Som rada, že si už nemusím organizovať svadbu. Nejaké je to dnes iné ako “za našich mladých čias”. Ale poteší ma, keď sme na nejakú svadbu, ktorú organizuje niekto iný, pozvaní.
S Kikou sme sa v sobotu ráno zverili do rúk vizážistky. Pre Kiku to bol prvý ozajstný make-up (keď nepočítame moje halloweenske výtvory) a zhodnotila, že aj keď sa jej páči výsledok, je to príliš veľa roboty na každodenné používanie. S oblečením sme trochu špekulovali, lebo dress code napísaný v pozvánke bol smart casual, ale nakoniec sme sa cítili oblečení primerane.
Užili sme si večer, zatancovali, zjedli kopu dobrých koláčikov. A popriali mladomanželom “lásku, ktorá vydrží dlhšie než zaváraniny v pivnici, trpezlivosť väčšiu než zoznam svadobných výdavkov a hádky maximálne o tom, kto má viac rádtoho druhého.”