Medové rezy

Tento koláč robievala na špeciálne príležitosti moja babička. Po nej prevzali štafetu teta a švagriná, čo je výborné, len potom keď som si pýtala recept, že skúsim aj ja, tak som dostala dva mierne odlišné zoznamy prísad. Ale ako som hovorievala študentom a študentkám na pravdepodobnosti, keď sme sa rozprávali o strednej hodnote, “expect the mean”. Spriemerovala som a aj keď esteticky na tetu a švagrinú nemám, chuťovo to dopadlo dobre.

Naša príležitosť na medové rezy boli zimné prázdniny + daždivé ráno + pozvanie na strávenie Silvestra s kamarátmi. Kika pomáhala a pomedzi to nafotila toľko fotiek, že by vyšlo aj na fotorecept, len ešte musíme dotrénovať zaostrovanie. Takže zatiaľ len týchto pár.    

na cesto
150g cukru
2 polievkové lyžice medu
100ml mlieka
70g masla
1 vajce
1 čajová lyžička sódy bikarbóny
600g hladkej múky

na plnku
500ml mlieka
1 zlatý klas alebo vanilkový puding
250g masla
200g práškového cukru
kyslý džem

na polevu
100g horkej čokolády 
80g masla

Najprv z mlieka a zlatého klasu uvaríme hustý puding. Dáme chladnúť.

V hrnci nad vodným kúpeľom zmiešame všetky suroviny na cesto okrem múky. Vypneme a pridáme múku. Rukami vymiešame hladké cesto. Rozdelíme na 4 rovnaké časti a necháme ich v mise nad hrncom s teplou vodou, aby nezačali (kvôli medu) tuhnúť.

Cestá po jednom rozvaľkáme a každý plát pečieme osobitne na papieri na pečenie z opačnej strany plechu na 180C/350F cca 5-7 minút. Pláty zošuchneme z plechu čo najskôr po upečení, lebo po vychladnutí sa zvyknú lámať.

Dokončíme plnku: zmiešame maslo s cukrom a pridáme vychladnutý puding. Vyšľaháme do hladka.

Koláč vrstvíme na plech alebo dosku, na ktorých ho budeme vedieť dať potom do chladničky. Najprv plát cesta, polovicu plnky, plát cesta, džem, plát cesta, druhú polovicu plnky, plát cesta. Navrch dáme jeden z použitých papierov na pečenie, zaťažíme po celej ploche a necháme odstáť v chladničke. 

Po pár hodinách alebo na druhý deň nad parou roztopíme čokoládu s maslom, natrieme na koláč a necháme vychladnúť.

Krémeš

Krémeše zvyknú mať dve vrstvy: jednu pudingovú a druhú šľahačkovú. Tento má len jednu kombinovanú, takže sa ľahšie a rýchlejšie robí. A chutí lepšie ako z cukrárne.

~500g lístkové cesto
1 šálka (200g) krupicového cukru
8 polievkových lyžíc (65g) kukuričného škrobu (alebo dva vanilkové pudingy)
1/4 čajovej lyžičky soli
2 čajové lyžičky vanilkového extraktu
3 vajcia
1 šálka (250 ml) mlieka
2 šálky (500 ml) šľahačky
4 polievkové lyžice (60g) masla

Z lístkového cesta vyvaľkáme dva pláty. Poriadne ich popicháme vidličkou. Pri pečení majú snahu puchnúť, čo znamená, že sa potom ťažko rovnomerne natierajú. Trik je zaťažiť ich (napr. dať na cesto papier na pečenie a naň ďalší plech). Pečieme na 375/190C asi 20 minút. Potom dáme preč vrchný plech a papier a pečieme do zlatohneda ešte ďalších 10 minút.  

Ak sa dá, tak preventívne dáme jedno cesto do malého hlbokého plechu (ja som kúsok odkrojila po stranách a zmestilo sa mi do plechu 9 x 13 in), aby puding nevytekal po stranách. Pomôže, ak plech najprv vystelieme papierom alebo alobalom, lebo potom sa budú dať krémeše vytiahnuť a ľahšie krájať.

