life in progress

Obed na Chate pod Chlebom

Aj keď je u nás už jar, na kopcoch je ešte sneh. Cez víkend boli aj Kika aj Kubo preč, nebolo treba nikoho ukecávať na výškové metre, tak sme sa vybrali s Mišom na obed na Chatu pod Chlebom. Snehu už nebolo veľa, ale zišli sa mi aj paličky, aj návleky. Mišo by ocenil mačky, lebo sa trochu šmýkalo. Mám…

ďalej...

Na Slovensku vs v Slovensku

Opäť v piatok na námestí. Tentokrát nebola zima, ani tma. Akurát ľudí bolo málo. Prvá rozprávala Soňa Ferienčíková, bolo počuť, že na takéto verejné prejavy nie je zvyknutá, ale bolo to ľudské, úprimné. Len mi bolo ľúto, že sa Žilina “vyznamenala” – zjavne niekto považoval za potrebné spraviť si plagát a prísť ju ním rozhodiť. Aj ona, aj ľudia zareagovali…

ďalej...

Biela jar

Sneh je už zo záhrady preč, ale znovu je tam bielo: vykukli snežienky, bledule a krokusy. Pre mňa je to fascinujúce, ako sa zjavia, potom zmiznú, zvyšok roka o nich človek nevie, akurát dúfa, že prežili zimu a že sa ukážu znovu. Jar týmto už považujeme za odštartovanú.  

ďalej...

Dolomiti

Minulý rok sa aj mne aj Mišovi veľmi páčilo na lyžovačke v Taliansku, tak sme si povedali, že pôjdeme aj tento rok a ani sme nemuseli veľmi presviedčať ďalších účastníkov expedície. Jedine Kike sa nechcelo ísť, tak sme jej našli lepší program a ostatní sme sa vybrali znovu do Arabby.  Jediný problém bol, že Kubovu bundu sme zabudli doma, prišli…

ďalej...

Tri roky vojny u susedov

Pred tromi rokmi Rusi napadli Ukrajinu. Dnes sa pri tej príležitosti k tomu všetci vyjadrovali (čo samo o sebe Ukrajincom samozrejme nepomôže, ale aspoň nezíde z očí, nezíde z mysle), vrátane zástupcov krajín na valnom zhromaždení OSN. Kyjev a Európske krajiny predložili rezolúciu, ktorá žiada odchod ruských vojsk z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. 93 krajín za, 65 sa…

ďalej...

Rozhľadňa Tábor

Toto bol výlet, ktorý som si síce vymyslela, ale nakoniec som na ňom nebola. Kika sa zasekla a ja som s ňou ostala doma a na vyhliadku nad Kysuckým Novým Mestom išli len chlapi s kamarátmi. Čo už. Snáď sa mi podarí ísť nabudúce.  

ďalej...

V predvečer siedmeho výročia vraždy

Znovu sme mrzli na námestí. Tentoraz bola naozaj zima. Ako prvý rozprával otec Jána Kuciaka. Bez papiera, bez burcovania, jednoducho, pokojne… drsne. (Tu je s ním nedávny rozhovor v podobnom štýle.) Ani jeho to už nebaví. Ale nesmieme nerobiť nič. Šanca je tu vždy. Keď bude dostatok ľudí, musí sa niečo pohnúť.  Rozprával aj maliar Stano Lajda, ktorý prečítal kúsok…

ďalej...

Šarišský hrad

Kubo išiel na matické sústredenie, ale ako to na východniarskom Matiku býva zvykom, zraz bol v Košiciach, vcelku skoro ráno. Zľutovali sme sa nad ním, aby nemusel ísť skorým vlakom, a rozhodli sme sa, že ho odvezieme do Prešova. Ono totiž tá zrazená tlupa účastníkov a vedúcich z Košíc potom išla cez Prešov a Vranov nad Topľou do malej dedinky…

ďalej...

Slová majú moc

Zdravím vás, priatelia, schválne nehovorím “Dobrý večer, priatelia”, pretože toto nie je dobrý večer. Dobrý večer by to bol, keby sme sedeli niekde v teple, niekto doma, niekto v obľúbenom podniku, niekto s šálkou čaju, niekto s pohárom vína, niekto filozofuje s kamarátmi, niekto hrá spoločenskú hru s deťmi, niekto si číta. To by bol dobrý večer. Ale namiesto toho…

ďalej...