10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, dva a pol)

(pred troma mesiacmi)

To, že si znovu v plienkach. Ja viem, to sem podľa správnosti vôbec nepatrí a keď príde ten čas (som si istá, že skôr ako pôjdeš na strednú školu), už ani nebudem vedieť, čo to plienky sú. A snažím sa nedávať Ti to najavo. Ale už som sa tak tešila, keď si tu pobehovala vcelku úspešne bez nich a naozaj neviem, čo sme spravili zle, že si sa zrazu úplne prestala pýtať, keď bolo treba. A lezie mi to na nervy, lebo viem, že to vieš.

To, ako dokážeš jednu vec opakovať dokola, dokola, dokola, dokola, miliónkrát, až mi z toho brnia uši.

Keď prídeme z vonku, tak si jednoducho sadneš na schody a nejdeš domov. Bolo by to celkom zlaté, ako si tam niečo rozprávaš a kým ja zložím všetky veci, prezlečiem sa, prebalím a nakŕmim Kuba, tak domov prídeš. Ale nie keď to je každý. jeden. raz. Prečo Ťa jednoducho neschmatnem pod pazuchu a nevynesiem hore sama? Mám dosť aj inej roboty a nechce sa mi s Tebou kvôli tomuto bojovať.

To, že si tvrdohlavá (po kom asi?) a je problém Ťa ukecať na niečo, čo nechceš robiť.

To, že berieš Kubkovi hračky. Už nie je ďaleko ten čas, keď Ti to začne vracať, ale keď sa spokojne hrá a Ty mu vytrhneš hračku z ruky a pritom o ňu sama ani nemáš záujem, len ju hodíš do kúta. A on sa usilovne doplazí k nejakej ďalšej a Ty si v momente tam a aj druhá hračka je v kúte…

Stále máme problémy s umývaním zubov.

To, že sa snažíš otvárať dvere za jazdy na aute. Áno, zapli sme detskú poistku, takže sa Ti to nepodarí, ale aj tak sa mi to nepáči.

To, že musíš všetko obchytkávať. Na návšteve, na verejných WC, moje veci, do ktorých som Ti povedala, aby si neliezla…

Že mám stále problém nakojiť Kuba, ak si v tej istej miestnosti. Ten malý Ťa zbožňuje. Nebude ani jesť, len aby mohol sledovať, čo práve robíš.

Niekedy je Tvojím jediným cieľom urobiť čo najväčší rámus.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

7 comments to 10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, dva a pol)

  • Ursina

    Hmm, myslim, ze si velmi frustrovana matka. Tiez mam deti, ale nikdy ! som nemala ani najmensiu vnutornu potrebu napisat, co mam na nich najmenej rada. Ja to vlastne neviem nijako definovat …
    Milujem dieta so vsetkymi jeho negativnymi vlastnostami. Napokon, po kom ich asi zdedilo ?

    Na moje slova si spomenies, ked Tvoja dcera bude chodit na strednu. Asi budete mat veeelmi komplikovany vztah. Prepac, ale materinska laska je bezvyhradna. Dieta je samostatny subjekt, ktore treba milovat bez podmienok. A nie vyratat až 10 !!! nedostatkov maleho dietata. Ked Tvojou dcerou bude lomcovat puberta a si precita vsetky tieto znosky svojej nestastnej matky … mozno sa od nej dozvies, aka si.

    Iny uhol pohladu. Ako by si sa citila, keby Tvoja matka vymenovala, co na Tebe nema rada ????

    • Iva

      Nuz ja potrebu mam. Mam potrebu pisat a pisem aj o tom, ako svoje deti milujem a pisem aj o tom, ake je to s nimi niekedy tazke. Druhy diel tohto clanku – 10 veci, ktore mam momentalne najradsej – je este v procese pripravy, ale tie predchadzajuce si v pripade zaujmu mozes pozriet tu:
      http://www.jancigovci.com/tag/10-veci/

      Deti (ziadne a uz vobec nie tie moje) nie su idealni anjelici. Stavanie ich do takej polohy skodi vsetkym. Ludom, ktori este nemaju deti, lebo v urcitom momente budu konfrontovani s realitou – ci uz svojich alebo inych deti. Skodi to rodicom, lebo vela z nich je niekedy frustrovanych a predstava, ze vsetci ostatni maju idealne deti, nie je velmi napomocna. Skodi to aj detom samotnym – robim vsetko pre to, aby tie moje vyrastali s pocitom, ze ich lubim take, ake su, ale urcite ich nebudem vychovavat s tym, ze su dokonale.