V hrnci zmiešame škrob, cukor a soľ. Po jednom vmiešame vajcia a potom vanilkový extrakt. Ďalej za stáleho miešania prilievame mlieko, tak aby sa netvorili hrudky a na záver šľahačku. Potom hrniec dáme na mierny oheň a za stáleho miešania varíme, kým puding nezačne hustnúť. Keď začne bublať, vypneme oheň a vmiešame maslo tak, aby sa roztopilo. Hneď nalejeme na spodné cesto. Vrchné cesto nakrájame na štvorčeky a poukladáme na puding.

Dáme do chladničky stuhnúť na aspoň 4 hodiny. Ortodoxní krémešníci ho môžu ešte posypať práškovým cukrom alebo poliať čokoládou, ale to už ja nerobím.

Brusnicovo-citrónový koláč

Brusnicový okrúhly koláč na deň vďakyvzdania bol fajn, len ho bolo málo. Ale brusníc bolo našťastie dosť, takže som skúsila ešte jeden iný. Tento je kyslý, ale takým dobrým spôsobom. 

na brusnicovú vrstvu:
1 balík/350g čerstvých alebo mrazených brusníc
3/4 šálky/150g krupicového cukru
nastrúhaná kôra z 2 alebo 3 citrónov

na cesto:
1 a 1/2 šálky/190g múky
1/3 šálky/65g krupicového cukru
1 čajová lyžička soli
1 čajová lyžička vanilkového extraktu
1 a 1/2 stick/170g roztopeného masla 

na citrónovú vrstvu:
1 šálka/200g krupicového cukru
1/4 šálky/30g múky
štipka soli
3 vajcia
šťava z 2 alebo 3 citrónov (asi 1/2 šálky)

Uvaríme brusnice s cukrom, 3 polievkovými lyžicami vody a citrónovou kôrou na taký lekvár – asi 10 minút. Necháme chladnúť. Vystelieme plech papierom na pečenie. V mise zmiesime všetky prísady na cesto a prstami rovnomerne roztlačíme na plech. Pečieme na 350F/180C 17-20 minút, kým nezačne zľahka hnednúť na okrajoch.  

Kým sa cesto pečie, pripravíme citrónovú vrstvu. Premiešame cukor s múkou a soľou. Zľahka vmiešame vajíčka. Pridáme citrónovú šťavu a opäť miešame len koľko najmenej treba, aby sa všetko spojilo. 

Na upečené cesto natrieme brusnicovú zmes a potom navrch opatrne nalejeme citrónovú tak, aby vznikli dve vrstvy. Plech vrátime do rúry a pečieme ešte približne 20 minút, kým citrónová vrstva nestuhne. Najskôr necháme vychladnúť vonku a potom dáme plech do chladničky aspoň na 2 hodiny. Krájame stuhnuté. 

pozn.: Ten koláč na obrázku je z dvojnásobnej dávky. Skoro mi vytiekol z plechu. Nabudúce spravím predsalen iba z jednej dávky a dám ho do hlbšieho plechu s polovičnou plochou.

Brusnicový koláč (tart)

Nuž, Thanksgiving… Zákusok po moriakovej večeri vraj má byť pumpkin pie. Problém je v tom, že ani mne, ani deťom nechutí. Možno sme ešte nejedli dobrý pumpkin pie a niekedy zmeníme názor, ale zatiaľ bolo treba na deň vďakyvzdania vymyslieť iný koláč. Ukázalo sa, že susedka tiež nemá rada tekvicový a že na Thanksgiving robí tento. Brusnice zneli sľubne, tak sme vyskúšali.

