Ako sme (takmer) odplienkovali prvé dieťa

Tajne (ale kde… vôbec nie tajne) som dúfala, že sa nám podarí Kiku odplienkovať, kým sa narodí Kubo. Predstava dvoch trpaslíkov v plienkach nebola lákavá. A možno by sa nám to aj bolo podarilo, keby sme sa do toho naozaj pustili, ale boli sme príliš leniví (rozumej predstava odplienkovávania bola ešte menej lákavá). Potom, kým bol Kubo čerstvý, sa nám do toho tiež nechcelo, ale s príchodom júla som si povedala, že prišiel ten správny čas.

Len tak na okraj, ukazuje sa, že mať deti na jar je výhoda nielen počas tehotenstva (v zime nie je ešte príliš veľké brucho, takže netreba tehotenské zimné veci a zároveň nie je brucho veľké, keď je príliš teplo, čo môže byť pre tehotné obzvlášť únavné), ale aj kvôli odplienkovaniu. Druhé narodeniny majú na jar a nasleduje teplé obdobie, ktoré je ako stvorené na pobehovanie s holým zadkom (ideálne aj vonku, ale to nanešťastie nie je náš prípad).

Presne tak sme totiž s Kikou začali (a predpokladám, že Kuba to čaká o dva roky). Teda ak nerátam sedenie na nočníku od asi 10tich mesiacov so zmiešanými výsledkami – niekedy sa zadarilo, niekedy nie. Nechali sme ju doma pobehovať len v tričku, nočník držali nablízku, či už v kuchyni, obývačke alebo Kikinej izbe, obrnili sa trpezlivosťou – cha! o tom viac o chvíľu – a dúfali, že to nebude trvať dlho.

Kika vedela, čo sa od nej očakáva, lebo jednak nočník už používala nejaký ten piatok a druhak v rámci “teoretickej prípravy” keď sme doma samy, nechávam otvorené dvere na kúpeľni, a tak videla, čo sa na záchode robí (a pomáhala – splachovať). Keby mi toto niekto povedal pred piatimi rokmi, tak by som sa asi schuti zasmiala, že no way (žiadna cesta :)), ale zdá sa, že porodením dvoch detí sa stratili aj posledné zvyšky ostychu a plus to Kiku naučilo, že chodenie na záchod je normálne. (A berie v pohode aj to, že keď sme doma všetci alebo máme návštevu, tak sa kúpeľna pri používaní zatvára a keď sú dvere zatvorené, tak sa tam nechodí.)

Ale porozumenie je jedna vec, ovládanie tela druhá. A rodičovská trpezlivosť tretia. Mláčky boli. Veľa. Aj falošných poplachov bolo veľa. A čo si budeme nahovárať, aj keď sme do toho išli s tým, že ju za nehody nebudeme hrešiť, tak keď sa postaví po treťom poplachu a okamžite sa vyciká na zem a je to už siedmykrát v daný deň, tak to potom človek začne rozmýšľať, či by predsalen bolo také hrozné nechať ju ešte nejaký čas v plienkach. Našťastie, toto netrvalo dlho – niečo vyše týždňa, kým sa naučila oznámiť, čo sa ide diať. To ani zďaleka neznamená, že sme boli za tých pár dní hotoví, lebo často to oznámenie prišlo len pár sekúnd pred akciou alebo dokonca už počas. Ale občas sme aj stíhali dobenúť na nočník. A počet nehôd sa postupne znižoval. Teraz je to asi 6 týždňov, odkedy sme začali, a už dávno sme nemali nehodu, keď je hore (tie dve v sobotu na pláži nerátam, lebo tam síce včas oznámila, ale toalety boli ďaleko, takže sme to nestihli…). Po asi dvoch týždňoch sme jej začali dávať aj nohavičky a sukňu/kraťasy.

