Kedy je už v pohode byť na chvíľu preč od detí?

Pamätám si, kedy bola Kika prvýkrát bez rodičov. Mala asi dva mesiace, Mišo bol v práci, ja som sa išla nechať ostrihať a tú polhodinu ju vonku spiacu kočíkovala kamarátka. Kaderníčke to vtedy trvalo akosi veľmi dlho. Potom postupne prišli aj dlhšie odlúčenia, niektoré ťažšie, niektoré ľahšie, jej prvý deň v jasliach som s prestávkami prefňukala.

Na prvú noc, keď bol od nás Mišo preč, si nepamätám, ale ja som bola prvýkrát na noc preč tento september. Išla som na dva dni do Rakúska na High Performance Computing Workshop. Dva dni konverzácie iba s dospelákmi, vlastná posteľ, vlastná kúpeľna. Celkom som si to užila. Ale nie, na deti sa mi nedalo zabudnúť. Keď už pre nič iné nie, tak myslím, že som bola jediný účastník, čo mal so sebou odsávačku na mlieko.

A Kika bola minulý týždeň prvýkrát na noc (a nielen jednu, hneď rovno šesť nocí) bez obidvoch rodičov – na štrajkových prázdninách u babky a dedka. To ma tak nejako viedlo k zamysleniu, kedy je už relatívne bezbolestný čas na takéto párdenné a párnočné odlúčenia. A neviem, či je to aj u iných tak, ale ja si myslím, že je rozdiel medzi odlúčením cez deň a v noci. Večer bývajú drobci unavení, ťažšie zvládnuteľní, viac naviazaní. Ak sa zobudia v noci, tak prvé, čo rozospatí v tme vykrikujú, je “mama, mama”.

V zásade vidím tri veci, ktoré to všetkým zúčastneným uľahčia:

Kika telefonuje– Ak sa už dieťa vie slovami dohodnúť viac než len o úplne základných potrebách. Ak dokáže povedať, čo mu je, aj inému dospelákovi, ako rodičovi, ktorý ho už má úplne prečítané. Je fajn, ak už vie aj trochu telefonovať, prípadne skypovať a môže sa s rodičmi porozprávať, ak chce.

– Ak má aký-taký časový orientačný zmysel. Nemusí rozumieť kalendáru, ale malo by mať predstavu, čo to znamená chvíľu, zajtra, pár dní, “trikrát sa vyspíš”. To je asi ten dôvod, prečo bol vtedy Kikin nástup do jaslí taký náročný aj pre mňa – predstava, že tam nechávam dieťa, ktoré dúfa, že každú chvíľu prídem, ale pritom si nie je isté, či sa ešte niekedy vrátim, je ťažká.

– Dospeláci, s ktorými si dieťa rozumie. To, že sa oň vedia postarať, je iba nutná podmienka, ale ideálne je, ak sa s nimi cíti dobre a malo šancu už predtým s nimi byť nejakú chvíľu samo.

Kubko zatiaľ do tohto ešte celkom nedorástol. Už ho síce párkrát ukladali večer spať starí rodičia (keď sme boli na Lord of the Dance a na večierok z Mišovej roboty), ale zatiaľ nebol preč na noc a mal stále aspoň jedného z rodičov na dosah do pol hodiny. Možno je to viac pre môj pokoj ako pre ten jeho, ale myslím, že na to, aby sme jeho poslali na prázdniny, si ešte chvíľu počkáme.

Ako to vidíte vy?

6 comments

  1. Ja si myslim, ze vsetko je o zvyku a psychike rodicov dietata, hlavne matky, pretoze tie byvaju s detmi 24 hodin, a su to prave ONY, co si nevedia predstavit, ze ich dieta je v rukach niekoho ineho.. Deti su prisposobive. Vedia si rychlo zvyknut. Ja, kym som mala jedno dieta, nevedela som si predstavit, ze ho niekde len tak “odlozim”. Ked sa narodil druhy, bez vycitiek svedomia som ho nechala tyzden u mojej mamy. Mal pol roka, vypytala si ho, tak ho mala.. Predstav si, ze vsetci to v pohode zvladli.. Babka bola rada, ze sa ma chvilu o koho starat, ja som bola rada, ze som si oddychla a maly bol rad, ze ma plne brucho a suchu plienku.. 🙂
    Myslim si, ze sme to prave my matky, co robime z komara somara. Otcov nespominam, pretoze oni sa stavaju zivitelmi rodiny, co v preklade znamena, ze travia viac casu v praci ako s rodinou, takze nemaju priestor vytvorit si take puto ako si vytvaraju matky. Stava sa, ze je matka karieristka a vtedy je to prave on, kto si vytvara puto.. Je to zlozite, ale zivot si komplikujeme sami..

  2. .. a ze kedy je v pohode byt na chvilu prec od deti? Hocikedy, kedylen chces alebo mozes.. 🙂 Pekny den vam vsetkym 🙂

  3. Suhlasim, ze z velkej casti je to o zvyku a psychike rodicov, ale myslim, ze to nie je vsetko. Podla mna zalezi aj na tom, ako je pripravene dieta a nie vsetky deti si tak lahko zvykaju.

    A otcov praveze treba spominat. Ako inak maju byt viac zainteresovani, ked budeme hovorit, ze oni su len na prisun penazi? A to ze cast tejto povinnosti sa tym padom presunie na matku, neznamena, ze je karieristka, len to ze ma aj pracu mimo domu – rovnako ako otec.

  4. No kedze ma Stanko momentalne obdobie, ked sa pre kazdu blbost hodi o zem a reve, uz sa celkom neviem dockat nechat ho aspon na jednu noc nasim a niekam vypadnut. Prvu noc bezo mna stravil, ked mal 10 mesiacov a sla som na otocku do BA po nove viza. Mlieko som si odsavala v McDonalde na wecku a drobec do obeda odmietal jest a reval, ze je hladny. Druhykrat bol bezo mna v lete 16mesacny a to sme si obaja uzili daleko viac. Asi by som povedala, ze kym vyzaduje kojenie niekolkokrat denne, je na odlucenie priskoro. Potom je to myslim ok, no zalezi, aky vztah ma k ludom, ktori sa onho maju starat namiesto rodicov.

  5. Ja som Matka hodila nasim rovno na dva dni a dve noci s tym, ze ho idem odstavit od mlieka, ale ked prisiel potom domov za prve som ho cakala s otvorenou narucou a plnymi prsami a za druhe sa nevedel vpratat do koze, trvalo mu dva dni kym sa pri mne ukludnil, co znamena, nelietal, nehadzal sa o zem, nereval a nelepil sa po mne atd. Predtym bol tiez na jednu noc ale to prespal v pohode a myslim, ze u Emky to adaptacne obdobie bolo lepsie, kedze ju som nekojila tak dlho ale zase ked zacala chodit do skolky, tak nechcela ani pocut o tom ze pojde k babke sama ale teraz uz je to v pohode. Ja by som ich aj odlozila a castejsie, ale ked oni tak strasne chybaju a pri malej som to nevydrzala, som raz isla hned na druhy den za nou 🙂

Leave a Reply to Iva Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.