na cesto:
1 a 1⁄4 šálky/180g mletých orechov
1 šálka/125g múky
1⁄4 čajovej lyžičky soli
1⁄2 šálky/110g cukru
6 polievkových lyžíc/90g masla

na brusnicovú plnku:
1 balík/340g brusníc
1 šálka/220g cukru
kôra a šťava z 1 pomaranča (asi 1/2 šálky)
1 stick/110g masla
2 vajcia + 2 žĺtky

Vymiešame maslo s cukrom, pridáme orechy, múku a soľ. Ak je zmes príliš drobivá, pridáme ešte trošku studenej vody. Prstami cesto uťapkáme do okrúhlej formy (~25cm) a popicháme vidličkou. Dáme do mraziaka aspoň na 30 minút (ale pokojne aj na pár dní).

Zohrejeme rúru na 350F/180C a vychladené cesto pečieme približne 15 min, kým nebude svetlohnedé. Kým sa cesto pečie a chladne, pripravíme brusnicovú plnku. Do malého hrnca dáme brusnice, cukor, pomarančovú kôru a šťavu. Varíme na miernom ohni, až kým brusnice nepopraskajú a nezmäknú na taký lekvár (~10 min). Kým je to ešte teplé, vložíme maslo a necháme rozpustiť. 

V mise trochu rozšľaháme vajíčka a bielka a postupne vmiešame brusnicovú zmes. Vrátime všetko do hrnca a varíme ešte ďalších zhruba 10 minút na miernom ohni, kým zhustne a začne bublať. Necháme vychladnúť. Nalejeme na upečené cesto a zarovnáme. Pečieme na 350F/180C ešte 10 minút. 

pozn.: V pôvodnom recepte je, že uvarené brusnice treba rozmixovať a prepasírovať cez jemné sitko, aby sme dostali hladkú tekutinu. Ja som nemala mixér a nechcelo sa mi špiniť sitko (a vyhadzovať to, čo by ostalo). Tak som ich len popučila a nechala tak. Esteticky to síce nie je úplne ono, ale chuťovo žiadna ujma. Tie pekne hladké koláče na poslednom obrázku sú susedkine.

Vafle

Na veľkú radosť detí sme kúpili vaflovač/sendvičovač a už sme ho párkrát otestovali. Nič profesionálne, ale s výsledkami je všeobecná spokojnosť. Tu sú vafle.

2 a 1/4 šálky (all purpose) múky
1 polievková lyžica prášku do pečiva
3 polievkové lyžice cukru
1/2 čajovej lyžičky soli
1 čajová lyžička mletej škorice
2 vajcia
1/2 šálky oleja
2 šálky mlieka
1 čajová lyžička vanilkového extraktu
ovocie/javorový syrup/med/lekvár/šľahačka/…

Oddelíme žĺtka a bielka. Všetko okrem bielok vymiešame a na záver pridáme sneh z bielok. Do nahriateho vaflovača dávame cesto tak, aby nepokrylo formičky úplne, inak začne vytekať. Ja som formičky nemastila a vafle sa mi nelepili a v pohode sa dali vyberať. Môže to byť olejom v ceste alebo formičkami, takže je možné, že iné vaflovače bude treba trochu mastiť. Pečieme do zlatohneda. Po vybratí nie je dobre ich dávať na vysokú kopu, skôr porozkladať a po chvíli poprekladať, lebo sa “potia”. (Preto ich aj v našej obľúbenej gofri Žilina dávajú chladiť zvisle do mriežky.) Poukladané na sebe by vlhli, neboli zvonku zľahka chrumkavé ale také namočené (soggy, hm?).

A potom už len navrch obľúbené ovocie alebo inú dobrotu.

Pozn:

  • Z tohto množstva mi vyšlo 17/18 vaflí.
  • Ak sa veľmi ponáhľate, bielka netreba oddeľovať. Ale ak nie, tak šľahanie snehu sa vám vráti v podobe kúsok nadýchanejších vaflí.
  • Môj vaflovač počas práce trochu “dymí”. Nehorí, ale voda, ktorá sa odparuje, niekam musí ísť. Netreba panikáriť.
  • Slovo vafle vyzerá veľmi čudne.