Zvažovali sme, čo robiť v noci a cez deň, keď spí. Známi a internet povedali, že sú v zásade dve stratégie. Jedna je ísť plnou parou vpred a dávať dieťa spať bez plienky, aby nedostávalo zmiešané signály, že niekedy sa môže do plienky a niekedy nie. Druhá je dávať na spanie plienku a jednoducho počkať, kým sa bude konzistentne budiť suchá. My sme sa priklonili k tej prvej. Bol jeden večer, keď som posteľ prezliekala 4krát (a keby došlo na piate prezliekanie, tak už ju dám spať s plienkou, lebo sa minuli plachty), ale prežili sme. Ešte stále sa z času na čas nehoda pritrafí, ale napríklad dnes sa cez obedňajší spánok prebudila, vypýtala na nočník a po vycikaní spala ďalej, takže si myslím, že sme na dobrej ceste. Zo začiatku, kým boli nehody časté, tak sme matrac balili do igelitu, ale teraz už má pod plachtou iba takú nepremokavú podložku, ako mávajú v nemocnici (predsalen igelit trochu šuští). A výhoda horúceho leta bola, že sme ju nechávali spať bez periny.

Nočník s nálepkamiV tých prvých dňoch, keď sme si neboli istí, ako to pôjde, sme sa uchýlili aj k podplácaniu (čo si budeme nahovárať, motivácia je v tomto prípade eufemizmus). Kika je veľký fanúšik Dory, tak som jej nakreslila plagátik s cestičkou rozdelenou na políčka, na konci ktorej bola Dora. Po úspešnom sedení na nočníku sme nalepili nálepku na ďalšie políčko a vedela, že keď dôjde až na koniec cestičky, tak príde balík a v ňom Dora. Len potom sa ukázalo, že zaujímavejšie ako nejaké zarobené odmeny sú pre naše dieťa samotné nálepky. (Aj keď Dora balíkom prišla a privítanie bolo vrelé.) A tak sme zmenili taktiku a po úspešnom sedení jej jednoducho dám nálepku, ktorú si ona potom nalepí na nočník (žiadne špeciálne som nekupovala, všetky sa tak nejako priebežne u nás ocitli… buď prišli s nejakou reklamou, alebo nám ich dala zubárka, alebo boli pribalené v legu…).

Prečo teda to takmer v nadpise? Dávame jej plienku, keď ideme von, pokiaľ je to ďalej ako len pred dom. Aj keď už (s prekvapením) zistila, že záchod majú aj v knižnici, aj v reštaurácii, aj u doktorky, aj na kompe, tak zatiaľ je stále problém na ne dôjsť včas. Kategória sama o sebe je jazda autom. A parky. Minule sme boli v lese a keď som sa jej spýtala, či ideme cikať do trávičky, tak tvrdila, že jej netreba. O desať minút už bolo treba. Ale to sme už boli na ceste pre peších, kadiaľ išli bicykle a ľudia so psami a inými deťmi. A ja som bola príliš mäkká na to, aby sme spravili, čo treba len tak na kraji cesty. Ale keď môžu psi…

Čo ďalej? Nuž, rada by som sa zbavila plienok aj vonku, ale stále celkom neviem ako na to (všetky rady sú vitané!). Ďalej ju treba postupne naučiť, aby to zvládala bez pomoci (aspoň vyzliekanie a posadenie na nočník). Časom prejsť od nočníka na záchod. A ešte by bolo fajn, keby sa pýtala aj po anglicky, lebo zvažujeme, že by sme ju na jeseň dali na pár hodín týždenne do škôlky (aby bola aj s inými deťmi a aby pochytila trochu viac angličtiny).

Ako ste odplienkovávali vy?

(Kto by to bol povedal, že tu vysypem vyše 1000 slov na nočníkovú tému?)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

