vracanie – Toto leto sa nám to stalo v aute dvakrát. Obidva razy si sa hystericky rozkričala, lebo si nevedela, čo sa deje. Ukľudniť Ťa bolo zhruba rovnako náročné ako nasledovné čistenie (z toho jedenkrát som ja bola jediný prítomný dospelý, takže to bolo všetko na mne). Jediné pozitívum, ktoré na tom všetkom viem nájsť je, ako vtipne si to nazvala – Kika tu pľuje, Kika sa opľuľa. Zatiaľ to nebudeme riešiť Kinedrilom, akurát dáme pozor na chladenie v aute, aby si nepozerala knižky za jazdy a aby sme nerobili príliš prudké vývrtky. Dúfam, že to bude stačiť.
cena 5-minútovej sprchy – Alebo prečo mamy na materskej smrdia a boja sa sprchovať? Nie, také hrozné to zase nie je. Ale… večer väčšinou bývam taká unavená, že sa mi už do sprchy nechce. Chodím sa potom sprchovať ráno. V praxi to vyzerá tak, že buď Ťa nechám niekde sa hrať a Kuba beriem so sebou do kúpeľne, alebo idete so mnou obidvaja. Ale Murphyho zákony fungujú a Ty potrebuješ ísť na záchod presne vtedy, keď ja namydlená stojím pod vodou. Ty ma aj voláš, lebo záchodovanie sme už (klop klop klop) úspešne zvládli, akurát sa tam zatiaľ nevieš posadiť sama. A tak som už takto zo sprchy vyšla k mláčke na dlážke v spálni, keď si takmer zachránila situáciu šprintom na Kubov nočník. Ale už som Ťa aj zobrala rovno do sprchy, keď to bol ten horší prípad. Zatiaľ som sa ešte neuchýlila k drastickému riešeniu – že moje sprchovanie Ty preventívne presedíš na záchode. Ale od septembra to bude aj tak inak, lebo s rannými odchodmi do škôlky sprchu nebudem stíhať, tak sa asi chtiac-nechtiac budem musieť vrátiť k večernému páchaniu hygieny.
biješ Kubka – Ach, tie Tvoje buchy, buchy. Neviem, čo s nimi.
opakuješ po Kubovi – On vymyslí nejakú hovadinu (trieskanie po stole, napríklad) alebo nejaký nový škrek a Teba nenapadne nič iné, len to s veľkým entuziazmom opakovať. Zaujímavé je, že takto nákazlivé sú len samé blbosti.
stále rozprávaš naopak – Už prešlo obdobie, kedy to bolo vtipné. Čiastočne sme sa vrátili o krok späť a používaš zase tretiu osobu (Tato, obuj Kiku.), niektoré spojenia máš naučené (Prosím si mlieko na pitie.), ale väčšina je stále “naopak” (Ty si mi doniesla puzzle – keď Ty prídeš so svojím puzzle za mnou.)
odmietaš si obliekať dlhé veci – dlhé nohavice, tričká s dlhým rukávom, mikiny… vždy je to boj. Momentálne nie veľmi častý, lebo je leto a je teplo. Akurát som zvedavá, či to porieši prichádzajúci chlad, alebo budeme čím ďalej tým viac zápasiť na túto tému.
hnn, hnn zvuky – Toto by chcelo video. Alebo aspoň nejaký zvukový záznam. Niekedy sa len tak postavíš a začneš vykrikovať. Nám sa zdá, že bez príčiny, pátrame, či Ťa niečo bolí, či treba ísť na WC, či chceš piť… až naveľa, naveľa začneš zase používať slová.
keď kričíš alebo dokola opakuješ to isté – A najhoršie, keď dokola kričíš to isté. Niekedy mám pocit, že Tvoja default hlasitosť je krik a že len občas stíšiš na decibely prijateľné pre zvyšok ľudstva.
všetko Ti nekonečne dlho trvá – Áno, viem, Tvoj čas beží úplne iným tempom, ako ten môj a je na mne, aby som spomalila. Ale to čakanie, kým sa oblečieš, obuješ, naješ, vysedíš na záchode… polovicu svojho života momentálne trávim v čakárni. Jediná moja nádej a dôvod, prečo Ti už so všetkým nepomáham, je, že keď sa to už naučíš, pôjde to všetko aj bezo mňa.
disciplína, respektíve jej absencia – Nechcem Ťa biť, ani dávať do kúta, ani na Teba kričať a vysvetľovanie málokedy zaberá (a takmer vôbec nikdy na prvýkrát). Takže čo mám robiť? Si neskutočne tvrdohlavá (netuším po kom) a dostať do Tvojej hlavy, že niečo nemôžeš alebo nemáš robiť, je pomerne náročné. Prečo nás nikto neučí, ako vychovávať deti?