imagining objects and moments into existence
ako si sa nám “rozchodila” – Chce to motiváciu, ukecávanie a podobne, ale výsledok je taký, že si sama vyšla na Straník, na Lietavský hrad, na Studenovodské vodopády. Ešte dotrénujeme chodenie po kameňoch a bude z Teba turistka. večerné čítanie a rozprávanie – V poslednej dobe si pred spaním viac čítame ako rozprávame. Rozprávame akurát, keď sme niekde na cestách,…
ďalej...vracanie – Toto leto sa nám to stalo v aute dvakrát. Obidva razy si sa hystericky rozkričala, lebo si nevedela, čo sa deje. Ukľudniť Ťa bolo zhruba rovnako náročné ako nasledovné čistenie (z toho jedenkrát som ja bola jediný prítomný dospelý, takže to bolo všetko na mne). Jediné pozitívum, ktoré na tom všetkom viem nájsť je, ako vtipne si to…
ďalej...
Ako ma držíš za ruku, keď niekam ideme. A keď sa nám držanie trochu pokazí, tak hneď to druhou rukou naprávaš, aby sme sa držali “poriadne” za celé dlane. Taká malá mäkká detská ruka v dlani, to je paráda. Ako ma chodíš objímať a silno ma pritom stisneš. Zvyšky detského vyjadrovania. Mám také tušenie, že toto onedlho skončí. Stále máš…
ďalej...výslovnosť – Ešte nevieš povedať r. To je v poriadku, leblík je fajn. Aj to keď hovoríš w namiesto l. Ale keď nám chceš píliť uši, namiesto r hovoríš z (zebzík), a namiesto l anglické the (thežica, výthet). To sa naozaj nedá počúvať. vymýšľanie s jedlom – Stále si výborný jedák. Ale niekedy ideš jesť, nejdeš jesť, ideš jesť, nejdeš…
ďalej...
tú omáčkovú polievku – keď si pýtala paradajkovú ja som Tvoja práca – mi s úsmevom povedala dáme mu poriadne na zadok – nejakému plyšákovi, keď mu dávala látkovú plienku. Na vysvetlenie: v našej verzii rozprávky o červenej čiapočke vlk nakoniec dostal poriadne na zadok, aby to už nikdy viac neurobil. Zjavne sme sa celkom nepochopili. Ktovie, či si myslí,…
ďalej...
hlášky, ktoré hovoríš – krtečko, toto je perfektná piškótka, Kika je v balíku (= zabalená v uteráku po kúpaní)… Už si ich naozaj musím zapisovať, lebo ich rýchlo zabúdam a je to veľká škoda. výslovnosť – Už to nie je len baby talk, lebo používaš aj “veľké slová”, ale stále je to ešte veľmi detské a nejdú Ti niektoré hlásky…
ďalej...(ďalší príspevok do tejto už pravidelnej štvrťročnej rubriky) boje – Je to boj, keď sa treba nachystať, aby sme išli von. Je to boj, keď už zase máme ísť domov. Je to boj, keď máš ísť na nočník. Je to boj, keď Ťa idem učesať… Je pravda, že súčasť problému je už samotné meno. Ak to (nech už je to…
ďalej...
Kika: Osem prasiatkos. … Kika: Čo bude dnes na večeru? On: Pasta. Kika: A uvaríme aj kefku. … Ja a on v kuchyni, Kika vo vani. Kika: Tato, tato, tato. On sa ide pozrieť, čo sa deje. Kika (prekvapene ale bez akéhokoľvek strachu): Spider. On nechápavo pozerá po stenách. Kika: Kúpe sa tu s Kikou. Vytiahne jej pavúka z vane….
ďalej...
(pred troma mesiacmi) Ako sa učíš. Nasávaš ako taká špongia, všetko naraz. Písmená, číslice, farby, tvary, značky na autách (začalo to – ako inak – Hondou, ale teraz už poznáš Toyotu, Acuru, Mazdu, Mercedes, Chevrolet, Hyundai, BMW, Lexus), ako veci fungujú a na čo sa používajú… Väčšina Tvojich otázok zatiaľ nie je “Prečo?”, ale “A toto je čo?” a “To…
ďalej...(pred troma mesiacmi) To, že si znovu v plienkach. Ja viem, to sem podľa správnosti vôbec nepatrí a keď príde ten čas (som si istá, že skôr ako pôjdeš na strednú školu), už ani nebudem vedieť, čo to plienky sú. A snažím sa nedávať Ti to najavo. Ale už som sa tak tešila, keď si tu pobehovala vcelku úspešne bez…
ďalej...