      A iny uhol pohladu? To je prave to! Pisem to s tym, ze si to (dufam) raz precitaju. Moja mama uz nanestastie nezije a som velmi smutna, ze sa s nou nemozem porozpravat o tom, ake to pre nu bolo, ked som bola mala – aj tie pozitivne veci aj tie negativne. Dokonca aj teraz by som ocenila, keby o mne niekto napisal, co ma na mne najmenej rad, ale uvitala by som to skor od niekoho, kto ma pozna, ako od niekoho, kto si precital len jeden z vyse 500 clankov uverejnenych na mojom blogu.

      • Katka Borovicka

        Vyborna odpoved. Suhlasim s tebou.

      • zuz

        Aj ja.

        Zatial som v zivote nepoznala nic, co by bolo len cierne alebo len biele. Nikto nie je dokonaly a bezchybny, dieta, partner, kamarat, rodic, ja – mame dobre a krasne vlastnosti/zvyky, a tiez tie horsie. Predstierat, ze tie tmave stranky neexistuju, je len na skodu – pre kazdeho.

        Ja som ovela radsej, ked mi niekto povie, co mu na mne vadi – pretoze ja osobne na sebe stale “pracujem”. A myslim, ze napriklad moj partnersky vztah je lepsi prave preto, pretoze namiesto predstierania, ze neexistuje nic, co nam na tom druhom vadi, sa o tom dokazeme obaja pokojne pozhovarat. A to, ze su veci, ktore nas na tom druhom rozculuju vobec neznamena, ze se nemame nesmierne radi.

        PS. Myslim, ze ked si Kika v 16 rokoch precita, ako sedela na schodoch a odmietala ist domov, skor nez Ive vycitat, aka je krkavcia matka, sa bude smiat 😉

  • DJ

    Mne sa pacis taka aka si, priama otvorena a urcite si tiez nie je dokonala, ale to nie je nikto. Mate krasne deti a rastu pre radost aj starost. Kika je taka aka je casom sa vsetko nauci a ja verim tomu, ze ked tieto Tvoje clanky raz deti budu citat skonstatuju aku maju skvelu mamu. Nie kazda mama je taka obetava a trpezliva ako ty.
    Iny uhol pohladu? Skoda , ze sa cas neda vratit.

  • Tana

    Iva je velmi pokojna, trpezliva mama a pridam aj obetava a milujuca. Na sposobe vychovy a predstavach o vychove, detoch, rodine a zdravi sa jej neda nic vytknut. Jej deti su lucky, ze maju mamu ako Iva. A suhlasim, ze az si tieto clanocky Kika precita tak sa pousmeje. Moje deti sa ma casto pytaju aby som im porozpravala ake boli, co vyparatili a ako ma vytocili ked boli male, a dost sa na tom zabavaju 🙂 Vo vychove ma byt zachovana rovnovaha rodicovskej lasky, pochval a zdravej kritiky a usmernenia. S opicou laskou narobime viac skody ako osohu. Staci si porovnat striktnost nasich starych rodicov a nasich rodicov a castu benevolenciu vo vychove deti dnes. Aky respekt, ohladuplnost voci inym mali starsie generacie a ako si vazili predosle generacie co dosiahli, co si dorobili, co si dopestovali, a ako tazko sa dnes naraba s mladezou, ktora casto nevie najst zmysel v zivote, neberie ohlad na inych ludi a nevazi si co im “spadne do lona”. Mame pred sebou generaciu, v ktorej je zviditelnena problemova skupina, s ktoru sa zle robi v skolach, s ktorou si nevedia rady rodicia, ktorej sa boja rovesnici, lebo nie je predsa v mode dietatu vytknut nedostatky, skritizovat nevhodne konanie ci spravanie a vsetko dostanu bez namahy, takze si toho ani nevazia, nedokazu prijat kritiku, nedokazu sa so svojimi nedostatkami vyrovnat a stanu sa z nich rebeli bez jasneho ciela. Jeden americky psycholog (zhruba pred 15 rokmi?, presne neviem) vyhlasil, ze pozitivna vychova a pestovanie ega dietata, pozitivna pochvala “Good try” s nalepkou smajlika aj za nedostatocny vykon, poskytnutie mu vsetkeho pohodlia bez namahy a bez zodpovednosti (nazval to kult dietata) sa raz tejto spolocnosti vrati ako bumerang (co si myslim, ze na jeho slova uz dochadza).
    Iva len rob to co robis, robis to vyborne 🙂 Si skvela mama.

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.