imagining objects and moments into existence
Ako k nám ráno chodíš do postele. Celú noc by som Ťa tam mať nechcela, ale v polospánku Ťa nad ránom objať a ešte chvíľu nemusieť vstávať je príjemné prebúdzanie. Tvoja bábätkovská vôňa je už dávno preč (aj Kubo už má len trošku), ale taký ten zľahka spotený detský spánok ešte stále cítim. A zohrievaš si u mňa studené nohy….
ďalej...ostatné tu Úplne ma vytáča, keď Kuba na niečo upozorním (Nešpáraj si v nose. Nerozumiem, keď kňučíš, pekne mi to povedz…) on prestane a Ty v tom momente začneš naschvál robiť presne tú istú vec. Gŕŕŕ. Keď si napcháš plné ústa jedla, akoby si sa bála, že Ti niekto zoberie. Ani sa Ti nedá poriadne žuť a pridávaš si ešte…
ďalej...
ako sa chodíš niekedy prilíškať – Pusinkovanie nemáš veľmi rada, takže som si na Teba vymyslela fintu – nedávam pusinky ja Tebe, ale poprosím, aby si dala Ty mne. Ty sa potom zachichoceš a pusu mi dáš. Ale pritúliť sa chodíš rada. zvedavosť – Všetko Ťa zaujíma. Dopravné značky, ako veci fungujú, čo sa bude diať… A nenecháš sa odbyť…
ďalej...už zase to začína – Raz som s tým už praštila. Po návštevách všeliakých doktorov, ktoré k ničom neviedli, sme k nim jednoducho prestali chodiť. Len on ten červík v hlave je hnusný, lebo neodchádza, iba sa niekam na chvíľu zašije a potom zase začne vykukovať. A tak to ideme skúsiť plus mínus odznovu, tentokrát so slovenskými lekármi. V prvom…
ďalej...
Kika, a toto je čo? Rádio. Rádio? A tie vlásky, čo má? To sú také pichliače, ako ježko. Snehuliak (nie, Kika naozaj nepozerala vianočného Dr Who): Balóny celkom fičia v poslednej dobe – asi vďaka tým, čo sme dostali na lyžovačke: A toto – že fľaša. Kleinova?
ďalej...
Úplne sám. Večer to u nás štandardne vyzerávalo tak, že Mišo krpcov osprchoval alebo okúpal. Ja som ich potom dala do pyžama, niečo prečítala, niečo porozprávala. Kubko išiel do svojej postieľky v našej spálni, Kika ešte posledný výlet na WC a tým večerný program končil. No ale takto pred týždňom sa Kubo zaťal a nechcel ísť do svojej postieľky. “Ja…
ďalej...
Že si sa spriatelila s mojím otcom. Chvíľu to trvalo, on bol našťastie trpezlivý, a už ste na tom fajn. Pusinky. Umľaskané, ale sú parádne, keď prídeš, objímeš ma okolo krku a cmukáš mi na líca. Dokonca aj Kubo to od Teba odkukáva a občas opakuje. To, že sa Kubo od Teba učí aj veľa iných vecí. Slová, kreslenie, stavanie…
ďalej...Ďalší príspevok do pravidelnej rubriky. Kika je už týždeň v Senci – pre štrajk učiteľov, preto, že v pondelok som potrebovala ísť na otočku do Bratislavy (detaily budú), pre včerajší vianočný večierok z Mišovej roboty (takto ostal môjmu ocinovi na starosť večer iba Kubko) a preto, že sa tešila na týždeň u babky. Je to prvýkrát, čo bola takto dlho…
ďalej...Ešte musíme dotrénovať, aby ten odčarovaný predmet aj zmizol…
ďalej...
Nenadarmo sa hovorí, že začiatky bývajú ťažké. Tak aj u nás. Prišiel september a s ním sa nám doma objavili traja prváčikovia. A každého niečo trápi. Kubko začal chodiť do jaslí. Prvý týždeň tam bol každý deň približne od ôsmej zhruba do pol tretej. Povedali mi, že ho tam mám nechať hneď od začiatku aj na spanie a ak bude…
ďalej...