Bryndzové halušky

Počas šiestich týždňov na Slovensku sme robili halušky trikrát, bolo treba sa najesť do zásoby. Kým sme boli preč, poslala som Mišovi linku na poľský obchod, aby si aj on mohol dopriať niečo pripomínajúce rodnú hrudu (kúpil si makovník). Keď sme potom prišli naspäť, vybral sa tam opäť, tentokrát po tvaroh, že si prosí tvarohový koláč. Len tak mimochodom som mu povedala, nech skúsi pozrieť aj bryndzu (a oravskú slaninu…), aj keď som tomu nedávala veľké šance. Ale čuduj sa svete, doniesol. Nebola úplne taká, ako sme zvyknutí, ale bola ovčia a bola to bryndza. (Oravskú slaninu nedoniesol, tak som použila plátkovú z našeho obyčajného obchodu.)

5 väčších zemiakov (1 na hlavu plus 1 do rezervy… 🙂 )
~ 500g hladkej/polohrubej múky
2 vajcia
1 a 1/2 čajovej lyžičky soli + soľ do vody na varenie
300g bryndze
200g slaniny
kyslá smotana
zelená cibuľka/pažítka

Zemiaky ošúpeme a nastrúhame na kašu. (Doma na to používam mixér, tu to bola ručná práca.) Pridáme vajcia, soľ a múku. S tou múkou je to také orientačné, záleží ako veľké a ako vodové sú zemiaky. Výsledné cesto by malo byť mazľavé ale husté. Keď zdvihnem varechu, tak z nej odpadávajú kusy cesta. Halušky potom nasádzame do vriacej osolenej vody (Vyberajte z tých najväčších hrncov, kt0ré máte. Čím viac vody, tým lepšie.) pomocou haluškovníka. (Ako sa to oficiálne volá? Sitko na halušky?)

Pomedzi to na panvici pečieme slaninu nakrájanú na kocky, v našom prípade na štvorce.

Keď sa halušky varili 3-4 minúty, treba ich ochutnať a keď už sú, tak ich sitkom, tentokrát už obyčajným, povyberáme a posledné zatúlané zlejeme. Ešte do teplých halušiek vmiešame bryndzu, ktorá sa roztopí a obalí ich. 

Navrch potom slaninu, smotanu, nakrájanú cibuľku alebo pažítku…

Poznámky:

  • Z tohto množstva vyjdú štyri porcie. 
  • V našej rodine majú halušky radi všetci, ale doterajšie skúsenosti ukazujú, že zahraničníci sa na nedívajú veľmi podozrievavo. Zo slušnosti ochutnajú, ale málokomu naozaj chutia. (Isabelle z Ria je asi najsvetlejšia výnimka.) Z časti to má asi na svedomí výrazná chuť bryndze, z časti neforemná mazľavá konzistencia, väčšinou široko-ďaleko nič zelené… musíme si uznať, že toto naše národné jedlo veru nevyzerá veľmi vábne.  
  • Niektorí menej ortodoxní bryndzu zmiešavajú so smotanou, alebo použijú syrokrém. To by u nás doma neprešlo, ale proti gustu… 
  • Zaujímavé, že recepty si tu už zbieram 10 rokov, ale halušky prišli až teraz…

Olaf v chladničke

Nechcelo sa mi začínať s kváskovým chlebom. Už dlho som ho registrovala, minulé leto žartovala s kamarátkou, že či berie kvások na dovolenku. Ale zdalo sa mi, že ja to nejdem ani skúšať, lebo sa mi nechcelo prispôsobovať. Kupovali sme dobrý chlieb z malej pekárne. Predstava, že treba myslieť na to, kedy kvások kŕmiť, myslieť na to, že treba kus dopredu začať, ak chceme mať niekedy chlieb, piecť ho pravidelne a nie len raz za čas… nechcelo sa mi. 