8 comments to Ako sme (takmer) odplienkovali prvé dieťa

  • renca

    Caf,

    u nas to bolo podobne, len casovo posunute. a aj ked uz cca od februara je ondro bez plienky, doteraz sa mu obcas stane nehoda. na noc a poobednny spanok davame plienku a aj na dlhu cestu v aute.
    my sme zvolili tu “jednoduchsiu” cestu – pockat kym mu to pojde. Ale za dva tyzdne ideme do skolky a ten obedny spanok … (druhy porod prisiel v nevhodnom case). tak asi do skolky kupim nejaku nepremokavu plachtu.
    Myslim si, ze je lepsie zrusit pleinky uplne, ak to uz ide. len my mame malo trpezlivosti, len jednu autosedacku, len tri plachty, malo teplakov ….
    A vonku. minule leto, ked bol ondro s holatou ritkou, krasne sa pytal. akonahle mal nieco oblecene, pustil. A tak vnutri sa holaty pytal, vonku sme chodili na travicku. potom si povedal, ze vonku, ked je holaty, moze cikat kde chce a netreba ma volat. A dosli topanky.
    Teraz uz krici, vie, ze dospely musi dat dole gate (vnutri si ich da dole sam a sadne na nocnik) a cikame. Niekde v kute, chrbtom … Akurat neviem, ako by to bolo s kakanim. Ale to vie “zadrzat” a pockat, kym je WC k dispozicii. A faktom je, ze v centre mesta sme este bez plienky neboli … to neviem, co budem robit 🙂 Hm.

  • Katka

    V duchu najlepsia plienka je ziadna, som prvykrat pokusne odplienkovala v pol roku. K plienkam sme sa na cas este vratili, ale ako skusenost, ze dieta moze zit aj uplne bez plienky, to stalo za to.
    Nehody boli a obcas aj su – periem oblecko, nie plienky.
    Vonku sluzia travniky, ked nie je ,aj hocijaky kanal. Velku nehodu v lese zakopavam, v meste nosim sadu pre psickarov, tu su k dispozicii v kazdom parku. Ked mozu hafani, preco by nie babo.
    V aute a kociku mam stvorec pul-latky, nepremoka a zevraj je priedusna, na nom klasika stvorcovu plienku. Ak sa da cestujem vlakom, v buse som davala ako poistku treningove nohavicky.
    No a obavana noc – na matraci nepremokava obliecka, na tom plachta. Na nej opat nieco nepremokave najlepsie i priedusne, mavali sme fleesovu deku, isla by aj ovcia, teraz mam kus pul-u. Na tom plachta – a pri velkej smole este jeden rovnaky level. V noci mokre len zrolujem a hodim na zem. Nastastie mame uspesnost 90%, pyta sa tak, ze zobudi aj suseda.
    V obdobi, ked cez den nefungovalo pytanie som casovala a pravidelne davala cikat.
    Nocnik nie je kamarat doteraz, uz ani neskusam, vidim to rovno na velke Wcko.
    Pri starsom exemplari som cakala na prirodzene nocne odplienenie skoro do 4 rokov. Nic take neprislo, plienky sme zrusili, lebo z nich vyrastol. Patrime medzi tych mokrych 20% a cakame na suche noci nadalej…

    • Iva

      Jooj heslo “najlepsia plienka je ziadna” sa aj mne velmi paci, len pravdupovediac, pri uplne malom babe si to neviem v praxi u nas predstavit
      Ale si ma povzbudila s tym vonkom, asi sa do toho riadne pustime

      (A musim sa este priznat – tusim sa tomu hovori kliatba internetu, len co o niecom clovek napise, hned sa ukaze, ze to nie je celkom pravda – Kika je teraz chora a sme sa vratili k plienkam na noc. Ked bude zase ok, tak ich zrusime ale momentalne sa nam zdalo, ze radsej nech sa bez preruseni vyspi, lebo ma toho aj tak dost.)

  • petra

    Mne sa stalo presne to, co pise Renca. Ak ma Gresko holu ritku, vie ist pekne sam na nocnik. Akonahle ma hocico oblecene, velmi rad to zamokri.
    Skusala som hadam vsetko, uz som bezradna.
    Odmena – cukrik za vycikanie do nocnika, bavilo ho to 5x
    Trest – silno po zadku, poplace, ale ziadny efekt.
    Nechat ho behat v mokrych teplakoch, tiez ziadny efekt.
    Vyhodit plienky von oknom a vysvetlit, ze uz je velky chlapec, nula bodov. Sice to chape, a odvtedy si rad hovori, ze “ja som velky chlapec”, ale aj tak sa pocika. A vzdy mi to s hrdostou oznami.

