších 20 minút. Po vytiahnutí necháme chladnúť aspoň pol hodinu a až potom krájame.

Zapekané ovsené vločky

Naše deti sa naučili na jednotvárne raňajky: cereálie s jogurtom alebo zaliate mliekom. To je na jednu stranu dobre, lebo sa o svoje hladné brušká bez problémov postarajú, keď sa nám s Mišom nechce ráno vstávať. Na druhú stranu to nie ideál, hlavne preto, že sa snažia vyberať si všeliaké sladené chrumky. Na Slovensku sme zvykli kupovať rôzne musli, ale tu si akosi neviem nájsť tie svoje, tak som sa nechala inšpirovať Lenkou a zapekám ovsáky doma. Občas sa nechám ukecať, aby som do nich na záver primiešala aj kúsky čokolády. 

350g ovsených vločiek
80g masla
3 polievkové lyžice medu
za hrsť nesladeného strúhaného kokosu
za hrsť nakrájaných vlašských orechov
hrozienka a/alebo iné sušené ovocie

Roztopíme maslo.  Zmiešame všetky prísady okrem hrozienok/sušeného ovocia. Vysypeme na plech a pečieme na 170C/340F približne 20 minút. Po desiatich minútach premiešame. Po upečení primiešame hrozienka a nasypeme do nádoby na uskladnenie. 

Chlieb 2.0

Po niekoľkých iteráciách, tu je recept na chlieb, podľa ktorého teraz pečiem (inšpirácia odtiaľto, vďaka Kike za linku). 

3 šálky chlebovej múky
2 šálky celozrnnej múky
1/2 šálky ovsených vločiek (väčšinou obyčajné placaté, ale dávala som aj tieto, chutia tak “orieškovo”)
1/2 šálky flaxseed meal
1/2 čajovej lyžičky sušeného droždia
2 čajové lyžičky soli
3 šálky horúcej (ale nie vriacej) vody
slnečnicové semiačka (nemusia byť)

Všetky prísady dáme do misy a vymiesime. Cesto po chvíli miesenia začne trochu “pukať”. Prikryjeme utierkou a dáme kysnúť na teplé miesto. Po troch hodinách dáme vyhriať rúru na 450F/230C. Malý plech vystelieme papierom a vyklopíme naň vykysnuté cesto. Ak treba, tak mu pomôžeme do bochníkového tvaru. Ostrým nožíkom spravíme navrchu pár zárezov (2-3cm hlboké), aby chlebík nepraskal. Pečieme cca 45 minút.

Poznámky:

  • Ja mám rada chlebovú kôrku, ale keď som chlieb piekla “nasucho”, zdala sa mi príliš hrubá a tvrdá (a deti mi ju nechceli). Kamarátka poradila, že treba piecť vo vlhkom. Osvedčilo sa mi dať malý hrniec s vodou na spodok rúry na celý čas pečenia. Kôrku mám teraz akurát podľa chuti.
  • Ten čas kysnutia je celkom dosť flexibilný – oboma smermi. Dá sa kúsok skrátiť, ale už mi raz cesto ostalo v mise vyše 4 hodiny a všetko bolo ok. 

Čokoládové lávové koláčiky (lava cakes)

Piatkového Valentína sme skoro celého strávili ja s Mišom bez detí. Nepríjemné na tom bolo len to, že to bolo s ďalšími pár stovkami ľudí v rade na DMV (Department of motor vehicles), kde sme sa snažili dostať k vodičákom. Z domu sme odchádzali hneď, ako sme vyprevadili deti ráno do školy a vracali sme sa tak, že som cestou domov písala susedke, nech odchytí deti o tretej po vyučovaní, aby sa nedobíjali do prázdneho domu, že to tesne nestíhame. (A nie, vodičáky zatiaľ nemáme, bude si to vyžadovať ešte jednu návštevu…)

Deťom sme potom oznámili, že namiesto sľúbeného skateboardovania sa ide na nákup, lebo chladnička sa sama nenaplnila, kým sme boli preč. Ale aby nevypukla rýchla vzbura, tak som hneď druhým dychom dodala, že musíme kúpiť aj čokoládu na valentínky, ktoré im chcem večer dať. Zrazu žiadne námietky.