A potom sme sa presťahovali do Ameriky. Pekáreň ďaleko. Začala som chlieb piecť pravidelne. Zo sušených kvasníc, plus-mínus tri hodiny kysnutia.

A keď som už chlieb mala pekne doiterovaný ku mojej aj všeobecnej spokojnosti, prišla pandémia. A časom začali dochádzať kvasnice. Tým dochádzať myslím dochádzať u nás doma, v obchode jednoducho neboli. Tak ale zjavne nie je lepší čas, kedy sa začať učiť kváskovať, ako keď sme zavretí doma ďaleko od svojej najobľúbenejšej pekárne, necestujeme, chlieb už pravidelne pečiem aj tak a fľaštička s kvasnicami sa vyprázdňuje. 

Nasledovalo trochu teoretickej prípravy a potom som namočila do teplej vody za hrsť hrozienok. Nechala som ich v kuchyni stáť v zavretej fľaši pri izbovej teplote 6 dní. Dovtedy vyplávali navrch, voda bola hnedá a bolo v nej vidno trochu bubliniek. (Osadenstvo malo reči, že či vyrábam nejaký magic potion alebo čo z toho bude…) Preliala som všetko cez sitko do misky a vodu potom naspäť do fľaše. Ponúkla osadenstvu, či si niekto trúfa na skysnuté hrozienka (nie).

Do hnedej vody som potom primiešala múku – pšeničnú all purpose, lebo ražnú som v potravinách nenašla. Nevážila som (hlavne preto, že som ani tú vodu nemala odmeranú – asi jeden a pol deci?), ale spravila som z toho takú hladkú riedku kašu. Zavrela som fľašku a tentokrát som ju dala do chladničky. Osadenstvo som poprosila, nech začne rozmýšľať nad menom, lebo že budeme mať onedlho domáce zvieratko. 

Na druhý deň bola vo fľaši kopa malých bubliniek. Kvások žije a dostáva meno. Pečenie chleba padlo zrovna na deň, keď bolo treba ísť aj do obchodu. Nainštruovala som Miša, nech kúpi aj zopár baglov. (Veď čo ak by to nevyšlo?) Chlieb som zamiesila ráno, všetky suroviny ako inokedy, len namiesto sušeného droždia som dala dve lyžice kvásku a nechala ho pri izbovej teplote až skoro do piatej. Ani za ten čas nenarástol tak, ako zvykne chlieb s kvasnicami za tri hodiny, ale večera sa blížila, tak som ho dala piecť aj tak. 

Dorástol v rúre a polovicu z neho sme ešte teplú zjedli v ten večer. Bol trochu iný, ako sme zvyknutí, ale veľmi dobrý.

Aj s teoretickou prípravou, ja som doteraz trochu mimo (= užasnutá) z toho, že sa dá spraviť kysnuté cesto bez droždia. Silným spôsobom to nabúrava moju už pár rokmi pečenia vybudovanú intuíciu. Divné je to, divné. 

Kvasnice som medzičasom kúpila (ďaleko, cestou z výletu), takže aj keby sa Olafovi nedarilo, chlieb bude. Ale idem s ním skúšať nejaký čas spolunažívať a ktovie, možno vydrží aj do popandémie.  

Limetkový koláč

Chcela som kyslé. Nechala som sa inšpirovať odtiaľto. Koláčiky boli výborné, ale nabudúce skúsim ešte ubrať cukor a pridať trochu citrónovej šťavy. (A trochu sa lepia na zuby. Ale s tým neviem, čo spraviť. Deťom ani to nevadilo, veľmi si pochvaľovali. Pripomínalo im to citrónové cukríky s tekutou plnkou.)

cesto:
1 a ¾ šálky all-purpose múky
⅔ šálky cukru
¼ šálky (kukuričného) škrobu
¾ čajovej lyžičky soli
¾ šálky zmäknutého masla

limetková vrstva:
4 vajcia
1 a ⅓ šálky cukru
3 polievkové lyžice múky
nastrúhaná kôra z dvoch (bio) limetiek
⅔ šálky limetkovej šťavy
⅓ šálky mlieka
štipka soli

Malý plech vystelieme papierom na pečenie. Prísady na cesto zmiesime v mise tak, aby neostali veľké kúsky masla. Výsledok nebude cesto, ale pomerne sypká zmes. Vysypeme na plech a rovnomerne uťapkáme. Dáme do chladničky na 30 minút a potom pečieme v rúre vyhriatej na 350F/180C približne 20 minút. 