    Teraz skusam take, ze pravidelne kazdu hodinu (upgradla som to na kazde 2 hodiny) ho posadim na nocnik a prikazem cikat. Zozaciatku to fungovalo, zatlieskali sme si, a potom dalsiu hodinu pobehoval bez plienky. Ale potom si zmyslel, ze zacne trucovat. Brani sa a nechce sa posadit na nocnik. Dokaze tak silno revat a tak silno sa vzpierat, ze ja nemam silu ho na nocniku udrzat. Iba ocko, ale ten je cez den v robote. Kde sa v tych detoch berie tolko sily??? Samozrejme ze sa vycika 10 minut po boji pri nocniku. Takze som to vzdala a uspesne pokracujeme v pamperskach.

    Posledna vec, co mi este napadla su nohavickove latkove plienky. Kupila som na skusku z druhej ruky. Netusim, co mam od toho ocakavat, netusim ci to pomoze, ale topiaci sa aj slamky chyta 🙂

    Na zaver hodim filozoficku otazku do plena:
    Co si myslite o nazore, ze nase mamy naucili na nocnik uz rocne deti a dnesna generacia bali aj 3-4 rocne deti za burlivej podpory vyrobcov plienok.

    Najhorsie na tom je, ze trucuje. Netusim preco, mozno skusa, vymysla, ale ak ho chcem dat na nocnik, tak sa vzpiera.

    • Iva

      s tymi rocnymi detmi to aj mna fascinuje a nedavno som sa akurat snazila dopatrat nakolko to bolo skutocne odplienkovanie a nakolko spomienkovy optimizmus… uplnu odpoved som nenasla, ale aspon niekolko postrehov:

      nase mamy mali vacsiu motivaciu – predsalen zbavit sa kazdo-druho-denneho vyvarania plienok je asi iny tlak ako zbavit sa kupovania a vyhadzovania jednorazovych

      to odplienkovanie bolo presne to – odplienkovanie; nebola to samostatnost dietata chodit na nocnik… stale potrebovalo caste pripominanie, ze treba ist, fyzicky ho tam dat a casto aj umyvat/prat po nehodach

      a stretla som sa aj s nazorom, ze dieta pred 18 mesiacmi nema este kontrolu nad svojim vylucovacim systemom, takze cokolvek sa podari predtym je skor stastie a nahoda

      —————-
      co este vyskusat – u nas to tiez stale ide dva kroky dopredu, jeden dozadu (a niekedy jeden dopredu a dva dozadu), ale co sa mi v poslednej dobe osvedcilo je filozofia, ze nikto nerobi rad to, co mu nejde. Takze Kika dostane od nas ovela vacsiu pozitivnu reakciu (potesime, pochvalime…) ked sa zadari do nocnika, ako ked je nahodou nieco v nohaviciach alebo v posteli (to len s minimalnym komentarom v duchu ‘nabuduce to uz stihnes’ vymenime). Neviem, ci vam to pomoze, ale v kazdom pripade prajem malo mlaciek, dobre nervy! (… a ako hovori moja mantra ‘aj toto prejde’)

  • […] riešeniam. To je tá časť “no-cry” – tým, že spánokové návyky, učenie sa používať nočník/záchod a disciplína sú veci, ktoré chcú čas, je pravdepodobné, že rýchle metódy sa stretnú s […]

  • Slavka

    Ahojte.
    Som na tom podobne, ako Petra. Som uz trochu zufala. Rozpravala som sa s pribuznou; ktora pred 30timi rokmi robila v jasliach. V tom case mamicky isli do prace, ked mali deti pol roka a deti do jasli. Okrem spanku a vychadzok v jasliach presedeli zvysok dna na nocnikoch. Takze v tomto smere pomohli aj jasle, hoci verim, ze pre matky nebolo lahke chodit do prace a nechat takto male dieta v jaslickach. Tiez boli urcite motivovanejsie, ako tu uz bolo spomenure, vyvarat plienky bolo urcite narocnejsie, ako vymenit pampersku. No a tiez detom urcite neboli mokre plienky preto sa ich vzdali lahsie, ako suchej pampersky. Nechcem, aby to vyznelo ako alibizmus, no odplienkovat tvrdohlave dieta ozaj riadna drina. Hlavne vtedy, ak je rodic makky (ja) a ma este jedno mladsie dieta.

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.