Recept (odtiaľto) odporúčam do zálohy nielen na podobné situácie, ale aj na ohurovanie neočakávaných návštev. 

125g masla
4 polievkové lyžice kakaa
170g horkej čokolády
štipka soli
3 polievkové lyžice cukru
3 vajíčka

Tieto koláčiky sa dajú piecť buď v samostatných mištičkách (lepšie kvôli vyklápaniu), alebo na plechu na muffiny. V každom prípade mištičky alebo plech treba poriadne vymastiť, aby sa nelepili. Vymastené ich môžeme potom ešte trochu vysypať kakaom. Rúru vyhrejeme 450F/230C. 

V mikrovlnke alebo vo vodnom kúpeli roztopíme maslo a nalámanú čokoládu. Potom všľaháme vajíčka, kakao, cukor a soľ. Zmes rozdelíme do misiek a pečieme vo vyhriatej rúre 8 minút (o minútku menej, ak chcete mať lávy viac, o minútku viac, ak ich chcete mať viac prepečené). Po vytiahnutí z rúry necháme ešte minútu postáť a následne vyklopíme. Podávať ich treba hneď, ešte teplé, a to so zmrzlinou/šľahačkou/malinami…

Z tohto množstva mi vyšlo 6 koláčikov. Mišovi a deťom sa ich na prvý kuk zdalo málo, ale keď každý zjedol ten svoj, tak zistili, že sú celkom intenzívne a uznali, že sú rýchle a jednoduché na prípravu, takže keď dostaneme chuť na ďalšie, môžme si ich ľahko spraviť znovu. 

Lasagne

Tento recept mám od švagrinej. Akurát minule, keď som ho hľadala, tak ani za ten svet som ho nevedela nájsť, aj keď samozrejme bol presne tam, kde vždy. Neviem, čo sa vtedy dialo, možno mala moja kuchyňa vtedy chuť variť niečo úplne iné a ja som len tvrdohlavo nerozumela. Tak som vtedy išla po pamäti a povedala si, že ďalší raz spravím elektronický záznam z papierového receptu, o ktorom som matne tušila, že existuje. Nakoniec sa síce našiel aj ten pôvodný, ale snáď Ajke nebude vadiť, ak sa objaví aj tu.

Na paradajkovú omáčku:
trochu oleja
1 veľká cibuľa alebo 2 malé
3 strúčky cesnaku
500g mletého mäsa
350g paradajkovej omáčky alebo mierne zriedeného pretlaku
pokrájané paradajky
2 pokrájané zelené cibuľky
trochu pokrájaných húb (nemusia byť)
čierne korenie
soľ
bazalka
mäta

Na bešamelovú omáčku:
40g masla
40g múky
1 liter mlieka

Ostatné:
surové lasagne
200g postrúhaného syra

Opražíme pokrájanú cibuľu s cesnakom. Pridáme mleté mäso, prípadne huby a dochutíme korením, soľou a bylinkami. Keď je mäso uvarené, pridáme paradajkovú omáčku a za občasného miešania počkáme, kým sa vstrebe. Odstavíme a pridáme cibuľku a paradajky.

V druhom hrnci roztopíme maslo a opečieme na ňom múku. Za stáleho miešania postupne vlejeme mlieko a snažíme sa, aby nevznikli hrudky.

Na dno malého plechu dáme trochu bielej imáčky, poukladáme cestoviny, na ne tretinu červenej mäsovej omáčky a posypeme syrom. Zalejeme bielou omáčkou a opakujeme vrstvy. Končíme cestovinami poliatymi bešamelom. Pečieme 20 minút na 220C.