Kým sa cesto pečie, spravíme polevu. Vymiešame vajíčka, cukor a múku. Pridáme kôru a šťavu z limetiek, mlieko a soľ. Vylejeme na ešte teplé cesto a dáme piecť na 325F/165C na ďalších 20 minút. Po vytiahnutí necháme chladnúť aspoň pol hodinu a až potom krájame.

Zapekané ovsené vločky

Naše deti sa naučili na jednotvárne raňajky: cereálie s jogurtom alebo zaliate mliekom. To je na jednu stranu dobre, lebo sa o svoje hladné brušká bez problémov postarajú, keď sa nám s Mišom nechce ráno vstávať. Na druhú stranu to nie ideál, hlavne preto, že sa snažia vyberať si všeliaké sladené chrumky. Na Slovensku sme zvykli kupovať rôzne musli, ale tu si akosi neviem nájsť tie svoje, tak som sa nechala inšpirovať Lenkou a zapekám ovsáky doma. Občas sa nechám ukecať, aby som do nich na záver primiešala aj kúsky čokolády. 

350g ovsených vločiek
80g masla
3 polievkové lyžice medu
za hrsť nesladeného strúhaného kokosu
za hrsť nakrájaných vlašských orechov
hrozienka a/alebo iné sušené ovocie

Roztopíme maslo.  Zmiešame všetky prísady okrem hrozienok/sušeného ovocia. Vysypeme na plech a pečieme na 170C/340F približne 20 minút. Po desiatich minútach premiešame. Po upečení primiešame hrozienka a nasypeme do nádoby na uskladnenie. 

Chlieb 2.0

Po niekoľkých iteráciách, tu je recept na chlieb, podľa ktorého teraz pečiem (inšpirácia odtiaľto, vďaka Kike za linku). 

3 šálky chlebovej múky
2 šálky celozrnnej múky
1/2 šálky ovsených vločiek (väčšinou obyčajné placaté, ale dávala som aj tieto, chutia tak “orieškovo”)
1/2 šálky flaxseed meal
1/2 čajovej lyžičky sušeného droždia
2 čajové lyžičky soli
3 šálky horúcej (ale nie vriacej) vody
slnečnicové semiačka (nemusia byť)

Všetky prísady dáme do misy a vymiesime. Cesto po chvíli miesenia začne trochu “pukať”. Prikryjeme utierkou a dáme kysnúť na teplé miesto. Po troch hodinách dáme vyhriať rúru na 450F/230C. Malý plech vystelieme papierom a vyklopíme naň vykysnuté cesto. Ak treba, tak mu pomôžeme do bochníkového tvaru. Ostrým nožíkom spravíme navrchu pár zárezov (2-3cm hlboké), aby chlebík nepraskal. Pečieme cca 45 minút.

Poznámky:

  • Ja mám rada chlebovú kôrku, ale keď som chlieb piekla “nasucho”, zdala sa mi príliš hrubá a tvrdá (a deti mi ju nechceli). Kamarátka poradila, že treba piecť vo vlhkom. Osvedčilo sa mi dať malý hrniec s vodou na spodok rúry na celý čas pečenia. Kôrku mám teraz akurát podľa chuti.
  • Ten čas kysnutia je celkom dosť flexibilný – oboma smermi. Dá sa kúsok skrátiť, ale už mi raz cesto ostalo v mise vyše 4 hodiny a všetko bolo ok.