life in progress
Zamrznuté jazero

Lunárny nový rok

Počasie tomu síce nenasvedčuje, ale predsalen niekde v New Yorku dozrievajú mandarinky a kvitnú orchidee. Zrejme vás neprekvapí, keď poviem, že v botanickej záhrade. Pôvodne sme si mysleli, že si ju pôjdeme obzrieť niekedy v apríli, lebo je známa japonským festivalom kvitnúcich čerešní, ale keď sme zistili, že v nej Číňania, Kórejci a Vietnamci oslavujú lunárny nový rok (jarný festival),…

ďalej...

Miesto, ktoré mi učarovalo

O Grand Canyone sa píše ťažko. Je to tak trochu, ako keby ste chceli vysvetliť chuť orieškovej zmrzliny niekomu, kto nielenže nevie, aká je to oriešková, ale zmrzlinu ešte vôbec neochutnal. … vzduch je úplne rozpálený, sú už štyri hodiny poobede, ale jediná vec, čo sa dá robiť, kým sa aspoň trochu neochladí, je sadnúť si do potoka… … to,…

ďalej...

Bravia a Mac

Pamätáte si ešte na tú farebnú reklamu na televízor, kde skáče kopa loptičiek dolu kopcom San Francisca? Sony má ďalšiu, tiež veľmi farebnú. Len pre informáciu, natáčalo sa v Glasgowe a paneláky, ktoré ste videli, boli určené na demoláciu (časť z nich už nestojí). Použitá farba vraj bola “enviromentálne nezávadná”. Predstaviť si pod tým môžete, čo chcete, ale fakt je,…

ďalej...

Čo mi vadí na americkom futbale

Thom to asi správne zhodnotil, už vtedy, keď som bývala v Colorade. Dievča z Európy nemôže pochopiť americký futbal. Nie, že by nebolo schopné porozumieť pravidlám (aj keď priznajme si, intuitívne zrovna nie sú), ale celá tá myšlienka hry, kde snaha strhnúť niekoho na zem prekonáva radosť z pohybu, mi pripadá trochu šiši. Dnes je Super Bowl. Ten Zápas, veľké…

ďalej...
Michigan

Gospelová súťaž

Náš prvý pokus vypočuť si naživo gospel nedopadol veľmi úspešne. Vybrali sme sa do Gospel Chapel (v Hobokene), ale vysvitlo, že daný kostol síce zbor má, ale s gospelom nemá spoločné nič okrem mena. Preto nás veľmi potešilo, keď sme zistili, že vo World Financial Center sa bude konať súťaž gospelových zborov. Prišli sme až okolo obeda, takže sme zmeškali…

ďalej...

Didi a pes

Každý piaty človek na svete je Číňan. Nás je v rodine päť: mamina, ocino, Miro, Didi a ja. Jeden z nás je teda Číňan, ale doteraz mi nebolo  jasné, že kto. Nedávno mi to však prezradil fortune cookie z čínskej reštaurácie. Malá vsuvka pre tých, ktorí sa ešte s takýmto koláčikom nestretli: Dávajú ho v čínskej reštaurácii po jedle. Vyzerá…

ďalej...
Semafór

Čo treba a čo netreba na americký vodičák

Tak už som zase raz americký vodič. Zase raz znamená, že po vodičáku z Colorada (mojom prvom vôbec) som tentokrát dostala vodičák v New Jersey. Čo som naň potrebovala? Vedieť šoférovať teda nie. Vodičák v Amerike je akási obdoba nášho občianskeho preukazu. Je to vodičák, čo si od vás v obchode vypýtajú, aby si overili, že naozaj máte 21 a…

ďalej...
Oči

Modelingom sa neuživím

Čo spravíte, keď dostanete takúto ponuku? 350 dolárov a zaujímavú zmenu účesu za deň a pol Vášho času. Poviem Vám, čo som spravila ja. Išla som na casting vlasových modeliek. Žena v domácnosti predsa takto ľahko dostupné peniaze a zmenu neodmieta. Navyše to, že sa jednalo o vlasové štúdio Wella na prízemí Rockefellerovej budovy bolo akou-takou zárukou, že sa nejedná…

ďalej...
Na pláži

Svadobná cesta

Tá naša nenasledovala hneď po svadbe. Jednak z technických príčin (približne 6,000 km medzi mnou a mojím manželom) a jednak z “pracovných” dôvodov (chcela som najprv spraviť testy potrebné k prihláškam na americké univerzity). Preto november. Prečo Dominikánska Republika? No nesplňte mu sen, keď to vyzerá na more, slnko a kokteily. Ak si pamatáte na zabudnutý foťák cestou do divočiny,…

ďalej...

Ellis Island a Socha Slobody

Pri našej prvej návšteve New Yorku (presnejšie prvých dvoch, v lete 2003) sme nemali veľa času a boli sme trochu vyplašení z návštevy veľkomesta, takže sme sa na Ellis Island ani na Sochu Slobody neboli pozrieť. Na počudovanie, aj keď sme sa sem presťahovali, tak nám trvalo niekoľko mesiacov, kým sme ju išli navštíviť. Pôvodne sme síce plánovali dva nezávislé…

ďalej...