Poznámky:

  • Oplatí sa plech pred pečením zakryť alobalom a odokryť na posledných 5 minút. Bez neho bývajú najvrchnejšie cestoviny trochu chrumkavé (ako na mojom obrázku).
  • Niektorí ľudia cestoviny pred ukladaním do plechu varia alebo aspoň oblejú horúcou vodou. Na tento recept (ak naozaj použijete liter mlieka a teda sa má čo vstrebávať) to netreba. O hrniec (a príslušnú robotu) menej.
  • Aj keď ste už hladní, nechajte ich 15 minút postáť, keď ich vytiahnete z rúry predtým, ako sa do nich pustíte. Okrem iného budú trochu viac držať pohromade a lepšie sa naberať.
  • Toto je jedno z tých jedál, ktoré o kus lepšie chutia ako vyzerajú. 
  • vegetariánska verzia

Cuketový chlebík/muffiny

Cukety vľavo, cukety vpravo, cukety v špajzi. Už zase sme mali placky, takže bolo treba vyskúšať niečo nové. Po vzore mrkvového koláča, prichádza jeho cuketová verzia. 

3 vajcia
3/4 šálky oleja alebo roztopeného masla
1 a 1/4 šálky (hnedého) cukru
1 vanilkový cukor
2 čajové lyžičky škorice
1 prášok do pečiva
1/2 lyžičky sódy bikarbóny
1 čajová lyžička soli
~ dve malé cukety
3 šálky hladkej múky

Cuketu ošúpeme, nastrúhame na pásiky (tak ako jablká). Posypeme soľou. Pomiešame a necháme chvíľku postáť. Keď pustí vodu, výžmýkame koľko sa dá. Ostať by mali zhruba dve šálky pomerne suchej cukety. 

Dáme vyhriať rúru na 200 stupňov. Primiešame všetky ostatné prísady a nalejeme do dvoch vymastených a múkou vysypaných foriem na srnčí chrbát, alebo do muffinových košíčkov. Mne z tohto množstva vyšla jedna forma a 9 košíčkov. Muffiny pečieme cca 20 minút, chlebík 30-35, kým nie sú pekné, hnedé, napuchnuté a na zapichnuté špáratko sa už nelepí cesto.  

Dali by sa ešte pridať orechy alebo sušené ovocie, ale deti si pochvaľovali aj bez toho. A nabudúce asi ešte uberiem cukru.

Jahodové pagáčiky (biscuits)

Minulú sobotu sme dostali debničku jahôd. Takých tesne za. Lekvár som už mala uvarený týždeň predtým, tak sme ich najprv jedli, potom sme ich pili s vodkou. A trochu som použila aj na tieto biscuits, ktoré som už dávno chcela vyskúšať, ale čakala som na prezreté domáce jahody.

560g hladkej múky
1 prášok do pečiva
1 lyžička sódy bikarbóny
100g cukru
1 lyžička soli
170g masla 
300g veľmi dozretých jahôd
480ml šľahačkovej smotany

Vyhrejeme rúru na 220C.

Premiešame v mise všetky suché prísady. Pridáme nakrájané maslo, trochu to prstami podrvíme. Netreba, aby cesto malo úplne homogénnu konzistenciu, stačí, aby tam neboli veľké hrudky masla. Pridáme nakrájané jahody a premiešame. Na záver vlejeme šľahačku a premiešame znovu. Môžme aj mierne pomiesiť rukami, ale v zásade čo najmenej, aby jahody neboli na kašu.

Poriadne pomúčime pracovnú plochu, cesto vyvaľkáme na 1.5 – 2cm a vykrajujeme cca 5cm kruhy. Poukladáme ich na papierom vystlatý plech. Keď znovu vymiesime zvyšky po prvom vykrajovaní, jahody už budú značne unavené a cesto bude lepkavé. Treba to nejako zvládnuť, na chuti to ničomu neuberie. Z tohto množstva vyšlo koliesok na dva veľké plechy.

Pečieme 12-15 minút. Podávame trochu teplé. Ideálne na raňajky s maslom alebo kyslou smotanou. Nie sú to úplne koláče, sú viac chlebovité ako sladké. Perfektné.